Hradisko vo Svätom Jure - svedok dávnej minulosti

Výstava "Hradisko vo Svätom Jure - svedok dávnej minulosti" prezentuje výsledky viacročného archeologického výskumu hradiska, známeho aj ako jedno z bývalých centier Veľkomoravskej ríše. Výstava v Mestskom múzeu v Senci sa koná v spolupráci s Malokarpatským múzeom v Pezinku a Archeologickým múzeom Slovenského národného múzea v Bratislave.
Výstava je venovaná jednému z najvýznamnejších opevnených sídel v Malých Karpatoch, ležiacemu v horách nad Svätým Jurom. Na existenciu hradiska v 20. rokoch 20. storočia upozornili odbornú verejnosť J. Eisner a Š. Janšák. Prvý výskum náleziska vykonalo SNM pod vedením Ľudmily Kraskovskej v rokoch 1957, 1958 a 1962. Od roku 2006 prebieha na nálezisku výskum Malokarpatského múzea v Pezinku pod vedením Júliusa Vaváka. Výstava prináša pohľad na osud lokality cez dochované pamiatky po jej dočasných, či stálych obyvateľoch zo zbierok SNM -- Archeologického múzea a Malokarpatského múzea v Pezinku. Prezentuje doklady o živote ľudí od doby bronzovej cez dobu halštatskú, kedy bolo miesto po prvýkrát osídlené, cez nálezy z doby laténskej, rímskej a doby sťahovania národov. Väčšina prezentovaných predmetov pochádza z doby včasného stredoveku, kedy vzniká mohutná pevnosť osídlená našimi predkami -- Slovanmi Nitrianskeho kniežatstva. Vo vrcholnom stredoveku bolo hradisko dočasným sídlom grófov zo Svätého Jura a Pezinka.
Záujem Slovanov o výšinnú polohu nad Svätým Jurom (342 m n. m.) zaznamenávame zreteľne od 2. pol. 8. storočia, kedy vzniká najstaršie -- eliptické opevnenie. Hradisko bolo pohraničnou pevnosťou Nitrianska s Moravou. Zrejme po spojení Nitrianska a Moravy po roku 833 bolo hradisko zväčšované výstavbou dvoch predhradí. Bolo miestom regionálnej správy, neskôr dôležitým hospodárskym strediskom. Najstarší rozpoznaný horizont zastupujú neskoroavarské a karolínske kovania opaskov. Materiálna kultúra a zväčšenie opevnenia poukazujú na to, že sídlisko dosiahlo najväčší rozmach v priebehu 9. storočia. Celková dĺžka opevneného areálu po prístavbe predhradí dosiahla okolo 680 m. Obyvatelia stavali obydlia -- drevené zruby na miestach upravených terás a prirodzených plošín. Dochovali sa po nich mierne zahĺbenia v podloží, ohniská. Desiatky predpokladaných zrubov mohli poskytnúť domov i niekoľkým stovkám obyvateľov.
Dokladmi o živote ľudí sú predovšetkým početné nálezy keramiky, prítomnosť rôznych vrstiev spoločnosti signalizujú nálezy šperkov (náušnice, gombíky, prstene, koráliky, závesok), súčasti výstroje a výzbroje -- sekery (hlavne z polôh mimo hradiska), hroty šípov, kopijí, krúžky z brnení, dýka, skvostný strmeň, ostrohy, bočnice zubadiel, kovania a nákončia remeňov, pozornosť si zasluhujú pracovné nástroje (pílky, vrták, hladidlá, kováčske kliešte), obzvlášť zaujímavé sú nálezy železnej strusky. Poľnohospodárske nástroje poznáme ako z hradiska (radlica, motyky, kosáky), tak i z iných miest v okolí (motyky, krájadlo). Z ďalších predmetov poznáme početné nože, ocieľky, kamenné brúsiky, keramické prasleny, tkáčske závažia, nožnice, rybárske háčiky, sekerovité hrivny, kľúče. Konštrukciu opevnenia tvorí na akropole val nasypaný zo zeminy a kamenia, spevnený drevenými roštami, na čele stál kamenný múr.
Akokoľvek bolo slovanské hradisko vyše storočia vitálne, ukazuje sa, že v priebehu 1. pol. 10. storočia bolo opustené a každodenný život sa zrejme zredukoval a presunul mimo opevnenia, vzniká obec, neskôr nazývaná Svätý Jur. V roku 1209 panovník daroval Svätý Jur do rúk grófa Šebeša, ktorý zrejme vybudoval na akropole svoje prvé dočasné sídlo. Za jeho pozostatok je považovaná palácová stavba na suchej podmurovke s vežami. Preskúmaná bola i maltou murovaná kamenná brána a murovaná cisterna napúšťaná vodou z prameňa unikátnym keramickým potrubím. Z týchto čias pochádza z hradiska keramika, hroty šípov, bronzový prsteň, ostrohy s kolieskovým bodcom, azda i vinohradnícke nože. Priestor hradiska bol po dobudovaní hradu Biely kameň využívaný zrejme ako strategická pevnosť ležiaca naproti hradu, a vodou zásobované refúgium počas zvyšného stredoveku, a snáď i počas tureckých vojen.