To všetko nebolo až tak dávno...sv.Anton...bol voľakedy iba Antol. Som s pod Sitna mam prebrazdene vsetko okolie a viem o miestach prenadhernych..štiavnické vrchy boli v minulosti mimoriadne,ale mimoriadne významné....okolie Jablonovce,Pečenie,Batovce, Žemberovce..Súdovce...áno to nebol hrad,ale prístrešok pre tých co tam pozorovali pocasie a atď....a vyrábali tam náradie pre hospodarov kedze tam bolo vela materialu,kým akože pozorovali...nielen pocasie,ale aj nepriateľov.
Čo sa týka toho valu, tak ja sa domnievam,že to bola cesta. Cesty sa dodnes robia takto násypom, odborne sa to nazýva cestné teleso, v prípade železnice: železničný zvršok. Pri týchto "valoch" sa často nachádzajú aj kamene s dierami, na uviazanie tažného zvieraťa celkom praktické. Kľudne to môže byť aj značka pre pozorovanie, možno sa takto dohodli aby to boli dve veci v jednom. To spečenie by sa dalo vysvetliť jednoducho uprataním porastu. Buď pri výstavbe, alebo neskôr pri údržbe sa dreviny jednoducho nahádzali k "ceste" a nechali zhorieť. Ak to Sitno slúžilo aj ako kalendár, tak tiež tam muselo byť vyriešené aj oznamovanie. Hlavne pre poľnohospodárov na juhu.Domnievam sa že sa to hlásilo od Sitna na Kekes aj inam pomocou vatier. S toho vzišla tá tradícia svätojánskych ohňov. Zároveň sa mohlo aj hlásiť zvukom, napr. trúbením,spevom... Kekes - Kekai- Hlásenie páva. Všetky tieto zistenia dávajú názvom kopcov a obcí iný rozmer a treba ich vnímať aj s tohto uhla.
@MiroslavKosinaVeľké rieky boli často hranicami s logických príčin a samozrejme aj dopravným prostriedkom ako dnes. Na juhu v dnešnom Maďarsku by ako val dávalo zmysel. Nemuseli byť všade močiare, mohlo to byť územie nomádov, stepi,pastviny.
Vieme niečo o tzv. slovanských sväto-hájoch. Dochovalo sa niečo? Boli ešte umiestňované na kopcoch, alebo to už bolo iba na zaujímavých, energetických miestach? Počul som o tom, iba že existovali, ale nič viac k tomu.
O tých hájoch tiež neviem veľa, ale dovolím si nahlas rozmýšľať. Svätoháje poznáme majmä od Galských druidov z oblastí kde niesu hory. My tie hory máme. Prdpokladám že to na Slovensku až tak rozšírené nebolo.
Predpoklad je, že druidi boli to isté ako naši slovanskí starešinovia (dedovia), udržiavali rovnaké tradície ako spoloční predkovia Keltov, Slovanov, Indov a zároveň ich pomenovanie sa dá odvodiť zo slovenčiny. Predpoklad je, že slovo druidi, pôvodne druvidi sa vyvinulo zo slovenského drevo vidí. Rozviniem celú históriu. DREVO znamená dodnes v mnohých slovanských krajinách STROM. U nás pomenúvame už iba jeho obsah, telo, teda drevo=strom. Naši predkovia mali SVÄTO-HÁJE, posvätné miesta, kde chodili "pozerať" na stromy. Oni tam vlastne meditovali, rozjímali, nachádzali spojenie s predkami a hľadali múdrosť, pravdu, predpoveď a radu. Všetko nasvedčuje tomu, že staršinovia, ktorí rozhodovali o spoločenstve, chodili rozjímať ku stromu/stromom, aby dosiahli víziu, vnuknutie. Chodili do svätohájov nachádzať pravdu a odpovede od našich prapredkov. V Indii napríklad legendárny príbeh o Budhovi hovorí, že sedel pod stromom a dosiahol osvietenie. Ale Budha si nesadol pod strom preto, že to bol jeho nový nápad, ale preto, že to bola prastará tradícia v Indii všeobecne, ktorá pochádzala od predkov. Stromy a posvätné stromy boli akosi dôležitou súčasťou duchovna našich pôvodných Indo-európskych predkov. Tak ako v Indii majú posvätný Budhov strom, aj my máme posvätný strom slovanov - Lipu, a tak ďalej. Ale vráťme sa k tomu, že duchovná činnosť starešinov sa pre druhých mohla javiť ako pozeranie na stromy. Z toho vzniklo drevo-vidí resp. pozerá na stromy. Myslím, že anglické slovo pravda (true) vzniklo z dru-vid - a myslelo sa tým, že vidí pravdu. Čiže z našeho "drevo (strom)" vzniklo v anglicku "pravda". Pozerali na stromy, komunikovali s nimi, aby našli pravdu, aby pochopili pravdu. Pravda (True): DREVO - DRYWO - DRYW/DRUW - DRU - TRU (TRUE) Druid (Druid): DREVO-VIDÍ - DRYW-VIDI / DRUW-VIDI - DRUW-VID - DRUID (alebo DREVO-VIDÍ teda DREVOVID) Ďalšou možnosťou je, že druhá časť slova DRU-WID, neznamená vidieť, ale vedieť. Podobne, ako máme Vidma = Vedma, t.j. žena, ktorá má poznanie, vie komunikovať s duchmi, veštica. Teda Druidi sú tí, ktorí vedia komunikovať so stromami (drevo=strom). Zaujímavé je, že dodnes sa zachovalo v niektorých kultúrach, napr. u amerických Indiánoch, že vedia komunikovať so stromami, alebo aj s rastlinami. Stromy sú považované za akési komunikátory a zachytávače vibrácií a energií. Taktiež je pravdepodobné, že slová vedieť a vidieť vznikli z rovnakého základu a možno to súviselo s duchovnou činnosťou vodcov slovanských kmeňov. Predpokladám, že slovo vidieť vzniklo zo slova vedieť, a nemyslelo sa tým iba to čo robí oko, ale intuitívne videnie - teda vedenie a poznanie vecí ukrytých pred očami. Pochopenie neviditeľných a nehmotných vecí, cez nejaké poznanie, cez vibráciu vo svete (vo vesmíre). To bola úloha vtedajších "politických a duchovných" vodcov. V niektorých oblastiach týchto dedov, starcov, druidov volali: žreci. Natíska sa tu možná súvislosť: žreci - zrak - zrenička - zázrak Tí, čo vidia to, čo obyčajný ľud nevidí. Tí, čo vedia to, čo obyčajný ľud nevie. Tí, čo majú poznanie. Tí čo vedú náš ľud. Podobnosť s funkciou Druidov totožná. Pravda je zrejme niekde uprostred, a ešte treba nejaký ten ďalší výskum. Problém však je, že západní jazykovedci hoci viac-menej odhalili etymológiu slova "DRUID", napriek tomu nespájajú pôvod so slovenským jazykom, ale na silu sa snažia nájsť spojenie niekde v latinčine a v gréčtine. Zabúdajú pritom na praktický a reálny význam slov vychádzajúci z pohanskej Európy, z tej Európy, v ktorej sa po latinsky a grécky začalo neskôr šíriť kresťanstvo, ktoré systematicky mazalo a ničilo pôvodné významy. (wikipédia-anglicky): The English word druid derives from Latin druidēs (plural), which was considered by ancient Roman writers to come from the native Celtic Gaulish word for these figures. Although no extant Romano-Celtic inscription is known to contain the form, the word is cognate with the later insular Celtic words, Old Irish druí 'druid, sorcerer', Old Cornish druw, Middle Welsh dryw 'seer; wren'. Based on all available forms, the hypothetical proto-Celtic word may be reconstructed as *dru-wid-s (pl. *druwides) meaning "oak-knower". The two elements go back to the Proto-Indo-European roots *deru- and *weid- "to see". The sense of "oak-knower" or "oak-seer" is supported by Pliny the Elder, who in his Natural History considered the word to contain the Greek noun drýs (δρύς), "oak-tree" and the Greek suffix -idēs (-ιδης).
@@marians7364 Súhlasím že to má súvis zo stromami. Poliaci dodnes hovoria Drzewo (strom). Dub bol významný najmä preto, lebo žalude pripomínajú symbol Lingam. Lipa zas je podobná Ficus Religiosa Marek má o tom video. Druidi najskôr budú sidovia a tý žili izolovane , najlepšie na kopci ale ak nieje nablízku kopec tak musí postačiť háj. Skôr to vidím s praktických dôvodov, ale človek nikdy nevie. Druid od dreva môže kľudne byť, v Staroangličtine je množstvo slov ,ktoré vieme ľahko vysvetliť Slovenčinou. Vidieť,vedieť je od slova Veda a to je z tam. vētam, malo to pôvodne zanmenať: deliť.
Marek ahoj. 34:22 Fotka Valu obrov, ktorú vo videu ukazuješ je pravdepodobne z Pečeníc. Tam je val asi najlepšie zachovalý. Je to možné miesto ďalšieho výletu, aj keď výhlady okolo valu velmi niesú. A k tomu kamennému observatóriu, že na slovensku také nemáme nieje celkom pravda, pretože v Holiči také niečo najdené bolo, no pri výstavbe panelákov bola pamiatka zničená. Niekolko kameňov bolo presunutých v rámci mesta a sú stále prístupné. Na kameňoch su dokonca vytesané staré značky....
To sú debili. Ako s tým mohli pohnúť? Celá podstata toho je v tom ako to je rozostavené. A oni z toho spravia slnečné hodiny na sídlisku.... To je strašné. Ale ďakujem za informáciu.
46:34 pochybujem že v našich podmienkach ležali na kameni a hlavne v noci, ale určite by si vedeli spraviť pohodlie napríklad niečo ako kreslo. Ďalej k dedine Sv. Anton ak tá civilizácia bola pred 3až 10tisíc tak ten dátum musel byť od pádu civilizácie dávno zabudnutý a od pádu civilizácia a potom sa už neriadili kalendárom.
Je možné, že ležali na niečom drevenom, čo bolo dostatočne pevne pripojené ku skale, aby bolo zaručené, že si vždy ľahnú na presne to isté miesto. Nebolo to tak, že by civilizácia skončila, potom bol chaos a potom vznikla nejaká iná civilizácia. Práve preto, že by to malo byť tak ako píšete, a dá sa ukázať, že to tak nie je. Teda je z toho jasné, že civilizácia pokračuje ďalej. Nový kalendár len nahradil ten starý a významné sviatky ostali. Viem dokázať, že sviatky ostali, ale to je na dlhšie a bude to v knihe na ktorej pracujem. Je tu kontinuita tisícročia dozadu až podnes.
@@suvislosti Civilizácia zničená bola ináč by si o nich Rímske zdroje aspoň zmienili. Dozvedáme sa však len o nejakých bezvýznamných a nekultúrnych keltských a germánskych kmeňov ktorý v tom období týmto územiam vládli. Pôvodné obyvateľstvo (čiže predkovia Slovákov) tu síce mohli byť, ale ich kultúra pravdepodobne pretrvala len vo zvykoch, ktoré potom pretrvali až do kresťanských čias. A to sa prenieslo až na nový kalendár, ktorý tu bol s príchodom kresťanov. Tie sa potom prispôsobili novému kalendáru na ktoré nemali vplyv, lebo mená do kalendára dávali duchovný, ktorý sa asi neradili s pohanmi. Pohanské prežitky ako oblievanie na veľkú noc, čarodejnice na Lucie, alebo váľanie plotov na Ondreja a mnoho iných sa len prispôsobili, a možno už tom čase nepoznali ich skutočný význam. Duchovný stanovili napríklad, tento deň je Ondreja a my v tom dni sme robili tento rituál, tak aby to bol v novej kresťanskej viere tak si to trochu prerozprávame aby to sedelo. Ďalej dedina Sv. Anton síce nepoznám dôvody, prečo sa to tak volá, ale ak v tej dedine už vtedy bolo tak starodávne osídlenie a tradícia, prečo by si menili názov kvôli menu v kantári, prečo si nemohli ponechať pôvodný? Ale ak to viem objasniť vaša nová kniha, tak si to možno aj prečítam.
@@ziklo8958 V podstate s vami súhlasím. Civilizácia ako kultúra, zvyky, znalosti, to sa kontinuálne zachovalo. Samozrejme s tým prispôsobením sa kresťanstvu. Zrútila sa mocenská štruktúra. Tiež nie je celkom pravda, že by o nás antické zdroje nepísali. Len väčšina z toho je dnes chápané ako legendy a rozprávky. Je to však založené na skutočných veciach. O tom som tiež natočil zopár videí a Hyperborei a o Kolchide. O kolchide napíšem viac v knihe. Takže vyspelá civilizácia bola, staré grécke zdroje to spomínajú. Neskoršie proti nám Rimania bojovali. Záznamy rímske, ak sa čítajú spôsobom zodpovedajúcim dobe kedy boli napísané, nás tiež spomínajú, dokonca pod menom Slavi. Naše zdroje, ako napríklad Povesť vremenných let, jasne hovorí že Rimania prišli ku nám a robili nám problémy. Takže všetko tu je. Moja kniha ukáže ako sú naše sviatky starodávne, ako sú naše tradičné znalosti starodávne, kde presne vznikli, ako a prečo. To bude podložené, žiadne špekulácie. Odhalí trochu tú starú kultúru.
@@ziklo8958 A ten názov si dedina nemusela zmeniť sama. Stačí že ju začali tak volať mocipáni. A teraz len vyhrabeme prvú zmienku a myslíme si, že je to ono. Ľudový zvyk nazývať to pôvodne rýchlo zanikne ak to niekto oficiálne premenuje. A áno to by dávalo zmysel iba ak tí čo to zmenili o tom čo to bolo pôvodne vedeli. No lenže o tom asi vedeli, lebo čuduj sa svete presne na tých miestach ktoré sú významné je obyčajne kostol. Mimochodom, také niečo majú aj v Británii, že majú na spojitých líniách pohanské miesta a kostoly. A aj inde takéto úkazy existujú. Takže obávam sa, že ten kto zmenil meno bola cirkev a tá systematicky prekrývala tzv. pohanské, kresťanským. Pritom samozrejme nepriznala vyspelosť pôvodnej kultúru, lebo to by podrylo jej snahu priniesť svoju kultúru.
@@suvislosti Lenže kostoly sú všade, takže sa môžu prekrývať s hocičími. V jednom meste sa ich mohlo vystriedať viacej a pritom vôbec nemuseli byť na základoch predchádzajúceho. Neviem či existuje vôbec nejaký kostol, ktorý zažil časy prvých kresťanov na Slovensku. Je to však veľmi individuálne v niektorej dedine to je popísaní inde nie, ale je pravda, že tie prvé kostoly, by mali byť na vtedy významných kultúrnych centrách. Ohľadom predchádzajúcej vyspelej civilizácii na našom území, žiaľ nedá sa to nijak dokázať, kým sa nenájde naozaj niečo veľkolepé a hmatateľné , niečo typu minimálne Stonehenge. Vaše teórie sa dobre čítajú a pozerajú pre nás na Slovensku, ale kým sa naozaj nenájde nejaký významný archeologický objav, stále to ostane len v rovine, že by to tak mohlo byť, lebo to nikto nevie definitívne vyvrátiť.
na Slovensku mame novodobý stonehenge a išiel si blízko popri ňom: Menhir nad Štiavnicou Nad “strieborným baníckym mestom” vyrástla kamenná megalitická stavba s viac ako dvojmetrovým centrálnym menhirom netypická nielen pre Štiavnicu, ale i pre Slovensko. Podľa autorov stavby má kamenný kruh slúžiť na harmonizáciu a dočerpanie vitálnej energie. Vztýčenie piatich kamenných blokov roznietilo vášnivú diskusiu o vhodnosti takejto stavby v kopcoch nad mestom. Príďte sa prejsť na kopec Rosniarky, z ktorého budete mať krásny výhľad na celú štiavnickú scenériu a urobte si svoj názor.
Marek a kukni si tu na YT kanal: Do 2 minut + a tam video: Nejděsivější místa ČESKOSLOVENSKA! Proč Češi a Slováci už nejsou spolu? od 8:53 tam aj hrad Sitno spomina... aj nejaka fotka toho hradu je tam prilozena... mozno tak mohol ten hrad vyzerat
Ďalší dátum v kalendári môže byť Sv. Jur pri Bratislave, volá sa to Neštich a sú tam tiež nejaké kamenné valy. Nebodaj to na Rimanov hodili že oni to vystavali.
To sa mi celkom pozdáva, lebo to zapadá aj do kresťanského príbehu o Antonovi. Anton drží na rukách malého Ježiška. Táto symbolika je aj u Achnatona. A tiež Achnaton uctieval Slnko. Kresťanstvo nahradilo Slnko Ježišom.
Kék je modrý, Kékes modrastý. Jedna priamka od Sitna - zaujímavé. Ja skôr pripúšťam náhodu. Modrý, či modrastý kameň je od jeho pôvodu - sopečný, tmavý, sivý, modrý. A červený kameň je tiež od zafarbenia železom. Bodka. Spečený val. Vraj začína od Sitna. Ja som ho tam nenašiel. Asi som zle hľadal. Nie je viditeľný ani dolu pri Ipli, aj tam som asi zle hľadal. Ale je viditeľný pod Hronským Beňadikom, konkrétne oproti cigánskej osade pri rieke Hron. To sa vymyká vašej dedukcii - nie je to v smere sever juh. V priestore SLOVENSKEJ BRÁNY (v knihe Reppertum som sa pokúsil vysvetliť, prečo je práve tam Slovenská brána) bolo viacero pevností - hradísk nad Hronom. Má to logiku. V Srbsku pri pevnosti Bač pri niekdajšom Mursianskom jazere, teda na sútoku Drávy a Dunaja mi povedali, že val mal 450 km a začínal tu. Ja som odhadol o 100 km menej. Ak je to pravda. Pretože v Maďarsku sa mal val prepadnúť vlastnou váhou do pôdy, do bahna. Nevidno ho. Keď si pôjdete dať obed v Tekovskej kúrii, choďte hore lesnou cestou, nájdete DVOJITÝ val až na kopec Madáč nad Kúriou, cez cestu, ktorý po bývalej bráne pokračuje nad Orovnicu. Táto stavba je impozantná! Tento val ale postavili až proti Turkom. Nepomohlo. Pečenice. Val je naozaj zničený požiarom. Svedčia o tom spečené kamene, červená zem. Pretože stavba bola urobená tak, že do priestoru drevenej hradby nahádzali kamene. Výnimočné je, že sa našli aj náročky prederavené kamene. „Vedci“ nevysvetlili, načo boli. Predpokladám, že to boli napínače lán. Načo, neviem. Postaviť kamenný val kvôli observatóriu? Žartujete? Nič nie je lepšie pri bádaní, ako osobná prítomnosť. Inak tápete a fabulujete, ako často ten pán, čo ste ho čerstvo kritizoval a zároveň chválil, ako systematicky pracuje. Nečítali ste moje knihy, jeho knihy, nevideli ste val, ale robíte závery. Toto je systematická práca? Porovnávať Tamilnádu so Sitnom? HMMM! Z hradu Sitno sa nedala pozorovať západná krajina. Nebezpečenstvo čakali z východu? Áno, nie raz prišlo. Hustota kameňov súvisí z geografiou? Preto sú v Indii kamene tvrdšie? To azda NIE! To je teda dobrý dríst! Sitno ostalo po zrútení supervulkánu vraj o výške až 4000m. Pričom došlo k obrovskému výronu lávy. Sopečný kameň v priestore zvetráva pomerne rýchlo. Je mäkký, pod Sitnom sú miesta, kde je sopečný tuf, do ktorého si robili ľudia pivnice ako do ementálu. Napr. Pečenice, Hontianske Tesáre, Bzovík, Hrušov, najznámejšie sú Brhlovce, Pukanec v tufe. Smerom k B. Štiavnici sú horniny tvrdšie. Podivná úvaha o observatóriu a absolutne nelogická o tom, že val obrov s ním súvisel. Predsa val zo Sitna nie je vidieť. Prechádza dolinami, kopcami, lesom... a vôbec nie je rovný a na juh smeruje len na začiatku... Na záver vaše slová: „Prečo bol vybudovaný Val obrov? Riešenie je jednoduché, ak chápete život v dávnej dobe.“ Tak vyriešenie tejto záhady naozaj nie je jednoduché. Video som si pozrel preto, lebo málinko spečený val poznám a bol som aj v Báči, videl som ten hlinený val... To celé som nenapísal preto, aby som sa pomstil za vašu kázeň k „môjmu“ moru, ale aby som vám pomohol cúvnuť z týchto romantických predpokladov. Tento záver a hneď video je zbrklé konanie. Len preto, aby niečo bolo? Len aby sme si klikli a yuotube videl počet? Na úkor obsahu? Robíte bulvár, alebo pokus o vedu?Takéto drísty tu dáva človek, ktorý tu prednáša o myslení a logike??? Strata času, pane, končím!
Tan val skutočne tak smeruje južne od Sitna a potom sa stáča na juhu k východu ako som práve videl na jednej mapke? Ak to bol nejaký obranný val, čo to musela byt za civilizácia, ktorá by dokázala strážiť a bránit taky val o dĺžke stovky-stoviek kilometrov? To tu bola druhá čínska ríša? A stavali ten val západne od prirodzenej hrnaice ako je rieka Ipel a Hron. Tu mi niečo nesedí, kto by útočil východne od horských a lesnatých oblastí ako Ipel a Hron? Kto sa pred kým bránil? Slovania bred kočovnými nájazdnikmi z východu, alebo Rimania pred Slovanmi v lesoch?
@@Bynk333 Tie valy sú zrejme tri. Nesmerujú rovnako. Začínajú vedľa seba po desiatkach kilometrov. Škoda špekulovať, kto, kedy a načo to postavil. Každý má zrejme stovky kilometrov. Tartária? Nevieme nič. Tárať o tom na youtube? Len preto, aby si ľudia klikli? To nechám tomuto "mudrcovi" z Prešova. Je ich z Prešova viacero. Jediné, čo viem s určitosťou je, že dvojitý val od kopca Madáč (Tekovská kúria) bol postavený banskými mestami proti Turkom podobne, ako dvojitý val na Morave pri Hrozenkove. Staviteľov Turci zlikvidovali, ako prvých. Ale fakt, že val sa staval od Tekovskej kúrii - kopca, potvrdzuje to, že cesta od Nitry k banským mestám viedla horami, nie rovinou okolo Hrona. Tá bola ešte bažinatá... Našiel som úsek, ktorý je spevnený štetovaním - tak to robili Rimania. Orovnica je stopa - horská cesta. Horovnica. V mojich knihách je viac...
Mnoho ľudí prichádzalo za ním s prosbou o radu. Anton zvykol hovorievať, že kľúčom askézy je húževnatosť v tom, aby človek nespyšnel. Radil ľuďom, aby sa snažili o radosť, akoby každý deň začínali nanovo. Takže obec Svätý Anton môže byt vzdialenou ozvenou spomienky, že tam niekde žil skutočne nejaký pustovník, svätý otec na vrchu Sitno... Sidda.
K tej teórii o vale ako o smerovníku... je to celé nezmysel. Nikto by predsa nestaval takú gigantickú líniovú (!) stavbu ako smerovník, či ako to nazývate vy: "označník". Načo budovať čiaru, keď je na označenie smeru milionkrát jednoduchšie postaviť niečo ako maják. Tak sa to predsa robieva odjakživa. Navyše, ten val ani náhodou nejde priamo na juh od Sitna. Vlní sa ako had krajinou a kopíruje skôr neďaleký tok Hronu. A vlastne vôbec neviem, kde sa vzala tá legenda, že val sa začína na Sitne. Na lidarových snímkach po ňom nie je na Sitne ani stopy. Zato existujú správy o tom, ako sa ešte v nedávnej histórii dali vidieť jeho zvyšky v údolí Hrona. Tento val nie je až tak ojedinelý. Podobné valy sú v Maďarsku, v Rumunsku zhruba kopírujú tok Dunaja a ich smer je podľa potreby, často aj východ-západ.
Je možné, že to nie je označenie smeru. Ale nie preto, že by maják bol lepší, to ani nie. Ale skôr je problém s tým, že to neide priamo na juh. Lenže neviem nájsť nejakú mapu, kde by to bolo zakreslené tak, ako to naozaj je. Našiel som len zakreslené akési čiary len tak zjavne od ruky, že ako asi tak išiel. A mám podozrenie, že z toho valu, ak to bol vôbec jeden val sa veľa nezachovalo, lebo sa spomínajú len niektoré lokality. Takže neviem či vôbec s istotou vieme že to bol jeden kľukatiaci sa val alebo to bolo viacero valov. V každom prípade nikto o tom s určitosťou nič nevie. Dostupné informácie sú menej kvalitné ako by mohli byť. Ťažko sa z toho robí nejaký záver. Ja som to asi prehnal s tým záverom, to uznávam. Predpokladal som, že je to jeden val čo ide na juh a z toho že ide cez Dudince som usúdil, že ide presne na juh.
@@dusanzilinec7934 Ale nevedie. Neviem kde ste sa na to pozerali, mne to vychádza úplne mimo egypta. Smerom Bukurešť, tesne minie Ankaru a pokračuje do Indického oceánu, kde mohl byť Kumari. Ani Sitno- Visoko nieje presne na juh a línia smeruje do Libie. Čo sa týka Visoko, tak ja som veľmi skeptický o význame toho miesta. Ale Kriváň - Kekes je presne v línii Sever-Juh a presne v strede medzi nimi sú Kijatice. Línia smeruje približne k Benghazi v 3. st. pnl Berenice (Berenike)
Ak vám správne rozumiem, tak človek, ktorý nevie dokázať to čo hovorí môže spokojne rozprávať také veci, lebo stačí že má pocit. A ale ten kto vie to čo rozpráva podložiť dôkazmi a argumentáciou, ten je vlastne diletant. Správne som vás pochopil?
Zaujímavé v každom prípade veľmi zaujímavé..
To všetko nebolo až tak dávno...sv.Anton...bol voľakedy iba Antol. Som s pod Sitna mam prebrazdene vsetko okolie a viem o miestach prenadhernych..štiavnické vrchy boli v minulosti mimoriadne,ale mimoriadne významné....okolie Jablonovce,Pečenie,Batovce,
Žemberovce..Súdovce...áno to nebol hrad,ale prístrešok pre tých co tam pozorovali pocasie a atď....a vyrábali tam náradie pre hospodarov kedze tam bolo vela materialu,kým akože pozorovali...nielen pocasie,ale aj nepriateľov.
Chillout
❤❤❤
Čo sa týka toho valu, tak ja sa domnievam,že to bola cesta. Cesty sa dodnes robia takto násypom, odborne sa to nazýva cestné teleso, v prípade železnice: železničný zvršok. Pri týchto "valoch" sa často nachádzajú aj kamene s dierami, na uviazanie tažného zvieraťa celkom praktické. Kľudne to môže byť aj značka pre pozorovanie, možno sa takto dohodli aby to boli dve veci v jednom. To spečenie by sa dalo vysvetliť jednoducho uprataním porastu. Buď pri výstavbe, alebo neskôr pri údržbe sa dreviny jednoducho nahádzali k "ceste" a nechali zhorieť.
Ak to Sitno slúžilo aj ako kalendár, tak tiež tam muselo byť vyriešené aj oznamovanie. Hlavne pre poľnohospodárov na juhu.Domnievam sa že sa to hlásilo od Sitna na Kekes aj inam pomocou vatier. S toho vzišla tá tradícia svätojánskych ohňov.
Zároveň sa mohlo aj hlásiť zvukom, napr. trúbením,spevom... Kekes - Kekai- Hlásenie páva.
Všetky tieto zistenia dávajú názvom kopcov a obcí iný rozmer a treba ich vnímať aj s tohto uhla.
@MiroslavKosinaVeľké rieky boli často hranicami s logických príčin a samozrejme aj dopravným prostriedkom ako dnes. Na juhu v dnešnom Maďarsku by ako val dávalo zmysel. Nemuseli byť všade močiare, mohlo to byť územie nomádov, stepi,pastviny.
@MiroslavKosina Mokradí bolo viac ako dnes ale to bolo v celej Európe.
Vieme niečo o tzv. slovanských sväto-hájoch. Dochovalo sa niečo? Boli ešte umiestňované na kopcoch, alebo to už bolo iba na zaujímavých, energetických miestach? Počul som o tom, iba že existovali, ale nič viac k tomu.
Hej. Tiež by som o tom rád vedel viac.
O tých hájoch tiež neviem veľa, ale dovolím si nahlas rozmýšľať. Svätoháje poznáme majmä od Galských druidov z oblastí kde niesu hory. My tie hory máme. Prdpokladám že to na Slovensku až tak rozšírené nebolo.
Predpoklad je, že druidi boli to isté ako naši slovanskí starešinovia (dedovia), udržiavali rovnaké tradície ako spoloční predkovia Keltov, Slovanov, Indov a zároveň ich pomenovanie sa dá odvodiť zo slovenčiny.
Predpoklad je, že slovo druidi, pôvodne druvidi sa vyvinulo zo slovenského drevo vidí. Rozviniem celú históriu.
DREVO znamená dodnes v mnohých slovanských krajinách STROM. U nás pomenúvame už iba jeho obsah, telo, teda drevo=strom.
Naši predkovia mali SVÄTO-HÁJE, posvätné miesta, kde chodili "pozerať" na stromy. Oni tam vlastne meditovali, rozjímali, nachádzali spojenie s predkami a hľadali múdrosť, pravdu, predpoveď a radu. Všetko nasvedčuje tomu, že staršinovia, ktorí rozhodovali o spoločenstve, chodili rozjímať ku stromu/stromom, aby dosiahli víziu, vnuknutie. Chodili do svätohájov nachádzať pravdu a odpovede od našich prapredkov. V Indii napríklad legendárny príbeh o Budhovi hovorí, že sedel pod stromom a dosiahol osvietenie. Ale Budha si nesadol pod strom preto, že to bol jeho nový nápad, ale preto, že to bola prastará tradícia v Indii všeobecne, ktorá pochádzala od predkov. Stromy a posvätné stromy boli akosi dôležitou súčasťou duchovna našich pôvodných Indo-európskych predkov. Tak ako v Indii majú posvätný Budhov strom, aj my máme posvätný strom slovanov - Lipu, a tak ďalej.
Ale vráťme sa k tomu, že duchovná činnosť starešinov sa pre druhých mohla javiť ako pozeranie na stromy. Z toho vzniklo drevo-vidí resp. pozerá na stromy.
Myslím, že anglické slovo pravda (true) vzniklo z dru-vid - a myslelo sa tým, že vidí pravdu. Čiže z našeho "drevo (strom)" vzniklo v anglicku "pravda". Pozerali na stromy, komunikovali s nimi, aby našli pravdu, aby pochopili pravdu.
Pravda (True):
DREVO - DRYWO - DRYW/DRUW - DRU - TRU (TRUE)
Druid (Druid):
DREVO-VIDÍ - DRYW-VIDI / DRUW-VIDI - DRUW-VID - DRUID
(alebo DREVO-VIDÍ teda DREVOVID)
Ďalšou možnosťou je, že druhá časť slova DRU-WID, neznamená vidieť, ale vedieť. Podobne, ako máme Vidma = Vedma, t.j. žena, ktorá má poznanie, vie komunikovať s duchmi, veštica. Teda Druidi sú tí, ktorí vedia komunikovať so stromami (drevo=strom).
Zaujímavé je, že dodnes sa zachovalo v niektorých kultúrach, napr. u amerických Indiánoch, že vedia komunikovať so stromami, alebo aj s rastlinami. Stromy sú považované za akési komunikátory a zachytávače vibrácií a energií.
Taktiež je pravdepodobné, že slová vedieť a vidieť vznikli z rovnakého základu a možno to súviselo s duchovnou činnosťou vodcov slovanských kmeňov. Predpokladám, že slovo vidieť vzniklo zo slova vedieť, a nemyslelo sa tým iba to čo robí oko, ale intuitívne videnie - teda vedenie a poznanie vecí ukrytých pred očami. Pochopenie neviditeľných a nehmotných vecí, cez nejaké poznanie, cez vibráciu vo svete (vo vesmíre). To bola úloha vtedajších "politických a duchovných" vodcov.
V niektorých oblastiach týchto dedov, starcov, druidov volali: žreci.
Natíska sa tu možná súvislosť: žreci - zrak - zrenička - zázrak
Tí, čo vidia to, čo obyčajný ľud nevidí.
Tí, čo vedia to, čo obyčajný ľud nevie. Tí, čo majú poznanie.
Tí čo vedú náš ľud. Podobnosť s funkciou Druidov totožná.
Pravda je zrejme niekde uprostred, a ešte treba nejaký ten ďalší výskum. Problém však je, že západní jazykovedci hoci viac-menej odhalili etymológiu slova "DRUID", napriek tomu nespájajú pôvod so slovenským jazykom, ale na silu sa snažia nájsť spojenie niekde v latinčine a v gréčtine. Zabúdajú pritom na praktický a reálny význam slov vychádzajúci z pohanskej Európy, z tej Európy, v ktorej sa po latinsky a grécky začalo neskôr šíriť kresťanstvo, ktoré systematicky mazalo a ničilo pôvodné významy.
(wikipédia-anglicky):
The English word druid derives from Latin druidēs (plural), which was considered by ancient Roman writers to come from the native Celtic Gaulish word for these figures. Although no extant Romano-Celtic inscription is known to contain the form, the word is cognate with the later insular Celtic words, Old Irish druí 'druid, sorcerer', Old Cornish druw, Middle Welsh dryw 'seer; wren'. Based on all available forms, the hypothetical proto-Celtic word may be reconstructed as *dru-wid-s (pl. *druwides) meaning "oak-knower".
The two elements go back to the Proto-Indo-European roots *deru- and *weid- "to see". The sense of "oak-knower" or "oak-seer" is supported by Pliny the Elder, who in his Natural History considered the word to contain the Greek noun drýs (δρύς), "oak-tree" and the Greek suffix -idēs (-ιδης).
@@marians7364 Súhlasím že to má súvis zo stromami. Poliaci dodnes hovoria Drzewo (strom). Dub bol významný najmä preto, lebo žalude pripomínajú symbol Lingam. Lipa zas je podobná Ficus Religiosa Marek má o tom video. Druidi najskôr budú sidovia a tý žili izolovane , najlepšie na kopci ale ak nieje nablízku kopec tak musí postačiť háj. Skôr to vidím s praktických dôvodov, ale človek nikdy nevie. Druid od dreva môže kľudne byť, v Staroangličtine je množstvo slov ,ktoré vieme ľahko vysvetliť Slovenčinou.
Vidieť,vedieť je od slova Veda a to je z tam. vētam, malo to pôvodne zanmenať: deliť.
Väčšina Vyhľadov kde a tam
..možnosti oddychu
O hodinu vyrážame na Sitno.
Marek ahoj. 34:22 Fotka Valu obrov, ktorú vo videu ukazuješ je pravdepodobne z Pečeníc. Tam je val asi najlepšie zachovalý. Je to možné miesto ďalšieho výletu, aj keď výhlady okolo valu velmi niesú. A k tomu kamennému observatóriu, že na slovensku také nemáme nieje celkom pravda, pretože v Holiči také niečo najdené bolo, no pri výstavbe panelákov bola pamiatka zničená. Niekolko kameňov bolo presunutých v rámci mesta a sú stále prístupné. Na kameňoch su dokonca vytesané staré značky....
To sú debili. Ako s tým mohli pohnúť? Celá podstata toho je v tom ako to je rozostavené. A oni z toho spravia slnečné hodiny na sídlisku.... To je strašné.
Ale ďakujem za informáciu.
Fragment Valu obrov je aj za Hronským Beňadikom na kopci vedľa Tekovskej Kúrii.
46:34 pochybujem že v našich podmienkach ležali na kameni a hlavne v noci, ale určite by si vedeli spraviť pohodlie napríklad niečo ako kreslo.
Ďalej k dedine Sv. Anton ak tá civilizácia bola pred 3až 10tisíc tak ten dátum musel byť od pádu civilizácie dávno zabudnutý a od pádu civilizácia a potom sa už neriadili kalendárom.
Je možné, že ležali na niečom drevenom, čo bolo dostatočne pevne pripojené ku skale, aby bolo zaručené, že si vždy ľahnú na presne to isté miesto.
Nebolo to tak, že by civilizácia skončila, potom bol chaos a potom vznikla nejaká iná civilizácia. Práve preto, že by to malo byť tak ako píšete, a dá sa ukázať, že to tak nie je. Teda je z toho jasné, že civilizácia pokračuje ďalej. Nový kalendár len nahradil ten starý a významné sviatky ostali. Viem dokázať, že sviatky ostali, ale to je na dlhšie a bude to v knihe na ktorej pracujem. Je tu kontinuita tisícročia dozadu až podnes.
@@suvislosti Civilizácia zničená bola ináč by si o nich Rímske zdroje aspoň zmienili. Dozvedáme sa však len o nejakých bezvýznamných a nekultúrnych keltských a germánskych kmeňov ktorý v tom období týmto územiam vládli. Pôvodné obyvateľstvo (čiže predkovia Slovákov) tu síce mohli byť, ale ich kultúra pravdepodobne pretrvala len vo zvykoch, ktoré potom pretrvali až do kresťanských čias. A to sa prenieslo až na nový kalendár, ktorý tu bol s príchodom kresťanov. Tie sa potom prispôsobili novému kalendáru na ktoré nemali vplyv, lebo mená do kalendára dávali duchovný, ktorý sa asi neradili s pohanmi. Pohanské prežitky ako oblievanie na veľkú noc, čarodejnice na Lucie, alebo váľanie plotov na Ondreja a mnoho iných sa len prispôsobili, a možno už tom čase nepoznali ich skutočný význam. Duchovný stanovili napríklad, tento deň je Ondreja a my v tom dni sme robili tento rituál, tak aby to bol v novej kresťanskej viere tak si to trochu prerozprávame aby to sedelo.
Ďalej dedina Sv. Anton síce nepoznám dôvody, prečo sa to tak volá, ale ak v tej dedine už vtedy bolo tak starodávne osídlenie a tradícia, prečo by si menili názov kvôli menu v kantári, prečo si nemohli ponechať pôvodný?
Ale ak to viem objasniť vaša nová kniha, tak si to možno aj prečítam.
@@ziklo8958 V podstate s vami súhlasím. Civilizácia ako kultúra, zvyky, znalosti, to sa kontinuálne zachovalo. Samozrejme s tým prispôsobením sa kresťanstvu. Zrútila sa mocenská štruktúra. Tiež nie je celkom pravda, že by o nás antické zdroje nepísali. Len väčšina z toho je dnes chápané ako legendy a rozprávky. Je to však založené na skutočných veciach. O tom som tiež natočil zopár videí a Hyperborei a o Kolchide. O kolchide napíšem viac v knihe. Takže vyspelá civilizácia bola, staré grécke zdroje to spomínajú. Neskoršie proti nám Rimania bojovali. Záznamy rímske, ak sa čítajú spôsobom zodpovedajúcim dobe kedy boli napísané, nás tiež spomínajú, dokonca pod menom Slavi. Naše zdroje, ako napríklad Povesť vremenných let, jasne hovorí že Rimania prišli ku nám a robili nám problémy. Takže všetko tu je.
Moja kniha ukáže ako sú naše sviatky starodávne, ako sú naše tradičné znalosti starodávne, kde presne vznikli, ako a prečo. To bude podložené, žiadne špekulácie. Odhalí trochu tú starú kultúru.
@@ziklo8958 A ten názov si dedina nemusela zmeniť sama. Stačí že ju začali tak volať mocipáni. A teraz len vyhrabeme prvú zmienku a myslíme si, že je to ono. Ľudový zvyk nazývať to pôvodne rýchlo zanikne ak to niekto oficiálne premenuje. A áno to by dávalo zmysel iba ak tí čo to zmenili o tom čo to bolo pôvodne vedeli. No lenže o tom asi vedeli, lebo čuduj sa svete presne na tých miestach ktoré sú významné je obyčajne kostol. Mimochodom, také niečo majú aj v Británii, že majú na spojitých líniách pohanské miesta a kostoly. A aj inde takéto úkazy existujú. Takže obávam sa, že ten kto zmenil meno bola cirkev a tá systematicky prekrývala tzv. pohanské, kresťanským. Pritom samozrejme nepriznala vyspelosť pôvodnej kultúru, lebo to by podrylo jej snahu priniesť svoju kultúru.
@@suvislosti Lenže kostoly sú všade, takže sa môžu prekrývať s hocičími. V jednom meste sa ich mohlo vystriedať viacej a pritom vôbec nemuseli byť na základoch predchádzajúceho. Neviem či existuje vôbec nejaký kostol, ktorý zažil časy prvých kresťanov na Slovensku. Je to však veľmi individuálne v niektorej dedine to je popísaní inde nie, ale je pravda, že tie prvé kostoly, by mali byť na vtedy významných kultúrnych centrách.
Ohľadom predchádzajúcej vyspelej civilizácii na našom území, žiaľ nedá sa to nijak dokázať, kým sa nenájde naozaj niečo veľkolepé a hmatateľné , niečo typu minimálne Stonehenge. Vaše teórie sa dobre čítajú a pozerajú pre nás na Slovensku, ale kým sa naozaj nenájde nejaký významný archeologický objav, stále to ostane len v rovine, že by to tak mohlo byť, lebo to nikto nevie definitívne vyvrátiť.
na Slovensku mame novodobý stonehenge a išiel si blízko popri ňom:
Menhir nad Štiavnicou
Nad “strieborným baníckym mestom” vyrástla kamenná megalitická stavba s viac ako dvojmetrovým centrálnym menhirom netypická nielen pre Štiavnicu, ale i pre Slovensko. Podľa autorov stavby má kamenný kruh slúžiť na harmonizáciu a dočerpanie vitálnej energie. Vztýčenie piatich kamenných blokov roznietilo vášnivú diskusiu o vhodnosti takejto stavby v kopcoch nad mestom. Príďte sa prejsť na kopec Rosniarky, z ktorého budete mať krásny výhľad na celú štiavnickú scenériu a urobte si svoj názor.
Marek a kukni si tu na YT kanal: Do 2 minut + a tam video: Nejděsivější místa ČESKOSLOVENSKA! Proč Češi a Slováci už nejsou spolu?
od 8:53 tam aj hrad Sitno spomina... aj nejaka fotka toho hradu je tam prilozena... mozno tak mohol ten hrad vyzerat
Ach, novodobý.
Ďalší dátum v kalendári môže byť Sv. Jur pri Bratislave, volá sa to Neštich a sú tam tiež nejaké kamenné valy. Nebodaj to na Rimanov hodili že oni to vystavali.
Ani ta dlho nebolo počuť, ani sme nedúfal ze ešte niečo siahodlhé pripravis. Ani si nam nechýbal.😊
Achnaton - Anaton - Anton
To sa mi celkom pozdáva, lebo to zapadá aj do kresťanského príbehu o Antonovi. Anton drží na rukách malého Ježiška. Táto symbolika je aj u Achnatona. A tiež Achnaton uctieval Slnko. Kresťanstvo nahradilo Slnko Ježišom.
Je to možno trochu mimo tému....len taká informácia...pri túre smerom na Plavecký hrad v Malých Karpatoch sme prechádzali okolo " Amonovej " lúky
@@ladislavabalazova5645 Otázka je kto a kedy ju tak pomenoval?
Trochu odbočím: pluh (SK), plough(EN), Pflug (DE)
Kék je modrý, Kékes modrastý. Jedna priamka od Sitna - zaujímavé. Ja skôr pripúšťam náhodu. Modrý, či modrastý kameň je od jeho pôvodu - sopečný, tmavý, sivý, modrý. A červený kameň je tiež od zafarbenia železom. Bodka.
Spečený val. Vraj začína od Sitna. Ja som ho tam nenašiel. Asi som zle hľadal. Nie je viditeľný ani dolu pri Ipli, aj tam som asi zle hľadal. Ale je viditeľný pod Hronským Beňadikom, konkrétne oproti cigánskej osade pri rieke Hron. To sa vymyká vašej dedukcii - nie je to v smere sever juh. V priestore SLOVENSKEJ BRÁNY (v knihe Reppertum som sa pokúsil vysvetliť, prečo je práve tam Slovenská brána) bolo viacero pevností - hradísk nad Hronom. Má to logiku.
V Srbsku pri pevnosti Bač pri niekdajšom Mursianskom jazere, teda na sútoku Drávy a Dunaja mi povedali, že val mal 450 km a začínal tu. Ja som odhadol o 100 km menej. Ak je to pravda. Pretože v Maďarsku sa mal val prepadnúť vlastnou váhou do pôdy, do bahna. Nevidno ho.
Keď si pôjdete dať obed v Tekovskej kúrii, choďte hore lesnou cestou, nájdete DVOJITÝ val až na kopec Madáč nad Kúriou, cez cestu, ktorý po bývalej bráne pokračuje nad Orovnicu. Táto stavba je impozantná! Tento val ale postavili až proti Turkom. Nepomohlo.
Pečenice. Val je naozaj zničený požiarom. Svedčia o tom spečené kamene, červená zem. Pretože stavba bola urobená tak, že do priestoru drevenej hradby nahádzali kamene. Výnimočné je, že sa našli aj náročky prederavené kamene. „Vedci“ nevysvetlili, načo boli. Predpokladám, že to boli napínače lán. Načo, neviem.
Postaviť kamenný val kvôli observatóriu? Žartujete? Nič nie je lepšie pri bádaní, ako osobná prítomnosť. Inak tápete a fabulujete, ako často ten pán, čo ste ho čerstvo kritizoval a zároveň chválil, ako systematicky pracuje. Nečítali ste moje knihy, jeho knihy, nevideli ste val, ale robíte závery. Toto je systematická práca?
Porovnávať Tamilnádu so Sitnom? HMMM!
Z hradu Sitno sa nedala pozorovať západná krajina. Nebezpečenstvo čakali z východu? Áno, nie raz prišlo.
Hustota kameňov súvisí z geografiou? Preto sú v Indii kamene tvrdšie? To azda NIE! To je teda dobrý dríst!
Sitno ostalo po zrútení supervulkánu vraj o výške až 4000m. Pričom došlo k obrovskému výronu lávy. Sopečný kameň v priestore zvetráva pomerne rýchlo. Je mäkký, pod Sitnom sú miesta, kde je sopečný tuf, do ktorého si robili ľudia pivnice ako do ementálu. Napr. Pečenice, Hontianske Tesáre, Bzovík, Hrušov, najznámejšie sú Brhlovce, Pukanec v tufe. Smerom k B. Štiavnici sú horniny tvrdšie.
Podivná úvaha o observatóriu a absolutne nelogická o tom, že val obrov s ním súvisel. Predsa val zo Sitna nie je vidieť. Prechádza dolinami, kopcami, lesom... a vôbec nie je rovný a na juh smeruje len na začiatku...
Na záver vaše slová: „Prečo bol vybudovaný Val obrov? Riešenie je jednoduché, ak chápete život v dávnej dobe.“
Tak vyriešenie tejto záhady naozaj nie je jednoduché.
Video som si pozrel preto, lebo málinko spečený val poznám a bol som aj v Báči, videl som ten hlinený val...
To celé som nenapísal preto, aby som sa pomstil za vašu kázeň k „môjmu“ moru, ale aby som vám pomohol cúvnuť z týchto romantických predpokladov. Tento záver a hneď video je zbrklé konanie. Len preto, aby niečo bolo? Len aby sme si klikli a yuotube videl počet? Na úkor obsahu? Robíte bulvár, alebo pokus o vedu?Takéto drísty tu dáva človek, ktorý tu prednáša o myslení a logike??? Strata času, pane, končím!
Tan val skutočne tak smeruje južne od Sitna a potom sa stáča na juhu k východu ako som práve videl na jednej mapke? Ak to bol nejaký obranný val, čo to musela byt za civilizácia, ktorá by dokázala strážiť a bránit taky val o dĺžke stovky-stoviek kilometrov? To tu bola druhá čínska ríša? A stavali ten val západne od prirodzenej hrnaice ako je rieka Ipel a Hron. Tu mi niečo nesedí, kto by útočil východne od horských a lesnatých oblastí ako Ipel a Hron? Kto sa pred kým bránil? Slovania bred kočovnými nájazdnikmi z východu, alebo Rimania pred Slovanmi v lesoch?
@@Bynk333 Tie valy sú zrejme tri. Nesmerujú rovnako. Začínajú vedľa seba po desiatkach kilometrov. Škoda špekulovať, kto, kedy a načo to postavil. Každý má zrejme stovky kilometrov. Tartária? Nevieme nič. Tárať o tom na youtube? Len preto, aby si ľudia klikli? To nechám tomuto "mudrcovi" z Prešova. Je ich z Prešova viacero.
Jediné, čo viem s určitosťou je, že dvojitý val od kopca Madáč (Tekovská kúria) bol postavený banskými mestami proti Turkom podobne, ako dvojitý val na Morave pri Hrozenkove. Staviteľov Turci zlikvidovali, ako prvých. Ale fakt, že val sa staval od Tekovskej kúrii - kopca, potvrdzuje to, že cesta od Nitry k banským mestám viedla horami, nie rovinou okolo Hrona. Tá bola ešte bažinatá... Našiel som úsek, ktorý je spevnený štetovaním - tak to robili Rimania. Orovnica je stopa - horská cesta. Horovnica. V mojich knihách je viac...
Mnoho ľudí prichádzalo za ním s prosbou o radu. Anton zvykol hovorievať, že kľúčom askézy je húževnatosť v tom, aby človek nespyšnel. Radil ľuďom, aby sa snažili o radosť, akoby každý deň začínali nanovo.
Takže obec Svätý Anton môže byt vzdialenou ozvenou spomienky, že tam niekde žil skutočne nejaký pustovník, svätý otec na vrchu Sitno... Sidda.
Pravdepodobne išlo o obrodenca
K tej teórii o vale ako o smerovníku... je to celé nezmysel.
Nikto by predsa nestaval takú gigantickú líniovú (!) stavbu ako smerovník, či ako to nazývate vy: "označník". Načo budovať čiaru, keď je na označenie smeru milionkrát jednoduchšie postaviť niečo ako maják. Tak sa to predsa robieva odjakživa.
Navyše, ten val ani náhodou nejde priamo na juh od Sitna. Vlní sa ako had krajinou a kopíruje skôr neďaleký tok Hronu. A vlastne vôbec neviem, kde sa vzala tá legenda, že val sa začína na Sitne. Na lidarových snímkach po ňom nie je na Sitne ani stopy. Zato existujú správy o tom, ako sa ešte v nedávnej histórii dali vidieť jeho zvyšky v údolí Hrona. Tento val nie je až tak ojedinelý. Podobné valy sú v Maďarsku, v Rumunsku zhruba kopírujú tok Dunaja a ich smer je podľa potreby, často aj východ-západ.
Je možné, že to nie je označenie smeru. Ale nie preto, že by maják bol lepší, to ani nie. Ale skôr je problém s tým, že to neide priamo na juh. Lenže neviem nájsť nejakú mapu, kde by to bolo zakreslené tak, ako to naozaj je. Našiel som len zakreslené akési čiary len tak zjavne od ruky, že ako asi tak išiel. A mám podozrenie, že z toho valu, ak to bol vôbec jeden val sa veľa nezachovalo, lebo sa spomínajú len niektoré lokality. Takže neviem či vôbec s istotou vieme že to bol jeden kľukatiaci sa val alebo to bolo viacero valov. V každom prípade nikto o tom s určitosťou nič nevie. Dostupné informácie sú menej kvalitné ako by mohli byť. Ťažko sa z toho robí nejaký záver. Ja som to asi prehnal s tým záverom, to uznávam. Predpokladal som, že je to jeden val čo ide na juh a z toho že ide cez Dudince som usúdil, že ide presne na juh.
Mohli sa venovať bylinkarstvu alebo šlachteniu.
Sitno z lat. Peklo
To myslíte vážně ?
gps (Visoko vs. Sitno)
Ste tam niečo našli ? Ja sa o také zaujímam.
ak vzdusna linia Sitno - Kekes vedie do Egypta, tak oslavy zimného slnovratu mali v rovnaký čas, zrejme
@@dusanzilinec7934 Ale nevedie. Neviem kde ste sa na to pozerali, mne to vychádza úplne mimo egypta. Smerom Bukurešť, tesne minie Ankaru a pokračuje do Indického oceánu, kde mohl byť Kumari.
Ani Sitno- Visoko nieje presne na juh a línia smeruje do Libie. Čo sa týka Visoko, tak ja som veľmi skeptický o význame toho miesta. Ale Kriváň - Kekes je presne v línii Sever-Juh a presne v strede medzi nimi sú Kijatice. Línia smeruje približne k Benghazi v 3. st. pnl Berenice (Berenike)
ano to mate pravdu, skôr ta linka vedie niekde do Indie, ja som to skusal cez vypocet smernic useciek
Visoko je skôr presne na juh od Ilavy (Cerveneho kamena)
mam z toho pocit ,ze pekne keca a blbosti ,aj ked to nemozem dokazat ,mam jedine pomenovanie DILETANT
Ak vám správne rozumiem, tak človek, ktorý nevie dokázať to čo hovorí môže spokojne rozprávať také veci, lebo stačí že má pocit. A ale ten kto vie to čo rozpráva podložiť dôkazmi a argumentáciou, ten je vlastne diletant. Správne som vás pochopil?
😅