Děkuji za myšlenkově podnětnou přednášku a následnou diskuzi + výborné dotazy z publika. Velké uznání patří panu přednášejícímu za velice důstojné ustání tvrdého půl a víc hodinového zkoušení z kvantové mechaniky od pana prof. Krtouše!
Mno já jsem nad tím přemýšlel už dávno a došel jsem k názoru, že život je trajektorie. Takže moje "já" vlastně každý okamžik umírá a je nahrazováno novým "já". Takže potom paradoxy jako rozdělení na dva nebo teleportace dávají smysl, protože nic jako spojité "já" není. Pokud připustíte že "já" je v čase spojitá věc, potom se dostanete do stejných logických pastí jako u "nekonečna".
z môjho pohľadu to celé vychádza z toho, že naše vedomie je viazane na našu telesnú schránku, ale co ak nie je? tým padom by sa otvorila možnosť, že by naše vedomie naraz mohlo vnímať prezitky z dvoch telesnych schranok naraz, prirovnal by som to k zrakovemu vnemu, my máme oči synchrónne a mozog nám tvorí jeden obraz, kto nemá oci synchrónne vie ako z toho boli hlava ked nema okuliare, ale čo taký chameleón, dokáže sa kazdym okom pozerať iným smerom a vníma oba obrazy naraz, takže aj naše vedomie, ak by nebolo naviazané na telesny schránku, ale bolo by uložené niekde inde, nevedomo kde, tak by mohlo vnímať dve perspektívy, len či by nas z toho nebolela hlava 🤷
Osobně si - ve své nedovzdělanosti - myslím, že dvě velké teorie dnešní fyziky jsou hraniční v tom smyslu, že kvantová teorie je založena na předpokladu, že pozorovatel není součástí systému, zatímco teorie relativity je založena na předpokladu, že pozorovatel je součástí systému. Proto je hrozně těžké tyhle dva modely propojit. Náš makrosvět je místo, kde se prolínají oba popsané případy a v tom prolínání se pohybuje i naše vědomí.
Tohle je tak hrozné zobecnění, že až hraničí na lži. To, že my jsme nevyhnutelně součástí systému (resp. náš vliv), je jeden z klíčových problémů kvantové fyziky - měřit umíme, když to řeknu blbě, jen tak že na daný předmět "něco hodíme" (foton, elektron, etc...) a pak se díváme jak se nám to vrátí, jenže na kvatové škále už nemáme nic dost malého na to, aby nám ten cílový předmět zůstal netknutý. Proto nemůžeme vědět zároveň polohu a momentum částice a proto dostáváme tak drasticky jiné výsledky když měříme kvantové chování než když ho necháváme na pokoji. A obávám se že hranice mezi relativitou a kvanovkou není zdaleka tak filozofická jak se vám zdá, z pohledu fyzika je ten problém spíš v tom, že pracujeme se dvěma konceptuálně neúplnými systémy (víme jak se ty věci chovají, moc nechápeme proč) na poli extrémně složité matematiky (standardní model sám o sobě je vzorec na několik stran, teď si ho zkuste dělat v dynamicky zakřiveném prostoru :)
Moc rád bych si s panem Mančalem promluvil osobně bez kamer, protože je moc vidět, jak tlumí ten neskutečný tok myšlenek, aby pořád to, co řekne veřejně na kameru bylo "science friendly". Myslím si, že po pár skleničkách to budou myšlenku tancující na hraně, za hranou vědy a víry :)
Nesúhlasím s názorom, ktorý tu, 1:17:49, šíri Tomáš Mančal: ”popis sveta nie je žiadny problém, popis sveta je konzistentný, veda s nim nemá problém” Lebo podľa mňa, veda má veľký problém s popisom sveta, a to preto, lebo fyzici nemajú (a preto ani nikde a nikdy neponúkajú) zrozumitelné definície pre základné, fyzikálne pojmy, akými sú napr. aj pojmy “čas”, “hmota”, “priestor”, a “energia”. Ale, tento môj názor môže ktorýkoľvek fyzik okamžite a ľahko vyvrátiť, stačí, ak tu zverejní zrozumitelné definície pre základné, fyzikálne pojmy, ktorými sú pojmy “čas”, “hmota”, “priestor”, a “energia”. A týmto jednoduchým krokom môže každému ukázať, že ja sa mýlim, resp., že tu ja šírim nepravdivý názor. A, aby sa fyzici nemuseli zaoberať aj otázkou, čo je to “zrozumitelná definícia pojmu”, tak im ju poskytnem: “Zrozumitelná definícia pojmu” ja taký opis pojmu, ktorý umožňuje vytvoriť si vizuálnu predstavu o tom, čo má pojem opisovať. Inými slovami povedané: Čo nie je vizualizovatelné, nie je ani zrozumitelné. PS: Súčasný deficit zrozumitelných definícií pre základné, fyzikálne pojmy je dôsledkom vytvorenia, a následného, všeobecného (stádovitého) akceptovania, neuveritelne (šialene) iracionálnych, fyzikálnych teórií, akými sú napr. aj “rýchlosť svetla je absolútna”, “fotóny majú nulovú hmotnosť, a pohybujú sa po vlnovkových dráhach”, “plynutie času je relatívne, a závisí od rýchlosti telesa a gravitácie”, alebo “príčinou gravitácie je zakrivenie časopriestora”. Tieto šialené (totálne iracionálne), fyzikálne teórie neboli vytvorené na základe pozorovania prírody, ale len ako 1.) nepravdivé interpretácie fyzikálnych rovníc (ako je napr. nepravdivá interpretácia Maxwellových rovníc “rýchlosť svetla je absolútna”), alebo ako 2.) nepravdivé závery fyzikálnych experimentov (akým je napr. nepravdivý záver 2-štrbinového experimenta, alebo nepravdivý záver experimenta Michelson - Morley).
poukazovať na obmedzenia vedy je uplne v poriadku, ale dosť veľkú dávku sebavedomia si žiada doplniť, že tam kde veda nemôže, alebo nemá ísť, tak tam dajme naboženstvo.....čo je u nábožensky založených ľudoch uplne bežne....
Vysvetlenie, prečo je kvantová teória chybná, t.j. nepravdivá, a aj iracionalno vymyslená. Kvantová teória je chybná (nepravdivá, a iracionalno vymyslená) preto, lebo jej základným kameňom je chybný záver “2-štrbinového experimenta realizovaného s 1 elektrónom”. Ja nepoznám 1.) ani meno fyzika, ktorý je autorom tohto chybného (nepravdivého) záveru “2-štrbinového experimenta realizovaného s 1 elektrónom”, 2.) ani dátum, kedy tak urobil, a 3.) ani vedecké pracovisko, ktoré by dokázalo realizovať “2-štrbinový experiment realizovaný s 1 elektrónom”, t.j. ktoré by dokázalo 1.) izolovať jeden elektrón, 2.) vystreliť ho presne do štrbiny, 3.) detekovať jeho súčasný prelet cez pravú a ľavú štrbinu, a 4.) detekovať jeho prílet na detekčnej ploche za štrbinami. Tak, ako to šíri Pavel Krtouš, napr. aj tu, 1:24:29 - 1:25:08. A preto, ak Pavel Krtouš nechce vypadať ako šíriteľ fyzikálneho hoaxa, resp. fyzikálnych hoaxov (čo sú tie fyzikmi vymyslené a šírené názory, ktoré nezodpovedajú realite), potom by mal pomenovať aspoň jedno fyzikálne pracovisko, ktoré dokáže izolovať jeden elektrón, vystreliť ho presne do štrbiny, detekovať jeho súčasný prelet cez 2 štrbiny, ako aj detekovať jeho prílet na detekčnej ploche za 2 štrbinami. A, ak som správne pochopil slová Tomáša Mančala, 1:04:39, tak potom aj on považuje “2-štrbinový experiment realizovaný s 1 elektrónom” iba za “myšlienkový experiment”, a teda nie aj za “zrealizovatelný (resp. realizovatelný) experiment”, ako to tu šíri Pavel Krtouš. A keďže súčasný záver “2-štrbinového experimenta realizovaného s 1 elektrónom” je hlavným argumentom fyzikov, prečo akceptujú (na prvý pohľad iracionálnu) kvantovú teóriu (ktorej neoddelitelnou súčasťou je aj totalno nevedecká teória “o existencii paralelných svetov, ktoré nedokážu navzájom, t.j. medzi sebou, interagovať”), potom rozpoznanie chybnosti (t.j. nepravdivosti, a iracionálnosti ) záveru “2-štrbinového experimenta realizovaného s 1 elektrónom” by malo viesť “k okamžitému ukončeniu akceptovania a šírenia kvantovej teórie v jej súčasnej podobe”. Anglický lekár a polyhistor Thomas Young (1773 - 1829), ktorý ako prvý realizoval “2-štrbinový experiment”, presnejšie realizoval “2-štrbinový experiment so svetlom” (ktorého pôvodným cieľom bolo hladanie odpovede na otázku “ako funguje zrak”), by dnes čumel nad tým, k akému záveru sa dopracoval nejaký fyzik (ktorého meno súčasní fyzici nezverejňujú buď z dôvodu, že ho sami nepoznajú, alebo z dôvodu, že ho úmyselne taja), ktorý realizoval (???) “2-štrbinový experiment s 1 elektrónom”.
Jedným zo spôsobov, ako sa vyhnúť pravdivej charakteristike kvantovej fyziky, je aj úmyselné prenášanie pozornosti od podstatných otázok ku nepodstatným otázkam. Kvantoví fyzici, aby sa nemuseli zaoberať 2 relevantnými otázkami, ktorými sú: 1.) je kvantová fyzika pravdivým opisom prírody, alebo nie je?, resp. 2.) je kvantová fyzika racionálnou teóriou, alebo iracionálnou teóriou?, namiesto toho si radšej vymysleli irelevantnú (absolútne zbytočnú) otázku, ktorá znie: 3.) Je kvantová fyzika konzistentná? (Podľa slovenského synonymického slovníka je slovo “konzistentná” synonymum pre slovo “súdržná” 1. V češtine sa používa ako synonymum pre slovo “důsledná” 2. V odbornej terminológii sa používa aj ako synonymum pre slovo “pevná” alebo “hutná” 3.)
Všetky fyzikálne veličiny meriame a vnímame prostredníctvom vedomia, a preto každá veličina predstavuje konkrétnu duševnú vlastnosť. Navonok pozorujeme to, čím vnútorne pozorujeme. Fyzikálne veličiny sú emócie a myšlienky.
Děkuji za myšlenkově podnětnou přednášku a následnou diskuzi + výborné dotazy z publika. Velké uznání patří panu přednášejícímu za velice důstojné ustání tvrdého půl a víc hodinového zkoušení z kvantové mechaniky od pana prof. Krtouše!
Mno já jsem nad tím přemýšlel už dávno a došel jsem k názoru, že život je trajektorie. Takže moje "já" vlastně každý okamžik umírá a je nahrazováno novým "já". Takže potom paradoxy jako rozdělení na dva nebo teleportace dávají smysl, protože nic jako spojité "já" není.
Pokud připustíte že "já" je v čase spojitá věc, potom se dostanete do stejných logických pastí jako u "nekonečna".
z môjho pohľadu to celé vychádza z toho, že naše vedomie je viazane na našu telesnú schránku, ale co ak nie je? tým padom by sa otvorila možnosť, že by naše vedomie naraz mohlo vnímať prezitky z dvoch telesnych schranok naraz, prirovnal by som to k zrakovemu vnemu, my máme oči synchrónne a mozog nám tvorí jeden obraz, kto nemá oci synchrónne vie ako z toho boli hlava ked nema okuliare, ale čo taký chameleón, dokáže sa kazdym okom pozerať iným smerom a vníma oba obrazy naraz, takže aj naše vedomie, ak by nebolo naviazané na telesny schránku, ale bolo by uložené niekde inde, nevedomo kde, tak by mohlo vnímať dve perspektívy, len či by nas z toho nebolela hlava 🤷
Osobně si - ve své nedovzdělanosti - myslím, že dvě velké teorie dnešní fyziky jsou hraniční v tom smyslu, že kvantová teorie je založena na předpokladu, že pozorovatel není součástí systému, zatímco teorie relativity je založena na předpokladu, že pozorovatel je součástí systému. Proto je hrozně těžké tyhle dva modely propojit. Náš makrosvět je místo, kde se prolínají oba popsané případy a v tom prolínání se pohybuje i naše vědomí.
Tohle je tak hrozné zobecnění, že až hraničí na lži. To, že my jsme nevyhnutelně součástí systému (resp. náš vliv), je jeden z klíčových problémů kvantové fyziky - měřit umíme, když to řeknu blbě, jen tak že na daný předmět "něco hodíme" (foton, elektron, etc...) a pak se díváme jak se nám to vrátí, jenže na kvatové škále už nemáme nic dost malého na to, aby nám ten cílový předmět zůstal netknutý. Proto nemůžeme vědět zároveň polohu a momentum částice a proto dostáváme tak drasticky jiné výsledky když měříme kvantové chování než když ho necháváme na pokoji.
A obávám se že hranice mezi relativitou a kvanovkou není zdaleka tak filozofická jak se vám zdá, z pohledu fyzika je ten problém spíš v tom, že pracujeme se dvěma konceptuálně neúplnými systémy (víme jak se ty věci chovají, moc nechápeme proč) na poli extrémně složité matematiky (standardní model sám o sobě je vzorec na několik stran, teď si ho zkuste dělat v dynamicky zakřiveném prostoru :)
Prednáška o tom, jak slovy popsat něco, na co nemáme slova.
Moc rád bych si s panem Mančalem promluvil osobně bez kamer, protože je moc vidět, jak tlumí ten neskutečný tok myšlenek, aby pořád to, co řekne veřejně na kameru bylo "science friendly". Myslím si, že po pár skleničkách to budou myšlenku tancující na hraně, za hranou vědy a víry :)
Nesúhlasím s názorom, ktorý tu, 1:17:49, šíri Tomáš Mančal:
”popis sveta nie je žiadny problém, popis sveta je konzistentný, veda s nim nemá problém”
Lebo podľa mňa, veda má veľký problém s popisom sveta, a to preto, lebo fyzici nemajú (a preto ani nikde a nikdy neponúkajú) zrozumitelné definície pre základné, fyzikálne pojmy, akými sú napr. aj pojmy “čas”, “hmota”, “priestor”, a “energia”.
Ale, tento môj názor môže ktorýkoľvek fyzik okamžite a ľahko vyvrátiť, stačí, ak tu zverejní zrozumitelné definície pre základné, fyzikálne pojmy, ktorými sú pojmy “čas”, “hmota”, “priestor”, a “energia”.
A týmto jednoduchým krokom môže každému ukázať, že ja sa mýlim, resp., že tu ja šírim nepravdivý názor.
A, aby sa fyzici nemuseli zaoberať aj otázkou, čo je to “zrozumitelná definícia pojmu”, tak im ju poskytnem: “Zrozumitelná definícia pojmu” ja taký opis pojmu, ktorý umožňuje vytvoriť si vizuálnu predstavu o tom, čo má pojem opisovať.
Inými slovami povedané: Čo nie je vizualizovatelné, nie je ani zrozumitelné.
PS:
Súčasný deficit zrozumitelných definícií pre základné, fyzikálne pojmy je dôsledkom vytvorenia, a následného, všeobecného (stádovitého) akceptovania, neuveritelne (šialene) iracionálnych, fyzikálnych teórií, akými sú napr. aj “rýchlosť svetla je absolútna”, “fotóny majú nulovú hmotnosť, a pohybujú sa po vlnovkových dráhach”, “plynutie času je relatívne, a závisí od rýchlosti telesa a gravitácie”, alebo “príčinou gravitácie je zakrivenie časopriestora”.
Tieto šialené (totálne iracionálne), fyzikálne teórie neboli vytvorené na základe pozorovania prírody, ale len ako 1.) nepravdivé interpretácie fyzikálnych rovníc (ako je napr. nepravdivá interpretácia Maxwellových rovníc “rýchlosť svetla je absolútna”), alebo ako 2.) nepravdivé závery fyzikálnych experimentov (akým je napr. nepravdivý záver 2-štrbinového experimenta, alebo nepravdivý záver experimenta Michelson - Morley).
Kdyby nebylo nestvořené a nesložené zároveň by nebylo stvořené a složené
poukazovať na obmedzenia vedy je uplne v poriadku, ale dosť veľkú dávku sebavedomia si žiada doplniť, že tam kde veda nemôže, alebo nemá ísť, tak tam dajme naboženstvo.....čo je u nábožensky založených ľudoch uplne bežne....
Mančal na hrad!!!!
Pobožní mají problém
"Ve skutečnosti není vzdálenosti mezi mnou a Sluncem" - svámí Vivékananda - Kontext tohoto citátu je kosmologický, k podstatě mířící.
Vysvetlenie, prečo je kvantová teória chybná, t.j. nepravdivá, a aj iracionalno vymyslená.
Kvantová teória je chybná (nepravdivá, a iracionalno vymyslená) preto, lebo jej základným kameňom je chybný záver “2-štrbinového experimenta realizovaného s 1 elektrónom”.
Ja nepoznám 1.) ani meno fyzika, ktorý je autorom tohto chybného (nepravdivého) záveru “2-štrbinového experimenta realizovaného s 1 elektrónom”, 2.) ani dátum, kedy tak urobil, a 3.) ani vedecké pracovisko, ktoré by dokázalo realizovať “2-štrbinový experiment realizovaný s 1 elektrónom”, t.j. ktoré by dokázalo 1.) izolovať jeden elektrón, 2.) vystreliť ho presne do štrbiny, 3.) detekovať jeho súčasný prelet cez pravú a ľavú štrbinu, a 4.) detekovať jeho prílet na detekčnej ploche za štrbinami. Tak, ako to šíri Pavel Krtouš, napr. aj tu, 1:24:29 - 1:25:08.
A preto, ak Pavel Krtouš nechce vypadať ako šíriteľ fyzikálneho hoaxa, resp. fyzikálnych hoaxov (čo sú tie fyzikmi vymyslené a šírené názory, ktoré nezodpovedajú realite), potom by mal pomenovať aspoň jedno fyzikálne pracovisko, ktoré dokáže izolovať jeden elektrón, vystreliť ho presne do štrbiny, detekovať jeho súčasný prelet cez 2 štrbiny, ako aj detekovať jeho prílet na detekčnej ploche za 2 štrbinami.
A, ak som správne pochopil slová Tomáša Mančala, 1:04:39, tak potom aj on považuje “2-štrbinový experiment realizovaný s 1 elektrónom” iba za “myšlienkový experiment”, a teda nie aj za “zrealizovatelný (resp. realizovatelný) experiment”, ako to tu šíri Pavel Krtouš.
A keďže súčasný záver “2-štrbinového experimenta realizovaného s 1 elektrónom” je hlavným argumentom fyzikov, prečo akceptujú (na prvý pohľad iracionálnu) kvantovú teóriu (ktorej neoddelitelnou súčasťou je aj totalno nevedecká teória “o existencii paralelných svetov, ktoré nedokážu navzájom, t.j. medzi sebou, interagovať”),
potom rozpoznanie chybnosti (t.j. nepravdivosti, a iracionálnosti ) záveru “2-štrbinového experimenta realizovaného s 1 elektrónom” by malo viesť “k okamžitému ukončeniu akceptovania a šírenia kvantovej teórie v jej súčasnej podobe”.
Anglický lekár a polyhistor Thomas Young (1773 - 1829), ktorý ako prvý realizoval “2-štrbinový experiment”, presnejšie realizoval “2-štrbinový experiment so svetlom” (ktorého pôvodným cieľom bolo hladanie odpovede na otázku “ako funguje zrak”), by dnes čumel nad tým, k akému záveru sa dopracoval nejaký fyzik (ktorého meno súčasní fyzici nezverejňujú buď z dôvodu, že ho sami nepoznajú, alebo z dôvodu, že ho úmyselne taja), ktorý realizoval (???) “2-štrbinový experiment s 1 elektrónom”.
Jedným zo spôsobov, ako sa vyhnúť pravdivej charakteristike kvantovej fyziky, je aj úmyselné prenášanie pozornosti od podstatných otázok ku nepodstatným otázkam.
Kvantoví fyzici, aby sa nemuseli zaoberať 2 relevantnými otázkami, ktorými sú:
1.) je kvantová fyzika pravdivým opisom prírody, alebo nie je?, resp.
2.) je kvantová fyzika racionálnou teóriou, alebo iracionálnou teóriou?,
namiesto toho si radšej vymysleli irelevantnú (absolútne zbytočnú) otázku, ktorá znie:
3.) Je kvantová fyzika konzistentná?
(Podľa slovenského synonymického slovníka je slovo “konzistentná” synonymum pre slovo “súdržná” 1. V češtine sa používa ako synonymum pre slovo “důsledná” 2.
V odbornej terminológii sa používa aj ako synonymum pre slovo “pevná” alebo “hutná” 3.)
Všetky fyzikálne veličiny meriame a vnímame prostredníctvom vedomia, a preto každá veličina predstavuje konkrétnu duševnú vlastnosť. Navonok pozorujeme to, čím vnútorne pozorujeme. Fyzikálne veličiny sú emócie a myšlienky.
Tak to bych úplně neřekl.
@@Popisovac_ Jedna vec je niečo povedať, a druhá vec je vysvetliť.
frajeri su, aj krtous, majster...
Ked budete potrebovat vytvorit informacne vakuum, zavolajte si tochto chlapika, dokazal nemozne, hovorit hodinu a nepovedal doslova nic..
Posielame bezvyznamnu gratulaciu z Bratisavy