Veľmi ďakujem, vynikajúco spracovaný námet, či už pre tých, ktorí o ňom počuli poprvé, či pre nás, starých prešporákov, ktorí sme v rodine boli odkojení rozprávaním o výletoch do Wien "električkou" na kafe so sachertortou🥰... moja maminka bola prvorepubliková prešporáčka, r. 1912 (starí rodičia bývali v Engerau) a len ľutujem, že sa nedožila návratu električky do bratislavského Dopravného múzea😊, kde som ju poprvé obdivovala ja s dcérou... takže VĎAKA🥰!
Skvelá reportáž, Peťo Martinko je fakt znalec a fakticky všetko sedí. Ešte by som si dovlil doplniť, že dráha, napriek úspechom, zaostávala čo sa ziskov týka, najmä jej Viedeňský úsek. Sám Ing. Tauber kritizoval kompromisné vedenie dráhy, ktorá vo Viedni úplne obišla Zentralfriedhof a s miestnymi električkami nezdieľala ani meter trate (iba sa vzájomne križovali). To spôsobilo, že mestský úsek vo Viedni nemal dostatočný potenciál pre prilákanie zákazníkov, lebo viedol cez slabo obývané územie. Ďalším problémom pre financie bol vo videu spomenutý fakt, že trať mala byť pôvodne celá napájaný jedným systémom. Problém to ani tak nebol technický, rýchlosť by sa dala dosiahnuť aj na jednosmernom napätí 600V. Pôvodný projekt počítal s výstavbou viacerých elektrární popri trati, ktoré mali okrem elektriny pre dráhu fungovať aj na komerčnej báze a predávať elektrinu odberateľom popri trati. Ani toto nebolo realizované, čo tiež negatívne ovplyvnilo finančnú stránku veci. Zdroj: dobové noviny, nechce sa mi teraz hľadať presne ktoré. Kuriozita, ktorú som čítal iba v akomsi diskusnom fóre, neviem či je to pravda. Vraj v období okolo roku 2000 prejavila spoločnosť WLB (Viedeňská lokálna dráha z centra Viedne do Badenu) záujem o kúpu celej trate od ÖBB s plánom jej prestavby, zjednotenia napájacieho systému a predĺženia do Bratislavy. ÖBB predaj odmietli, lebo na trati okrem osobnej dopravy prevádzkujú aj nákladnú dopravu z kameňolomu za Hainburgom (nákladná doprava tam funguje dodnes). Súčasná vlaková osobná doprava rýchlosťou práve neoplýva, síce sa miestami ide 120 km/h, ale sú aj celé a nie práve krátke úseky, na ktorých ide vlak 60 až 80 km/h. Neviem presne ako si WLB predstavovala vedenie trate vo Viedni, lebo ak to malo byť prevádzkované podľa noriem električkových, tak by sa trať musela fyzicky oddeliť a napojiť na miestnu sieť Wiener Linien. Jedna možnosť je obnova pôvodnej trate - za Schwechatom miesto toho, aby sa trať stočila k Zentralfiedhofu, by odbočila doprava a napojila na trať smerom na vodné dielo Freudenau, pričom by pri Donaukanále odbočila a vrátila sa do svojej pôvodnej trate (ale dnes tam nie je miesto, vyrástla tam diaľnica A4). Alternatívne by sa mohla trať napojiť na miestne tramvaje pri súčasných ústredných dielňach, ale jazdná doba do centra je odtiaľ dlhá, lebo je to dlhý úsek zdieľaný s pomalými mestskými linkami, takže nejaké expresné vedenie nie je reálne. V prípade, že by sa jednalo o vozidlá tram-train, schopné prevádzky aj na systéme 15kV 16,7Hz, by sa nemusela budovať žiadna rozsiahla nová infraštruktúra. Úplne by stačilo keby uvedené vozidlá tram-train vo Viedni odbočili zo súčasnej železničnej trate kúsok pred stanicou St. Marx (odtiaľ ide železnica prevažne podpovrchovo) a napojila sa na obratisko električiek St. Marx, z ktorého by mohla pokračovať priamo cez Rennweg na Schwarzenbergplatz. Čo sa úseku Wolfsthal - Bratislava týka, ten by mohol byť v celej dĺžke vedený v režime električka, čo značne uľahčuje podmienky pre výstavbu a prevádzku, ale to nestačí. Obávam sa, že tieto úvahy sú v úrovni sci-fi šotoušenia, lebo ekonomicky nedávajú žiaden zmysel. Navyše historicky neobnovujú pôvodné spojenie. Videl som tri variantné spracovania predĺženia železnice z Wolfsthalu do Petržalky, ale všetky tri boli navrhované ako plnohodnotná železnica, ktorý viedla do ŽST Petržalka. Ani tieto, podotýkam oveľa serióznejšie návrhy, neboli ďalej rozpracované. Osobne neverím, že sa niekedy vôbec koľajnice z Wolfsthalu do Bratislavy obnovaia, či už vo forme električky alebo železnice. Súčasná jazdná doba zo ŽST Petržalka do Wien HBf. cez Parndorf a Bruck/Leitha je síce zachádzka (74km), ale jazdná doba je presne 60 minút. Súčasná jazdná doba S-Bahnu S7 z Wolfsthalu po Wien Mitte (trať č. 907) je 70 minút. Toto spojenie nemôže byž konkurenciou pre trať cez Parndorf. Jedinou výhodou by bolo priame spojenie letiska vo Viedni so ŽST Petržalka, ale dopyt je a očakávam že aj dlhodobo ostane slabý, aby vyžadoval železničné spojenie. Okrem toho je ešte aj severná trasa z Hlavnej stanice cez Marchegg na Wien HBf. Jazdná doba je dnes 67 minút, ale trať sa konečne modernizuje, elektrifikuje a zdvojkoľajňuje. Po ukončení stavebných prác a zvýšení traťovej rýchlosti na 160 km/h - ALE HLAVNE keď sa opraví aj trať na území Bratislavy (čo je obrovský problém), by jazdná doba mohla kľudne výrazne klesnúť. Kým rakušáci už stavajú, naši nič. Realita? Pomalá jazda 10 km/h cez rozpadnuté výhybky v západnom zhlaví ŽST DNV. A ešte nedávno v oboch. O tom, že cez časť viaduktu je už roky znížená rýchlosť 70 km/h, lebo sa rozpadáva, písať netreba. Celý úsek sa musí modernizovať a hlavne úsek Hlavná stanica - DNV strojkoľajniť. Už dnes je to na hrane, čo sa kapacity týka. Denne jazdím, tak viem.
Moja babka, ako desaťročná, cestovala touto električkou do Viedne. Ľudia boli touto električkou takí nadšení, že neváhali ísť peši až do Prešporku, aby sa potom previezli električkou do Viedne, ako to urobili rodičia mojej babky.
První meziměstská elektrická dráha v R-U zahájila provoz v roce 1903 mezi Táborem a Bechyní. Autorem byl český Edison a autor první elektrické městské drahy, průmyslník a vynálezce František Křižík.
@@erikziak1249 Byla by hanba, abych to jako obyvatel Bechyně a dlouholetý uživatel nevěděl. A máme ještě jedno prvenství - 1.hasičské muzeum na území bývalého Československa. Příští rok slaví 50.výročí založení.
Vždy ma veľmi teší, keď sa časť týka Slovenska. ♥ Len taký malý detail, v Slovenčine "háček" na N vypúšťame pri skloňovaní Viedne a teda Viedenská električka 2:04 a číta sa to aj tvrdo :) každopádne skvelé video.
Nevím jak je možné,že se až dodnes celou tu dlouhou dobu zachoval,a kde se tam vlastně taky vzal,ale jeden z těchto původních vozů z této dráhy stojí na nádraží Opava-Východ a cca do 2019 roku jezdil každý víkend turistickou výletní trať do Svoboných Heřmanic,teď už ale tam většinou jenom stojí a jezdí buď vůbec,nebo hodně málo,loni jel pouze poslední dva víkendy prázdnin. Taková zajímavost🚃
Áno, bolo to pomalé. A nepomohlo ani napájanie 15kV 16⅔Hz. Možno sa to niekde ako dôvod spomínalo (pár rokov dozadu som sa prehrabával cez staré noviny a často som našiel rôzne "dôvody" a "vysvetlenia" - táto "kvalita" ostala v bežnej tlači dodnes), ale to neznamená že to bola pravda. Nad niektorými článkami som sa musel usmivať, lebo boli priam naivné.
@@erikziak1249 Napájení 15kV 16⅔Hz je dodnes německý a rakouský standard. Tehdy to jen komplikovalo ty koncové úseky ale vliv na rychlost to určitě nemělo.
Pekné..už dlhšie plánujem prejsť sa po pozostatkoch trate aj keď na slovenskej strane sa toho moc nedochovalo..Už za komančov sa o tom rozprávali legendy
Jak příběh z pera Járy Cimrmana, ani na tom napájení se nedokázali dohodnout. Zvláštní jak bazírovali na elektrické trakci, které měla přinést výhody zejména v rychlosti ale ve finále by to možná parní vlak by to zvládnul rychleji. Škoda, že ani po revoluci nenašli společnou řeč a trať neobnovili.
Ako miestny musím priznať že Bratislava ma k Viedni blízko... pracujem v turizme a takmer polovica návštevníkov prichádza práve z Viedne. ❤ Škoda... aspoň sa pár lokomotiv a vagónov zachovalo.
Pre turistov je oveľa lákavejšie ísť po Dunaji Twin City Linerom. Ktorý má mimochodom docela úspech, nedávano sa vyrábal nový s vyššou kapacitou. Priamo spojí nábrežie Bratislavy pri historickom centre mesta so Schwedenplatzom, z ktorého sú Stephansdom aj Hofburg v pešej dostupnosti tiež. Uvidíme ako sa situácia zmení od septembra 2024, kedy sa má (aspoň také sú plány) ukončiť modernizácia Marchegger Ostbahn (trať č. 910). Mám obavy, že skutočná zmena nastane až vtedy, keď sa modernizuje aj zvyšný úsek za štátnou hranicou priamo nad Moravou (nachádzajúci sa v celej dĺžke na území mesta). Či sa toho dožijem, fakt neviem. Akékoľvek peniaze do železníc idú výlučne do infraštruktúry MIMO územia hlavného mesta (niekto nauzaj musí nenávidieť Bratislavu). Na trati z Kútov sú dávno vysoké peróny a priebežne sa to modernizuje, čomu zodpovedá aj traťová rýchlosť. Ale stačí prejsť cez hranicu mesta a ocitneme sa v ŽST DNV, bez perónov, s rozpadnutými výhybkami, pomalými jazdami, jedným slovom katrastrofa. A tie rozpadnuté výhybky tam každých pár mesiacov provizórne opravujú. ŽST Lamač je tiež tragédia a vôbec všetko čo sa nachádza na území hlavného mesta. Hlavná stancia je príkald priam odstrašujúci. Vyše 30 rokov sa neinvestuje do železničnej infraštruktúry v hlavnom meste, tak to aj vyzerá. Jedným slovom: hanba.
@@erikziak1249kamarat ja si chodím na Twin City Liner po turistov. Veľmi dobre to poznám. 90% turistov ide z Bratislavy bud do Viedne alebo sú na návšteve z Viedne. Veľmi málo ľudí má iné plány. A to sa každého vždy pýtam.
@@bastytransit6517 Však ja ti verím. A verím aj tomu, že plavba z Viedne - Schwedenplatzu priamo na nábrežie pri historickom centre mesta (10 minút šuchtavej chôdze a si na Hlavnom námestí), je rýchlejšia než presun zo Schwedenplatzu na Hauptbahnof, cesta vlakom na Hlavnú stanicu a cesta z Hlavnej stanice na Nám. SNP (a peší presun 5 minút na Hlavné námestie). A to prosím vrátane zdymadiel VD Freudenau. Plavba z Bratislavy ide proti prúdu a je už troška dhlšia. Stále ostáva lodné spojenie z turistického hľadiska atraktívnejšie než vlakové. Vlaky sú dobré pre nás, ktorí denne medzi mestami pendlujeme do práce. Myslím že loď nehodí kotvu niekde v prdelákove (napr pri Hasslau), vykopne ľudí a povie že ďalej nepôjde, lebo Stellwerkstörung, ako minulý týždeň, keď vlak vykopol celú skupinu turistov z Talianska v Raasdorfe. ÖBB zorganizovali až jeden 12 metrový autobus pre náhradnú dopravu, ktorý pendloval po Aspern-Nord, odkiaľ sa dalo ísť metrom U2 (vlaky nepremávali na trati 910 po Stadlau a výluka bola ďalej až po HBf.). Ja som chcel vyskúšať NAD, tak som ako blbec skúsil, samozrejme až po nejakom čase, čo som sledoval chaos na železnici. Prvý autobus ktorý dorazil na Aspern Nord som nestihol. Druhý bol totálne narvatý. Opačným smerom všetci sedeli a boli ešte voľné miesta. Po príchode do Raasdorfu tam bol strapec ľudí, ktorí sa už tretí raz tlačili do toho autobusu. A už tretí raz, po minimálne dvoch hodinách čakania, sa do neho nezmestili. Vrátane časti tých turistov z Talianska. Na štvrtý krát už snáď zvyšok ľudí ten autobus pobral, neskúmal som to, išiel som zisťovať na perón čo sa deje a debatovať aj tam so zmastnancami železníc. Vôbec mi ich nebolo ľúto. Asi po trištvrte hodiny sa premávka obnovila. Domov som prišiel po piatich hodinách cesty z práce. Spoľahlivosť REX8 je dlhodobo suverénne najnižia zo všetkých spojov ÖBB.
Jen bych doplnil, že vozy původní vídeňské električky dodnes existují a v počtu tří je vlastní Railway Capital. Jeden z těchto vozů bývá používán na trati Opava východ - Svobodné Heřmanice.
dobrý námět na reportáž do magazínu pozor vlak...v dnešní době se všude udává slovo vlakotramvaj ale naše i slovenské zákony tento pojem zatím bohužel neznají...bylo by super dojet do Bratislavy vlakem a pokračovat do Vídně vlakotramvaji snad by se po více než dvaceti letech Petržalka dočkala rychlodráhy....ale to už je asi jiný příběh viz Bratislavské metro....
Ano, taky mě překvapilo, že v dokumentu nezmínili slovo vlakotramvaj. A ve Vídni dnes vlakotramvaje jezdí, jenže do Bratislavy zvolili kapacitnější a rychlejší řešení v podobě S-Bahn, což asi dává vzhledem k okolnostem smysl. I když by mě tedy zajímalo, proč nikdy nebyla obnovena ta trasa z Wolfsthalu do Petržalky a ani se o tom nemluví. Bylo by to šikovné přímé a rychlé spojení Bratislavy s letištěm.
@@AleyCZ Presne to je dovod, pre ktory ma obnovenie useku Wolfstahl - Kopcany zmysel. Pre cestovanie centrum Viedne - centrum Bratislavy bude optimalna trat cez Marchegg po jej kompletnej modernizacii a elektrifikacii. Rakusky usek sa rekonstruuje na 200 km/hod.
@@robertszelepcsenyi3695 Rakušani budou taky prodlužovat trať z letiště v trase Fishamend - Bruck, takže ono to přímé spojení z Petržalky na letiště pak bude možné, akorát oklikou přes Bruck.
Ktorá je zároveň v erbe MČ Nové mesto. Budova bola v 80. rokoch určená na asanáciu formou demolície výbušninami. Už mala po obvode navŕtané diery, do ktorých sa mal dať dynamit. Ale našťastie sa to podarilo zastaviť.
Veľa sa o ňom nevie možno za Moravou, lebo kedy Praha venovala Slovensku pozornosť a úprimný záujem? Nikdy, preto sme sa aj radšej rozdelili. Našťastie. Ale tu doma, to nie je neznáma vec.
Tak tohle jako vojenský projekt bylo od začátku odsouzené k nezdaru. Je to škoda, ale je to tak. Aspoň částečnou útěchou nám může být (prý na nejednom místě víceméně ve stejné stopě postavená) trať spojující tah Vídeň - Budapešť s nádražím Bratislava Petržalka. Ale aby nedopadla stejně neslavně, jelikož si nemyslím, že ji postavili jen pro příměstský pantografy z Vídně (bohudíky aspoň za ty).
V rakuskej casti tato elina funguje doteraz. Ako S7 medzi Wolfstahl (prip. Fischamend) - Schwechat Flughafen - Wien Mitte az po Wien Floridsdorf. Dosta fajn spoj ked sa potrebujes dostat z Viedne na letisko vo Schwechate...
S7 nie je ziadna "elina", ale Schnellbahn, teda nieco ako povrchove metro. Zijem vo Viedni, viem, o com pisem. A z Viedne na letisko ide alebo autobus zo Schwedenplatz alebo CAT vlak. Takze ziadna "elina".
@@evasaunders3013 Nie je to ani povrchové metro, je to obyčajná železnica so všetkým čo k nej patrí. Tých autobusov, ktoré z Viedne premávajú na letisko je viacej, nie iba zo Schwedenplatzu. CAT je špeciálna príplatková služba, pričom odbavenie batožiny prebieha už priamo v stanici Wien Mitte a na letisku sa pokračuje už iba cez security check na gate a do lietadla.
Bolo by to super, priame spojenie na Viedenske letisko, takto tam idu kazdych 15 minut autobusy. Chyba len zopar kilometrov ale chyba vola / problem su nevyriesene pozemky.
@@erikziak1249 To by bola rovnaka link ako do Wolfsthalu len by sa potiahla par kilometrov dalej - mohli by nou jazdit ludia na a z letiska + ludia dochadzajuci do BA z Wolfsthalu a Hainburgu.
Su tam minimalne 2 technicke problemy: 1. Rakuska strana udrzovala koridor trate do roku 1988, ak spravne pamatam. Potom to vzdala a koridor trate rozpredali majitelom pozemkov pozdlz nej, aby si mohlli predlzit zahrady. V roku 1989, este za komunizmu, vtedajsi premier Adamec bol vo Viedni a dohodol obnovenie elektricky, ale k tomu uz nedoslo, zrejme aj z uvedeneho dovodu. 2. Nasyp D2 na petrzalskej strane - najazd na most Lafranconi pretina trasu elektricky. Projektant dialnice nepocital s jej obnovenim a preto nevyprojektoval nadjazd nad byvalym telesom, co by samozrejme znamenalo dalsie naklady.
Jen upřímně tak trochu nechápu, co je záhadného či tajemného ohledně tramvajové trati. Ohledně jako u většiny posledních videí. Mrzí mě, že jste takhle odklonili od primárního tématu vašeho kanálu.
Chlapíci. Nahnali jste mi slzy do kukadel. Můj děda, r. 1911, nikdy papulu nedržel, o lecčems mi povyprávěl. Prožil si všechny tři války. A přežil. Tu třetí, tím myslím přátelský zájezd sovětských vojsk do ČSSR v r. 1968.
povedať že sa nedá vlakom dostať z Viedne do centra Bratislavy je blbosť, dá sa predsa cez Marchegg dostať na hlavnú stanicu z jedného smeru a z druheho cez Petržalku na nove mesto a hlavnu stanicu
@@kristiankanuk Osobné vozne, ktoré premávali bez nutnosti prestupovať z centra mesta do centra mesta išli po konvenčnej železničnej trati. Iba v Bratislave išli spolu s električkami (pričom nemali na spoločnom úseku ani jednu výhybku a zdieľali iba jednu koľajnicu kvôli odlišnému rozchodu). Vo Viedni sa s miestnymi električkami iba križovali, nešli ani meter spolu, ani nemali koľajové spojky umožňujúce prejazd z tratí WLB na električky.
Ja neviem ale češi maju stale problem s názvami miest a ich výslovnosťou. To nie je Prešpúrek ake Prešporok. Nazov Bratislavy bol Prešporok a nie Prešpúrek.
@@jurajbicko9360 Ja nehovorim o slovach preboha. Ved to je jasne. Ja hovorim o nazvoch miest a nespravnom sklonovani.
Год назад+6
Ano, občas máme s názvy i se jmény problém a je to naše chyba a velká škoda, správné výslovnosti bychom se měli držet, to máte pravdu. Ale znáte to, občas prostě výslovnost nefunguje jak by měla. Vždy si vzpomenu na jednoho kolegu z Košic, který dlouhá léta nevěřil že opravdu existuje město s tak nevyslovitelným názvem jako je Valašské Meziříčí :-)
Protože německy je to Pressburg 😮😂…. Alter. A když už tak se to odvozuje z německého pojmenování jak víše uvedeno PRESSBURG = Prešburk = Prešburg , je Halt po Slovensko/České hantýrce. Außerdem- mluvíte nesmysli, když už tak BA Prešburk ležela>ležel v Rakouské-Uherské Monarchii , a do začátku 19 století jenž jenom v Rakouské Monarchii. Punkt Ende.😅
Ďaľší odborník...v Bratislave žili slováci a preto sa Bratislava volala Prešporok /z nemeckého pressburg,latin. Brezalauspurc, Braslavgrad,či Istropolis. To len drblí maďari požoňom volali. Rozumíš vole?
Viac o Viedenskej električke obsahuje dokumentárny film Drakula na koľajniciach (2019) - hľadajte Googlom (na RUclips je len upútavka, cely´ je na stránke D*********n, ktorej názov sem napísať nemôžem, lebo by to Google vymazal).
Veľmi ďakujem, vynikajúco spracovaný námet, či už pre tých, ktorí o ňom počuli poprvé, či pre nás, starých prešporákov, ktorí sme v rodine boli odkojení rozprávaním o výletoch do Wien "električkou" na kafe so sachertortou🥰... moja maminka bola prvorepubliková prešporáčka, r. 1912 (starí rodičia bývali v Engerau) a len ľutujem, že sa nedožila návratu električky do bratislavského Dopravného múzea😊, kde som ju poprvé obdivovala ja s dcérou... takže VĎAKA🥰!
Krásný příběh. Nikdy jsem snad o tom neslyšel. Prostě umíte najít téma, Dobrá práce a hezký den všem👍🏻👍🏻👍🏻👍🏻👍🏻🙏🙏🙏🙏🙏👏👏👏👏👏
Děkuji za skvělý díl. O mýtické "električke" jsem pravda slyšel, ale celou tu historii jsem neznal.
Skvelá reportáž, Peťo Martinko je fakt znalec a fakticky všetko sedí. Ešte by som si dovlil doplniť, že dráha, napriek úspechom, zaostávala čo sa ziskov týka, najmä jej Viedeňský úsek. Sám Ing. Tauber kritizoval kompromisné vedenie dráhy, ktorá vo Viedni úplne obišla Zentralfriedhof a s miestnymi električkami nezdieľala ani meter trate (iba sa vzájomne križovali). To spôsobilo, že mestský úsek vo Viedni nemal dostatočný potenciál pre prilákanie zákazníkov, lebo viedol cez slabo obývané územie. Ďalším problémom pre financie bol vo videu spomenutý fakt, že trať mala byť pôvodne celá napájaný jedným systémom. Problém to ani tak nebol technický, rýchlosť by sa dala dosiahnuť aj na jednosmernom napätí 600V. Pôvodný projekt počítal s výstavbou viacerých elektrární popri trati, ktoré mali okrem elektriny pre dráhu fungovať aj na komerčnej báze a predávať elektrinu odberateľom popri trati. Ani toto nebolo realizované, čo tiež negatívne ovplyvnilo finančnú stránku veci. Zdroj: dobové noviny, nechce sa mi teraz hľadať presne ktoré.
Kuriozita, ktorú som čítal iba v akomsi diskusnom fóre, neviem či je to pravda. Vraj v období okolo roku 2000 prejavila spoločnosť WLB (Viedeňská lokálna dráha z centra Viedne do Badenu) záujem o kúpu celej trate od ÖBB s plánom jej prestavby, zjednotenia napájacieho systému a predĺženia do Bratislavy. ÖBB predaj odmietli, lebo na trati okrem osobnej dopravy prevádzkujú aj nákladnú dopravu z kameňolomu za Hainburgom (nákladná doprava tam funguje dodnes). Súčasná vlaková osobná doprava rýchlosťou práve neoplýva, síce sa miestami ide 120 km/h, ale sú aj celé a nie práve krátke úseky, na ktorých ide vlak 60 až 80 km/h. Neviem presne ako si WLB predstavovala vedenie trate vo Viedni, lebo ak to malo byť prevádzkované podľa noriem električkových, tak by sa trať musela fyzicky oddeliť a napojiť na miestnu sieť Wiener Linien. Jedna možnosť je obnova pôvodnej trate - za Schwechatom miesto toho, aby sa trať stočila k Zentralfiedhofu, by odbočila doprava a napojila na trať smerom na vodné dielo Freudenau, pričom by pri Donaukanále odbočila a vrátila sa do svojej pôvodnej trate (ale dnes tam nie je miesto, vyrástla tam diaľnica A4). Alternatívne by sa mohla trať napojiť na miestne tramvaje pri súčasných ústredných dielňach, ale jazdná doba do centra je odtiaľ dlhá, lebo je to dlhý úsek zdieľaný s pomalými mestskými linkami, takže nejaké expresné vedenie nie je reálne. V prípade, že by sa jednalo o vozidlá tram-train, schopné prevádzky aj na systéme 15kV 16,7Hz, by sa nemusela budovať žiadna rozsiahla nová infraštruktúra. Úplne by stačilo keby uvedené vozidlá tram-train vo Viedni odbočili zo súčasnej železničnej trate kúsok pred stanicou St. Marx (odtiaľ ide železnica prevažne podpovrchovo) a napojila sa na obratisko električiek St. Marx, z ktorého by mohla pokračovať priamo cez Rennweg na Schwarzenbergplatz. Čo sa úseku Wolfsthal - Bratislava týka, ten by mohol byť v celej dĺžke vedený v režime električka, čo značne uľahčuje podmienky pre výstavbu a prevádzku, ale to nestačí. Obávam sa, že tieto úvahy sú v úrovni sci-fi šotoušenia, lebo ekonomicky nedávajú žiaden zmysel. Navyše historicky neobnovujú pôvodné spojenie. Videl som tri variantné spracovania predĺženia železnice z Wolfsthalu do Petržalky, ale všetky tri boli navrhované ako plnohodnotná železnica, ktorý viedla do ŽST Petržalka. Ani tieto, podotýkam oveľa serióznejšie návrhy, neboli ďalej rozpracované.
Osobne neverím, že sa niekedy vôbec koľajnice z Wolfsthalu do Bratislavy obnovaia, či už vo forme električky alebo železnice. Súčasná jazdná doba zo ŽST Petržalka do Wien HBf. cez Parndorf a Bruck/Leitha je síce zachádzka (74km), ale jazdná doba je presne 60 minút. Súčasná jazdná doba S-Bahnu S7 z Wolfsthalu po Wien Mitte (trať č. 907) je 70 minút. Toto spojenie nemôže byž konkurenciou pre trať cez Parndorf. Jedinou výhodou by bolo priame spojenie letiska vo Viedni so ŽST Petržalka, ale dopyt je a očakávam že aj dlhodobo ostane slabý, aby vyžadoval železničné spojenie. Okrem toho je ešte aj severná trasa z Hlavnej stanice cez Marchegg na Wien HBf. Jazdná doba je dnes 67 minút, ale trať sa konečne modernizuje, elektrifikuje a zdvojkoľajňuje. Po ukončení stavebných prác a zvýšení traťovej rýchlosti na 160 km/h - ALE HLAVNE keď sa opraví aj trať na území Bratislavy (čo je obrovský problém), by jazdná doba mohla kľudne výrazne klesnúť. Kým rakušáci už stavajú, naši nič. Realita? Pomalá jazda 10 km/h cez rozpadnuté výhybky v západnom zhlaví ŽST DNV. A ešte nedávno v oboch. O tom, že cez časť viaduktu je už roky znížená rýchlosť 70 km/h, lebo sa rozpadáva, písať netreba. Celý úsek sa musí modernizovať a hlavne úsek Hlavná stanica - DNV strojkoľajniť. Už dnes je to na hrane, čo sa kapacity týka. Denne jazdím, tak viem.
😊
Ďakujeme za zviditeľnenie Viedenskej električky, je super, že sa venujete aj Bratislave/Slovensku, určite je tu veľa zaujímavého. :)
Hezké video by bylo o 1. elektrifikované dráze Františka Křižíka v Táboře do Bechyně :D bylo by to opravdu hezké jako námět :D
Páni, o tom jsem vůbec nevěděla. Moc zajímavý příběh, děkuji za rozšíření obzorů i podrobné technické detaily. Výborné, díky 👍👍👍
Tak to jsme rádi :-) Také jsme dlouho o tomto projektu neměli tušení
Ďakujem za výborný diel a zaujímavú, pre mňa neznámu, informáciu z našej histórie
Velice úžasný dokument. Rakousko - Uhersko byla úžasná doba
Tak o tejto trati som ani nevedel. Ďakujem za toto video, robíte to super. 👍😁
A beautiful story ♥️Thank you ♥️♥️♥️my dear Tajemno a záhady 💎⭐♥️
Hezké. Jako fanda železnice samozřejmě o električke z Bratislavy do Vídně vím a pozůstatky mám projité :)
Chlapi skvelá práca a zaujímavý diel s podrobným info. Vďaka. 👍✊
Moja babka, ako desaťročná, cestovala touto električkou do Viedne. Ľudia boli touto električkou takí nadšení, že neváhali ísť peši až do Prešporku, aby sa potom previezli električkou do Viedne, ako to urobili rodičia mojej babky.
A odkiaľ tvoja babka, resp. ľudia, išli peši až do Prešporku aby mohli ísť električkou do Viedne?
Skvele skvele , veľmi ste ma potešili. Moja mama si to ešte pamätala ❤❤❤ ste jedničky
❤ děkuji, opět velice pěkný díl.
“Dont cry because it ended. Smile because it happened!”
Děkuji
První meziměstská elektrická dráha v R-U zahájila provoz v roce 1903 mezi Táborem a Bechyní. Autorem byl český Edison a autor první elektrické městské drahy, průmyslník a vynálezce František Křižík.
To je pravda.
@@erikziak1249 Byla by hanba, abych to jako obyvatel Bechyně a dlouholetý uživatel nevěděl. A máme ještě jedno prvenství - 1.hasičské muzeum na území bývalého Československa. Příští rok slaví 50.výročí založení.
Pěkný dokument 👍
Vždy ma veľmi teší, keď sa časť týka Slovenska. ♥ Len taký malý detail, v Slovenčine "háček" na N vypúšťame pri skloňovaní Viedne a teda Viedenská električka 2:04 a číta sa to aj tvrdo :) každopádne skvelé video.
Nevím jak je možné,že se až dodnes celou tu dlouhou dobu zachoval,a kde se tam vlastně taky vzal,ale jeden z těchto původních vozů z této dráhy stojí na nádraží Opava-Východ a cca do 2019 roku jezdil každý víkend turistickou výletní trať do Svoboných Heřmanic,teď už ale tam většinou jenom stojí a jezdí buď vůbec,nebo hodně málo,loni jel pouze poslední dva víkendy prázdnin.
Taková zajímavost🚃
Tak jsem našel jízdní řád a cesta mezi Vídní a Bratislavou trvala této elektríčce cca 2,5 hodiny, a to byl rychlíkový spoj s asi 3 zastávkami
Áno, bolo to pomalé. A nepomohlo ani napájanie 15kV 16⅔Hz. Možno sa to niekde ako dôvod spomínalo (pár rokov dozadu som sa prehrabával cez staré noviny a často som našiel rôzne "dôvody" a "vysvetlenia" - táto "kvalita" ostala v bežnej tlači dodnes), ale to neznamená že to bola pravda. Nad niektorými článkami som sa musel usmivať, lebo boli priam naivné.
@@erikziak1249 Napájení 15kV 16⅔Hz je dodnes německý a rakouský standard. Tehdy to jen komplikovalo ty koncové úseky ale vliv na rychlost to určitě nemělo.
skvele video, dobre spracovaný scenar a informácie
skvělá práce!!!
Veľké diky za pekné videjko, potešilo ❤❤
Pekné..už dlhšie plánujem prejsť sa po pozostatkoch trate aj keď na slovenskej strane sa toho moc nedochovalo..Už za komančov sa o tom rozprávali legendy
Zachovalo sa toho dost....kludne pridi a projdi si trat...chyba možno 500 metrov
dakujem
Velmi zajímavé video.
Jak příběh z pera Járy Cimrmana, ani na tom napájení se nedokázali dohodnout. Zvláštní jak bazírovali na elektrické trakci, které měla přinést výhody zejména v rychlosti ale ve finále by to možná parní vlak by to zvládnul rychleji. Škoda, že ani po revoluci nenašli společnou řeč a trať neobnovili.
Ako miestny musím priznať že Bratislava ma k Viedni blízko... pracujem v turizme a takmer polovica návštevníkov prichádza práve z Viedne. ❤
Škoda... aspoň sa pár lokomotiv a vagónov zachovalo.
Pre turistov je oveľa lákavejšie ísť po Dunaji Twin City Linerom. Ktorý má mimochodom docela úspech, nedávano sa vyrábal nový s vyššou kapacitou. Priamo spojí nábrežie Bratislavy pri historickom centre mesta so Schwedenplatzom, z ktorého sú Stephansdom aj Hofburg v pešej dostupnosti tiež. Uvidíme ako sa situácia zmení od septembra 2024, kedy sa má (aspoň také sú plány) ukončiť modernizácia Marchegger Ostbahn (trať č. 910). Mám obavy, že skutočná zmena nastane až vtedy, keď sa modernizuje aj zvyšný úsek za štátnou hranicou priamo nad Moravou (nachádzajúci sa v celej dĺžke na území mesta). Či sa toho dožijem, fakt neviem. Akékoľvek peniaze do železníc idú výlučne do infraštruktúry MIMO územia hlavného mesta (niekto nauzaj musí nenávidieť Bratislavu). Na trati z Kútov sú dávno vysoké peróny a priebežne sa to modernizuje, čomu zodpovedá aj traťová rýchlosť. Ale stačí prejsť cez hranicu mesta a ocitneme sa v ŽST DNV, bez perónov, s rozpadnutými výhybkami, pomalými jazdami, jedným slovom katrastrofa. A tie rozpadnuté výhybky tam každých pár mesiacov provizórne opravujú. ŽST Lamač je tiež tragédia a vôbec všetko čo sa nachádza na území hlavného mesta. Hlavná stancia je príkald priam odstrašujúci. Vyše 30 rokov sa neinvestuje do železničnej infraštruktúry v hlavnom meste, tak to aj vyzerá. Jedným slovom: hanba.
@@erikziak1249kamarat ja si chodím na Twin City Liner po turistov. Veľmi dobre to poznám. 90% turistov ide z Bratislavy bud do Viedne alebo sú na návšteve z Viedne. Veľmi málo ľudí má iné plány. A to sa každého vždy pýtam.
@@bastytransit6517 Však ja ti verím. A verím aj tomu, že plavba z Viedne - Schwedenplatzu priamo na nábrežie pri historickom centre mesta (10 minút šuchtavej chôdze a si na Hlavnom námestí), je rýchlejšia než presun zo Schwedenplatzu na Hauptbahnof, cesta vlakom na Hlavnú stanicu a cesta z Hlavnej stanice na Nám. SNP (a peší presun 5 minút na Hlavné námestie). A to prosím vrátane zdymadiel VD Freudenau. Plavba z Bratislavy ide proti prúdu a je už troška dhlšia. Stále ostáva lodné spojenie z turistického hľadiska atraktívnejšie než vlakové. Vlaky sú dobré pre nás, ktorí denne medzi mestami pendlujeme do práce. Myslím že loď nehodí kotvu niekde v prdelákove (napr pri Hasslau), vykopne ľudí a povie že ďalej nepôjde, lebo Stellwerkstörung, ako minulý týždeň, keď vlak vykopol celú skupinu turistov z Talianska v Raasdorfe. ÖBB zorganizovali až jeden 12 metrový autobus pre náhradnú dopravu, ktorý pendloval po Aspern-Nord, odkiaľ sa dalo ísť metrom U2 (vlaky nepremávali na trati 910 po Stadlau a výluka bola ďalej až po HBf.). Ja som chcel vyskúšať NAD, tak som ako blbec skúsil, samozrejme až po nejakom čase, čo som sledoval chaos na železnici. Prvý autobus ktorý dorazil na Aspern Nord som nestihol. Druhý bol totálne narvatý. Opačným smerom všetci sedeli a boli ešte voľné miesta. Po príchode do Raasdorfu tam bol strapec ľudí, ktorí sa už tretí raz tlačili do toho autobusu. A už tretí raz, po minimálne dvoch hodinách čakania, sa do neho nezmestili. Vrátane časti tých turistov z Talianska. Na štvrtý krát už snáď zvyšok ľudí ten autobus pobral, neskúmal som to, išiel som zisťovať na perón čo sa deje a debatovať aj tam so zmastnancami železníc. Vôbec mi ich nebolo ľúto. Asi po trištvrte hodiny sa premávka obnovila. Domov som prišiel po piatich hodinách cesty z práce. Spoľahlivosť REX8 je dlhodobo suverénne najnižia zo všetkých spojov ÖBB.
Děkujeme za další elektrické dary!
Jen bych doplnil, že vozy původní vídeňské električky dodnes existují a v počtu tří je vlastní Railway Capital. Jeden z těchto vozů bývá používán na trati Opava východ - Svobodné Heřmanice.
myslim ze je vsetky odkupili...ale nie som si isty
dobrý námět na reportáž do magazínu pozor vlak...v dnešní době se všude udává slovo vlakotramvaj ale naše i slovenské zákony tento pojem zatím bohužel neznají...bylo by super dojet do Bratislavy vlakem a pokračovat do Vídně vlakotramvaji snad by se po více než dvaceti letech Petržalka dočkala rychlodráhy....ale to už je asi jiný příběh viz Bratislavské metro....
namiesto metra v petržalke už buduju električku
Ano, taky mě překvapilo, že v dokumentu nezmínili slovo vlakotramvaj. A ve Vídni dnes vlakotramvaje jezdí, jenže do Bratislavy zvolili kapacitnější a rychlejší řešení v podobě S-Bahn, což asi dává vzhledem k okolnostem smysl. I když by mě tedy zajímalo, proč nikdy nebyla obnovena ta trasa z Wolfsthalu do Petržalky a ani se o tom nemluví. Bylo by to šikovné přímé a rychlé spojení Bratislavy s letištěm.
@@AleyCZ Presne to je dovod, pre ktory ma obnovenie useku Wolfstahl - Kopcany zmysel. Pre cestovanie centrum Viedne - centrum Bratislavy bude optimalna trat cez Marchegg po jej kompletnej modernizacii a elektrifikacii. Rakusky usek sa rekonstruuje na 200 km/hod.
@@robertszelepcsenyi3695 Rakušani budou taky prodlužovat trať z letiště v trase Fishamend - Bruck, takže ono to přímé spojení z Petržalky na letiště pak bude možné, akorát oklikou přes Bruck.
NÁMET : V Bratislave stojí ešte budova konskej železnice pri Trnavskom mýte Bratislava - Sereď z roku 1840.....
Ktorá je zároveň v erbe MČ Nové mesto. Budova bola v 80. rokoch určená na asanáciu formou demolície výbušninami. Už mala po obvode navŕtané diery, do ktorých sa mal dať dynamit. Ale našťastie sa to podarilo zastaviť.
Stojí pri novej Tržnici😊😊
Ďakujem za dokument 🙂👍 Len tak ďalej 👏
Opět zajímaví příběh o kterém se moc neví. A jak se vám líbilo pane Horáku na Helfštýncké pouťi?
Veľa sa o ňom nevie možno za Moravou, lebo kedy Praha venovala Slovensku pozornosť a úprimný záujem? Nikdy, preto sme sa aj radšej rozdelili. Našťastie. Ale tu doma, to nie je neznáma vec.
Video se mi líbí.
Ted je neco podobné z Petzalky zel stanice nebo z hlavne stanice pres Devinskou ves. Specialni listek s mhd ve vidni.
Opet moc hezky ;)
🔝🔝🔝
To skutečně jezdilo přes Berg, jak tam ten chlap říká, nebo to je nějaké přeřeknutí?
áno, jazdilo sa cez Berg
Klasické důvody proč se něco pro lidi kterým by to pomohlo, rozvokecat proč je to lepší se na to vykašlat. Možná proto v Bratislavě dodnes není METRO.
Metro ani obnovenie trate z Wolfsthalu do Bratislavy majú naozaj rovnaký dôvod: Bolo by to ekonomicky nenávratné a nie je to ani nutné (nie je dopyt).
Tak tohle jako vojenský projekt bylo od začátku odsouzené k nezdaru. Je to škoda, ale je to tak. Aspoň částečnou útěchou nám může být (prý na nejednom místě víceméně ve stejné stopě postavená) trať spojující tah Vídeň - Budapešť s nádražím Bratislava Petržalka. Ale aby nedopadla stejně neslavně, jelikož si nemyslím, že ji postavili jen pro příměstský pantografy z Vídně (bohudíky aspoň za ty).
V rakuskej casti tato elina funguje doteraz. Ako S7 medzi Wolfstahl (prip. Fischamend) - Schwechat Flughafen - Wien Mitte az po Wien Floridsdorf. Dosta fajn spoj ked sa potrebujes dostat z Viedne na letisko vo Schwechate...
Až na to, že to je plnotučná železnica, žiadne tram-trainy a električky už vôbec nie.
S7 nie je ziadna "elina", ale Schnellbahn, teda nieco ako povrchove metro. Zijem vo Viedni, viem, o com pisem. A z Viedne na letisko ide alebo autobus zo Schwedenplatz alebo CAT vlak. Takze ziadna "elina".
@@evasaunders3013 Nie je to ani povrchové metro, je to obyčajná železnica so všetkým čo k nej patrí. Tých autobusov, ktoré z Viedne premávajú na letisko je viacej, nie iba zo Schwedenplatzu. CAT je špeciálna príplatková služba, pričom odbavenie batožiny prebieha už priamo v stanici Wien Mitte a na letisku sa pokračuje už iba cez security check na gate a do lietadla.
Ten slovenský historik má zajímavou výslovnost. Jeho slovenština, kdy na konci slabik čte „v“ jako „v“, mi dost trhá uši. Je to snad nějaké nářečí?
Je to sušasť Bratislavského prízvuku kde sa V preťahuje ako F.
@@rastyb4390 Díky.
V jaké vesničce ta trať končí prosím?
Wolfstahl, 4 km od hranic.
Vyzeráte ako vincent z Pulp fiction
(v dobrom)
Chybí pár kilometrů, proč se neobnoví?
Lebo to nie je potrebné. Sú dve iné trate, obe rýchlejšie.
Bolo by to super, priame spojenie na Viedenske letisko, takto tam idu kazdych 15 minut autobusy. Chyba len zopar kilometrov ale chyba vola / problem su nevyriesene pozemky.
@@janprotic7865 Chýba dopyt. Vozilo by to vzduch.
@@erikziak1249 To by bola rovnaka link ako do Wolfsthalu len by sa potiahla par kilometrov dalej - mohli by nou jazdit ludia na a z letiska + ludia dochadzajuci do BA z Wolfsthalu a Hainburgu.
Su tam minimalne 2 technicke problemy:
1. Rakuska strana udrzovala koridor trate do roku 1988, ak spravne pamatam. Potom to vzdala a koridor trate rozpredali majitelom pozemkov pozdlz nej, aby si mohlli predlzit zahrady. V roku 1989, este za komunizmu, vtedajsi premier Adamec bol vo Viedni a dohodol obnovenie elektricky, ale k tomu uz nedoslo, zrejme aj z uvedeneho dovodu.
2. Nasyp D2 na petrzalskej strane - najazd na most Lafranconi pretina trasu elektricky. Projektant dialnice nepocital s jej obnovenim a preto nevyprojektoval nadjazd nad byvalym telesom, co by samozrejme znamenalo dalsie naklady.
Jen upřímně tak trochu nechápu, co je záhadného či tajemného ohledně tramvajové trati. Ohledně jako u většiny posledních videí.
Mrzí mě, že jste takhle odklonili od primárního tématu vašeho kanálu.
no s tou Bratislavou si to prehnal :D :D :D vôbec tam nieje krásne :D :D :D
...sa ozval cépečkár z východu čo tu pracuje a tradične pixuje na Bratislavu?! Bež sa domov pozrieť ako krásne je tam!
@@romulus4884 Visit Wien, or even Budapest. Bratislava is ugly as fuck.
Chlapíci. Nahnali jste mi slzy do kukadel. Můj děda, r. 1911, nikdy papulu nedržel, o lecčems mi povyprávěl. Prožil si všechny tři války. A přežil. Tu třetí, tím myslím přátelský zájezd sovětských vojsk do ČSSR v r. 1968.
Můj děda byl hrdina. Fakt celou rodinu udržel, ačkoli po něm šli náckové i komouši. Nikdy na tohoto pána nezapomenu.
@@frantisekhabrda4586 Opravdoví hrdinové ve válce umírají!Prožije jenom zbabělec!Ovšem nic proti tvému dědovi...
povedať že sa nedá vlakom dostať z Viedne do centra Bratislavy je blbosť, dá sa predsa cez Marchegg dostať na hlavnú stanicu z jedného smeru a z druheho cez Petržalku na nove mesto a hlavnu stanicu
To všetci vieme, toto video sa netýka konvenčných tratí. Železnica cez Marchegg bola v prevádzke od 1848, teda aj v čase keď jazdila táto električka.
@@kristiankanuk Od roku 1848 bola síce železnica cez Marchegg, ale z neho okľukou cez Gänserndorf. Až neskôr - 1870 - vznikla "Marchegger Ostbahn".
@@kristiankanuk Osobné vozne, ktoré premávali bez nutnosti prestupovať z centra mesta do centra mesta išli po konvenčnej železničnej trati. Iba v Bratislave išli spolu s električkami (pričom nemali na spoločnom úseku ani jednu výhybku a zdieľali iba jednu koľajnicu kvôli odlišnému rozchodu). Vo Viedni sa s miestnymi električkami iba križovali, nešli ani meter spolu, ani nemali koľajové spojky umožňujúce prejazd z tratí WLB na električky.
Ja neviem ale češi maju stale problem s názvami miest a ich výslovnosťou. To nie je Prešpúrek ake Prešporok. Nazov Bratislavy bol Prešporok a nie Prešpúrek.
Áno a my máme žemľu a oni housku boooze asi to tak majú preložené nie?
@@jurajbicko9360 Ja nehovorim o slovach preboha. Ved to je jasne. Ja hovorim o nazvoch miest a nespravnom sklonovani.
Ano, občas máme s názvy i se jmény problém a je to naše chyba a velká škoda, správné výslovnosti bychom se měli držet, to máte pravdu. Ale znáte to, občas prostě výslovnost nefunguje jak by měla. Vždy si vzpomenu na jednoho kolegu z Košic, který dlouhá léta nevěřil že opravdu existuje město s tak nevyslovitelným názvem jako je Valašské Meziříčí :-)
@@Carlthule S tým majú problém aj "domorodci". ;-)
@ To sa velmi lahko vyslovuje 😊
Jaký Prešpurk, tehdy jen a pouze Poszony, to místo leželo v Uhersku a mělo tedy uherské jméno. Je to ostatně i na pohlednici co ji tam uvádíte.
Pressburg🤛
Protože německy je to Pressburg 😮😂…. Alter.
A když už tak se to odvozuje z německého pojmenování jak víše uvedeno PRESSBURG = Prešburk = Prešburg , je Halt po Slovensko/České hantýrce.
Außerdem- mluvíte nesmysli, když už tak BA Prešburk ležela>ležel v
Rakouské-Uherské Monarchii , a do začátku 19 století jenž jenom v Rakouské Monarchii. Punkt Ende.😅
Ďaľší odborník...v Bratislave žili slováci a preto sa Bratislava volala Prešporok /z nemeckého pressburg,latin. Brezalauspurc, Braslavgrad,či Istropolis. To len drblí maďari požoňom volali. Rozumíš vole?
@@ncmnt9697 A Prešpork pochází ze staroslovanského názvu Preslava, stejně jako bulharská Preslava a Vratislav/Breslau/Wroclaw v Polsku.
@@bjetkabathory5185 Nepochází. Je to zkomolenina z německého Brezalauspurc, tj. Břetislavův hrad.
dodnes sa daju najst prazce, hektokilometrovniky alebo navestidlo - 48.12104583339425, 17.068001777262857
Viac o Viedenskej električke obsahuje dokumentárny film Drakula na koľajniciach (2019) - hľadajte Googlom (na RUclips je len upútavka, cely´ je na stránke D*********n, ktorej názov sem napísať nemôžem, lebo by to Google vymazal).