Hah, taky jsem se naučil 90% angličtiny z Přátel a jim podobným. A k tomu mluvení, taky přesně to co praktikuju..mluvím si doma sám pro sebe, co dělám, na co myslím a tak celkově se snažím třeba i přemýšlet anglicky
SPOILER VIDEA: (1) 0:40 DO YOU WANT IT BAD (=Neformálně... Formálně: DO YOU WANT IT SEVERELY? -> Chceš to vážně?) OR DO YOU JUST KIND (WHO) WANT IT -> Nebo jsi prostě ten typ (člověka), co to chce (a nic pro to nedělá nebo jenom o tom mluví)? (2) 1:48 DELETE THE BULLSHIT - Vymaž bordel z hlavy (3) 3:06 FIND YOUR OWN PATH - Najdi vlastní cestu (4) 3:32 MAKE IT FUN - Dělej to zábavně (5) 4:02 KEEP IT IN CONTEXT - Udržuj informace v kontextu (6) 4:56 KILL THE FEAR OF SPEECH - Zbav se strachu z mluvení (7) 5:55 PASSION AND PATIENCE AT THE SAME TIME - sprinter (vášeň) a maratonec (trpělivost) zároveň 6:22 Shrnutí - hodně síly, hodně zdaru! :)
Ahoj, super videá! Len by mohli byť aspoň trochu dlhšie:) Naprosto súhlasím so všetkými bodmi. Páči sa mi veľmi, že si taký uvoľnený, pohodový a bez afektu:) Svoj príbeh, ako som sa naučila anglicky (teda učím sa samozrejme stále a budem sa učiť celý život, ale vieš ako to myslím), som nedávno písala pod Broňovo video, ale tam je toľko komentárov, že vôbec netuším, či si to niekto všimne. A veľmi by som chcela, aby prípadne moja skúsenosť tiež pomohla aj niekomu ďalšiemu. Tak som sa rozhodla ho skopírovať aj sem. Vopred sa ospravedlňujem, že je to dlhé, ale nevedela som to moc skrátiť. Napriek tomu budem veľmi rada, ak si to prečítaš:) AJ som sa učila takmer od začiatku základky a celé gymnázium a aj počas VŠ odbornú angličtinu, absolvovala som niekoľko kurzov British Council, chodila na doučovania a výsledok bol taký, že som mala pocit, že neviem vôbec nič. Ešte aj potom v zamestnaní tiež sme mali nejaké rokovania, konferencie v AJ a pod. a zase som ničomu nerozumela a nevedela zo seba dostať ani slovko. Absolútne som sa nevedela vyjadriť ani na najjednoduchšie otázky, hovorenému slovu som nerozumela absolútne, písať vôbec, slovná zásoba mizivá, písaný text mi prišiel akoby ho písali mimozemšťania, nedávalo mi to nikdy zmysel, a to aj keď som preložila doslova všetky slová. A keď som sa aj dokázala aspoň trošku vyjadriť, tak to bolo šialene kostrbaté, škaredé, taký ten doslovný SK preklad. Naviac som mala absolútnu hrôzu hovoriť anglicky, na dovolenkách som sa zo strachu nikdy nedokázala ani len pozdraviť na recepcii a pod. (za čo síce z časti môže aj moja sociálna fóbia, čo som si vtedy neuvedomovala a len som sa tým nechala naprosto ovládať, no keď sa to skĺbilo s angličtinou, tak to už bol naprostý des). Keď sa ma niekto na niečo spýtal, tak som zostala s hrôzou ticho. Ja mám tiež desne zlú pamäť, ťažko sa mi zapamätávajú veci prirodzene, všetko som sa vždy musela "nabifliť" a o týždeň som si už nič nepamätala (a to sa netýka len AJ). No a o 3 roky od ukončenia školy som sa rozhodla, že chcem ísť na PhD do Poľska. Keďže môj odbor je tam na skvelej úrovni. Mala som asi 3 mesiace na to, aby som sa popri práci naučila anglicky tak, aby som zvládla pohovor a následné interview s prezentáciami v angičtine. Tak som spravila jedno z najlepších rozhodnutí v mojom živote. OBKLOPIŤ sa angličtinou. Začala som si písať s ľuďmi z celého sveta na interpals.net, písala som si aj dlhé maily každý deň s jedným Maďarom, potom s ním každý deň aj hodiny telefonovala, aj s ďalšími ľuďmi som rozprávala cez net, pozerala som filmy v AJ s AJ titulkami, chodila na stretnutia anglicky hovoriacich ľudí, stretávala sa pravidelne po práci striedavo s 3 cudzincami (kamarátmi mojich známych), všetko čo som písala, som písala v angličtine, premýšľala som neustále v angičtine (vždy som si vymyslela nejakú tému a tú si buď v duchu alebo nahlas rozoberala, vyjadrovala som si sama pre seba svoje názory na všetko možné, alebo vravela si čo cítim, aký som mala deň, čo robím atď). Aj s mojimi kamarátmi som sa začaa rozprávať anglicky, hodiny som telefonovala s mojím tatinom, ktorý vie perfektne anglicky, začala som čítať anglické knihy (tak, aby som rozumela pointu a nie, aby som si každé jedno slovko dohľadávala, to skôr môže študenta v konečnom dôsledku odradiť), všetko na nete som čítala v AJ, spravila si Duolingo kurz, pozerala rôzne weby a videá o/v angličtine. Určite som na veľa vecí teraz zabudla, ale už aj tak sa dosť rozpisujem :) Spravila som si 3 dokumenty angličtiny. 1 gramatika (stručne v tabuľkách na 1 a pol A4), 2. slovíčka (2000 najpoužívanejších anglických slov a pod to si píšem všetky možné ďalšie slová, ktoré som sa naučila - používam jednoducho prehľadať dokument, aby som zistila, či tam už to slovko nie je a ak nie, tak si ho tam vpíšem), 3. frázy (nie len také tie klasické, ale všetko, čo sa povie nejakým spôsobom inak než v slovenčine (napr. dvoma slovami miesto jedného a pod.). Uvedomila som si, že takmer celá angličtina je o "frázach", resp. funguje úplne inak, než SJ (preto som nerozumela predtým ani tomu písanému textu a nevedela sa plynule vyjadriť). Ešte aj tak základné frázy ako How are you?, What is your name?, How old are you? sa nedajú preložiť doslova. Mňa to predtým na angličtine desne iritovalo, pretože som strašný puntičkár a potrebujem mať všetko jasne odôvodnené nejakými pravidlami. Preto mi na škole lepšie išla nemčina, lebo tá mi prišla, že je vlastne celá o gramatike a pravidlách a to mi strašne vyhovovalo. Lenže keď som sa naučila dokonale anglickú gramatiku, vôbec mi to nepomáhalo. Až keď som pochopila, že angličtina je viac o tom "cítiť" ten jazyk a vedieť sa vyjadrovať vo "frázach" a nie všetko doslova prekladať ako v nemčine, tak mi to konečne začalo ísť. Preto si aj tie "frázy" spisujem, lebo ja to jednoducho potrebujem mať niekde vypísané, lebo inak ma to desne irituje, že na to nie je žiadne gramatické pravidlo a že sa to tak povie len preto, že sa to tak povie a pretože angličtina funguje prosto inak ako slovenčina. A hlavne všetky tie slovká a frázy sa vlastne učím relatívne prirodzene, lebo si ich tam zapíšem, až keď sa neviem nejako vyjadriť (v myšlienkach, rozhovoroch, textoch), a tak si to dohľadám, alebo niekto mi povie frázu, ktorú som nepoznala. Takže si píšem len to, čo sama naozaj potrebujem a nie pretože je to vypísané v slovníčku nejakej učebnice. Naviac mám to vždy spojené s tým kontextom kedy som sa to naučila, doteraz si mnoho z tých fráz presne pamätám, v akej situácií som ich potrebovala použiť/počula ich/čítala. To je tiež pri učení nesmierne dôležité a moc to pomáha. Dvojfázový pohovor, 2 prezentácie v AJ a následný rozhovor a otázky v angličtine som nakoniec zvládla. To by bolo len krátko predtým pre mňa naprosto nepredstaviteľné. Aj keď som sa nakoniec rozhodla ísť do ČR. A som rada, ono je pravda, že tí Poliaci moc dobre anglicky nevedia a učiť sa polštinu sa mi vôbec nechcelo. V každom prípade, už sú to 3 roky čo takto fungujem obklopená angličtinou a viem sa pohotovo vyjadrovať, komunikovať takmer o všetkom, moje vyjadrovanie je myslím a dúfam vo väčšine prípadov anglické (čiže žiadna doslova preložená slovenčina). A najmä mám pocit, že mám konečne pre angličtinu cit. Sama som na sebe spozorovala, že keď sa niekoľko mesiacov AJ vôbec nevenujem, je to potom značne poznať a ťažko sa mi do toho znova dostáva. Ale ide to. Akoby som to už mala v sebe. Ako sa hovorí o bicyklovaní, že keď sa to raz naučíš, tak už to nikdy nezabudneš úplne. Áno, možno ak sadneš na bike po 20 rokoch, budeš mať strach, pár krát skoro spadneš, nepôjdu ti zákruty, ale už si to tak nejak dokážeš sám oživiť. Takže ja som jednoznačne ďalší príklad, že angličtinu sa dokáže naučiť aj totálne nemehlo a "večný" začiatočník. Teda nakoniec nie večný:) A aký to je potom pocit, keď tá angličtina zo mňa vychádza skoro sama, prirodzene, dokážem sa dohovoriť, môžem cestovať po svete. Jeden z najkrajších pocitov! A to som po tých 27 rokoch môjho života naozaj neverila, že to ešte niekedy dokážem. Treba myslieť ale na jedno. Pokiaľ nie ste naozaj nejaký génius na jazyky, bude to náročné. Veľmi. Treba tomu obetovať celú svoju dušu a nesmierne množstvo času, snahy. OBKLOPIŤ sa angličtinou. A vtedy to pôjde. Neexistuje, aby to niekto pri takomto prístupe nedokázal.
Ahoj, díky za pochvalu a za tvůj komentář. Líbí se mi průměr o bicyklu, ale bojím se, že s jazykem to takhle úplně nefunguje, bohužel. Ale částečně určitě a vím, jak to myslíš. A obklopit se angličtinou je ultra důležitý 😉 držím palce, ať to jde
Ja som docela pohybový antitalent, takže u mňa to prirovnanie celkom sedí:D Ale chápem, že s jazykmi to tak celkom nie je. Ja som sa posledných niekoľko mesiacov angličtine nevenovala vôbec. Až teraz posledné týždne veľmi intenzívne a síce to spočiatku vôbec nešlo, úplne som z toho vypadla, ale podarilo sa mi do toho za tých pár týždňov znovu dostať. Tak som veľmi rada. Hlavne mňa to strašne baví. Predtým ma to nebavilo, lebo mi to nešlo. Ale teraz keď už mám konečne pocit, že naozaj viem anglicky, a už sa len snažím zdokonaľovať, tak ma to baví neskutočne! Tvoje videá určite budem pozerať aj naďalej:) A ďakujem moc!
![KSI - Dirty [Official Visualiser]](http://i.ytimg.com/vi/VoDh1h1dPUE/mqdefault.jpg)
Hah, taky jsem se naučil 90% angličtiny z Přátel a jim podobným. A k tomu mluvení, taky přesně to co praktikuju..mluvím si doma sám pro sebe, co dělám, na co myslím a tak celkově se snažím třeba i přemýšlet anglicky
SPOILER VIDEA:
(1) 0:40 DO YOU WANT IT BAD (=Neformálně... Formálně: DO YOU WANT IT SEVERELY? -> Chceš to vážně?)
OR DO YOU JUST KIND (WHO) WANT IT -> Nebo jsi prostě ten typ (člověka), co to chce (a nic pro to nedělá nebo jenom o tom mluví)?
(2) 1:48 DELETE THE BULLSHIT - Vymaž bordel z hlavy
(3) 3:06 FIND YOUR OWN PATH - Najdi vlastní cestu
(4) 3:32 MAKE IT FUN - Dělej to zábavně
(5) 4:02 KEEP IT IN CONTEXT - Udržuj informace v kontextu
(6) 4:56 KILL THE FEAR OF SPEECH - Zbav se strachu z mluvení
(7) 5:55 PASSION AND PATIENCE AT THE SAME TIME - sprinter (vášeň) a maratonec (trpělivost) zároveň
6:22 Shrnutí - hodně síly, hodně zdaru! :)
Ahoj, super videá! Len by mohli byť aspoň trochu dlhšie:) Naprosto súhlasím so všetkými bodmi. Páči sa mi veľmi, že si taký uvoľnený, pohodový a bez afektu:) Svoj príbeh, ako som sa naučila anglicky (teda učím sa samozrejme stále a budem sa učiť celý život, ale vieš ako to myslím), som nedávno písala pod Broňovo video, ale tam je toľko komentárov, že vôbec netuším, či si to niekto všimne. A veľmi by som chcela, aby prípadne moja skúsenosť tiež pomohla aj niekomu ďalšiemu. Tak som sa rozhodla ho skopírovať aj sem. Vopred sa ospravedlňujem, že je to dlhé, ale nevedela som to moc skrátiť. Napriek tomu budem veľmi rada, ak si to prečítaš:)
AJ som sa učila takmer od začiatku základky a celé gymnázium a aj počas VŠ odbornú angličtinu, absolvovala som niekoľko kurzov British Council, chodila na doučovania a výsledok bol taký, že som mala pocit, že neviem vôbec nič. Ešte aj potom v zamestnaní tiež sme mali nejaké rokovania, konferencie v AJ a pod. a zase som ničomu nerozumela a nevedela zo seba dostať ani slovko. Absolútne som sa nevedela vyjadriť ani na najjednoduchšie otázky, hovorenému slovu som nerozumela absolútne, písať vôbec, slovná zásoba mizivá, písaný text mi prišiel akoby ho písali mimozemšťania, nedávalo mi to nikdy zmysel, a to aj keď som preložila doslova všetky slová. A keď som sa aj dokázala aspoň trošku vyjadriť, tak to bolo šialene kostrbaté, škaredé, taký ten doslovný SK preklad. Naviac som mala absolútnu hrôzu hovoriť anglicky, na dovolenkách som sa zo strachu nikdy nedokázala ani len pozdraviť na recepcii a pod. (za čo síce z časti môže aj moja sociálna fóbia, čo som si vtedy neuvedomovala a len som sa tým nechala naprosto ovládať, no keď sa to skĺbilo s angličtinou, tak to už bol naprostý des). Keď sa ma niekto na niečo spýtal, tak som zostala s hrôzou ticho. Ja mám tiež desne zlú pamäť, ťažko sa mi zapamätávajú veci prirodzene, všetko som sa vždy musela "nabifliť" a o týždeň som si už nič nepamätala (a to sa netýka len AJ).
No a o 3 roky od ukončenia školy som sa rozhodla, že chcem ísť na PhD do Poľska. Keďže môj odbor je tam na skvelej úrovni. Mala som asi 3 mesiace na to, aby som sa popri práci naučila anglicky tak, aby som zvládla pohovor a následné interview s prezentáciami v angičtine. Tak som spravila jedno z najlepších rozhodnutí v mojom živote. OBKLOPIŤ sa angličtinou. Začala som si písať s ľuďmi z celého sveta na interpals.net, písala som si aj dlhé maily každý deň s jedným Maďarom, potom s ním každý deň aj hodiny telefonovala, aj s ďalšími ľuďmi som rozprávala cez net, pozerala som filmy v AJ s AJ titulkami, chodila na stretnutia anglicky hovoriacich ľudí, stretávala sa pravidelne po práci striedavo s 3 cudzincami (kamarátmi mojich známych), všetko čo som písala, som písala v angličtine, premýšľala som neustále v angičtine (vždy som si vymyslela nejakú tému a tú si buď v duchu alebo nahlas rozoberala, vyjadrovala som si sama pre seba svoje názory na všetko možné, alebo vravela si čo cítim, aký som mala deň, čo robím atď). Aj s mojimi kamarátmi som sa začaa rozprávať anglicky, hodiny som telefonovala s mojím tatinom, ktorý vie perfektne anglicky, začala som čítať anglické knihy (tak, aby som rozumela pointu a nie, aby som si každé jedno slovko dohľadávala, to skôr môže študenta v konečnom dôsledku odradiť), všetko na nete som čítala v AJ, spravila si Duolingo kurz, pozerala rôzne weby a videá o/v angličtine. Určite som na veľa vecí teraz zabudla, ale už aj tak sa dosť rozpisujem :)
Spravila som si 3 dokumenty angličtiny. 1 gramatika (stručne v tabuľkách na 1 a pol A4), 2. slovíčka (2000 najpoužívanejších anglických slov a pod to si píšem všetky možné ďalšie slová, ktoré som sa naučila - používam jednoducho prehľadať dokument, aby som zistila, či tam už to slovko nie je a ak nie, tak si ho tam vpíšem), 3. frázy (nie len také tie klasické, ale všetko, čo sa povie nejakým spôsobom inak než v slovenčine (napr. dvoma slovami miesto jedného a pod.). Uvedomila som si, že takmer celá angličtina je o "frázach", resp. funguje úplne inak, než SJ (preto som nerozumela predtým ani tomu písanému textu a nevedela sa plynule vyjadriť). Ešte aj tak základné frázy ako How are you?, What is your name?, How old are you? sa nedajú preložiť doslova. Mňa to predtým na angličtine desne iritovalo, pretože som strašný puntičkár a potrebujem mať všetko jasne odôvodnené nejakými pravidlami. Preto mi na škole lepšie išla nemčina, lebo tá mi prišla, že je vlastne celá o gramatike a pravidlách a to mi strašne vyhovovalo. Lenže keď som sa naučila dokonale anglickú gramatiku, vôbec mi to nepomáhalo. Až keď som pochopila, že angličtina je viac o tom "cítiť" ten jazyk a vedieť sa vyjadrovať vo "frázach" a nie všetko doslova prekladať ako v nemčine, tak mi to konečne začalo ísť. Preto si aj tie "frázy" spisujem, lebo ja to jednoducho potrebujem mať niekde vypísané, lebo inak ma to desne irituje, že na to nie je žiadne gramatické pravidlo a že sa to tak povie len preto, že sa to tak povie a pretože angličtina funguje prosto inak ako slovenčina. A hlavne všetky tie slovká a frázy sa vlastne učím relatívne prirodzene, lebo si ich tam zapíšem, až keď sa neviem nejako vyjadriť (v myšlienkach, rozhovoroch, textoch), a tak si to dohľadám, alebo niekto mi povie frázu, ktorú som nepoznala. Takže si píšem len to, čo sama naozaj potrebujem a nie pretože je to vypísané v slovníčku nejakej učebnice. Naviac mám to vždy spojené s tým kontextom kedy som sa to naučila, doteraz si mnoho z tých fráz presne pamätám, v akej situácií som ich potrebovala použiť/počula ich/čítala. To je tiež pri učení nesmierne dôležité a moc to pomáha.
Dvojfázový pohovor, 2 prezentácie v AJ a následný rozhovor a otázky v angličtine som nakoniec zvládla. To by bolo len krátko predtým pre mňa naprosto nepredstaviteľné. Aj keď som sa nakoniec rozhodla ísť do ČR. A som rada, ono je pravda, že tí Poliaci moc dobre anglicky nevedia a učiť sa polštinu sa mi vôbec nechcelo. V každom prípade, už sú to 3 roky čo takto fungujem obklopená angličtinou a viem sa pohotovo vyjadrovať, komunikovať takmer o všetkom, moje vyjadrovanie je myslím a dúfam vo väčšine prípadov anglické (čiže žiadna doslova preložená slovenčina). A najmä mám pocit, že mám konečne pre angličtinu cit. Sama som na sebe spozorovala, že keď sa niekoľko mesiacov AJ vôbec nevenujem, je to potom značne poznať a ťažko sa mi do toho znova dostáva. Ale ide to. Akoby som to už mala v sebe. Ako sa hovorí o bicyklovaní, že keď sa to raz naučíš, tak už to nikdy nezabudneš úplne. Áno, možno ak sadneš na bike po 20 rokoch, budeš mať strach, pár krát skoro spadneš, nepôjdu ti zákruty, ale už si to tak nejak dokážeš sám oživiť. Takže ja som jednoznačne ďalší príklad, že angličtinu sa dokáže naučiť aj totálne nemehlo a "večný" začiatočník. Teda nakoniec nie večný:) A aký to je potom pocit, keď tá angličtina zo mňa vychádza skoro sama, prirodzene, dokážem sa dohovoriť, môžem cestovať po svete. Jeden z najkrajších pocitov! A to som po tých 27 rokoch môjho života naozaj neverila, že to ešte niekedy dokážem. Treba myslieť ale na jedno. Pokiaľ nie ste naozaj nejaký génius na jazyky, bude to náročné. Veľmi. Treba tomu obetovať celú svoju dušu a nesmierne množstvo času, snahy. OBKLOPIŤ sa angličtinou. A vtedy to pôjde. Neexistuje, aby to niekto pri takomto prístupe nedokázal.
Ahoj, díky za pochvalu a za tvůj komentář. Líbí se mi průměr o bicyklu, ale bojím se, že s jazykem to takhle úplně nefunguje, bohužel. Ale částečně určitě a vím, jak to myslíš. A obklopit se angličtinou je ultra důležitý 😉 držím palce, ať to jde
Ja som docela pohybový antitalent, takže u mňa to prirovnanie celkom sedí:D Ale chápem, že s jazykmi to tak celkom nie je. Ja som sa posledných niekoľko mesiacov angličtine nevenovala vôbec. Až teraz posledné týždne veľmi intenzívne a síce to spočiatku vôbec nešlo, úplne som z toho vypadla, ale podarilo sa mi do toho za tých pár týždňov znovu dostať. Tak som veľmi rada. Hlavne mňa to strašne baví. Predtým ma to nebavilo, lebo mi to nešlo. Ale teraz keď už mám konečne pocit, že naozaj viem anglicky, a už sa len snažím zdokonaľovať, tak ma to baví neskutočne! Tvoje videá určite budem pozerať aj naďalej:) A ďakujem moc!