Pán Zelen robyte to výborne. Držím Vám palce. Dovoľte môj postreh. Ja sa živím spracovaním drevenej hmoty 25 rokov. Drevo zo stromu odpileneho v období od septembra do marca je najvhodnejšie na spracovanie. Letná gulatia obsahuje vodu,môže sa zapariť,znehodnotiť chrobačou atď...
Povedzte mi prosím váš názor na rúbanie dreva počas januára a februára. To je obdobie ktoré bude zasnežené. Vidíte realisticky to, že by práve v tieto mesiace bola hlavná sezóna ťažby dreva?
Zima a mráz drevorubačom nevadí. Pomáha im kôň, sane krnačky. Zoťatý strom spadne do mäkkej periny nepolame sa . Nakoľko od septembra neprijíma vodu je o cca 60% ľahší. Keďže zimné drevo neobsahuje vodu ani mjazgu je ideálne na opracovanie.
Nasi predkovia chodili do lesa pre drevo hlavne v zime lebo je to praveze lahsie zvazanie dreva po snehu z taznymi zvieratami aj drevo je lahsie skoro bez vody ako cez vegetacne obdobie a hlave ked chodili na pole nebolo casu a sil chodit aj do lesa
S tým (ne)sekaním stromov v zime si mimo, aj dnes, aj v minulosti sa ťažba dreva vykonávala hlavne v zime. Stromy sa rúbali sekerou, ale sekera zároveň seká. Taktiež orezávanie ovocných drevín sa robí v tomto obdobi (február, marec), kedy je miernejšia zima a neočakávajú sa už silné mrazy ( malá zima - malý sečen?)
Ja som našiel takúto informáciu: Drevorubači sa v minulosti pri výrube dreva riadili mesačnými fázami a ročnými obdobiami. Za najvhodnejší čas na ťažbu dreva považovali obdobie zimy, predovšetkým okolo Vianoc alebo začiatkom marca. Drevo sa zvyčajne ťažilo v poslednej fáze mesiaca, krátko pred novom.
Ahoj. Niektorí stavitelia klasických drevenic a zrubov dodnes ťažia tzv. mesačné drevo. Jedná sa o zimnu ťažbu , ktorá sa robí keď je spln . Stromy sa nechávajú padat tak,aby vrcholky smerovali dolu brehom . Vytahuju sa z lesa az o niekolko tyzdnov/mesiacov . Taketo drevo sa potom nechava ďalšie mesiace /roky schnúť na vzduchu a potom sa z neho stavia. A ako uz niekto pisal , používala sa zrejme sekera. Možno kedysi používali výraz sekať namiesto rúbať, ťažiť alebo pilit. A ked sa vybralo 15 chlapov so sekerami a striedali sa , možno sa ani tak veľmi nezadychali. Vďaka za video.
Práve som túto informáciu našiel a tvrdí sa toto: Drevorubači sa v minulosti pri výrube dreva riadili mesačnými fázami a ročnými obdobiami. Za najvhodnejší čas na ťažbu dreva považovali obdobie zimy, predovšetkým okolo Vianoc alebo začiatkom marca. Drevo sa zvyčajne ťažilo v poslednej fáze mesiaca, krátko pred novom. Teda presne mimo januára a februára, teda mimo veľkého a malého sečňa.
sa opytajte starých tesárov,kedy vyťažené drevo,je najlepšie!starí majstri poznali kolobeh prírody.ešte aj mesiac-spln,nov-má význam na kvalitu dreva.v snehu uložene drevo nieje na škodu skrz opacovanie.ale mám rád vaše videa.máme rozmýšľať
Inspirace z periferie: v súvislosti s významem slova sečeň se mi vybavilo, že jsme nedávno přemýšleli nad původem slangového označení zimy slovem "kosa", které je docela běžné. Mohlo by to být z důvodu, paralel zimy a smrti. V zimě je, vyšší úmrtnosti (zima kosí životy). V dávných dobách to nejspíš bylo mnohem zřetelnější, než dnes. Ono i při vynášení zimy ji symbolizuje smrtka a hlavním atributem smrtky je kosa. No a kosení je v podstatě synonymem sečení.
Táto úvaha je dobrá. Zime sa asi hovorí kosa presne preto. Lenže, iné indície ma vedú k tomu, že smrti zodpovedá november-december. A tak buď je sečeň smrť a je to november - december, alebo sečeň je niečo iné.
Ano, také mi připadá, že to spojení zimy a smrti lépe pasuje na pozdní zimu. To je dobře vidět na psychice a to nejen starých lidí. Jak pan Zelem ale ukázal, při pasování označení "etap" ročního cyklu na 12 měsíců docházelo k posunům, a pak i při přechodu na gregoriánský kalendář. Hezkým příkladem je porovnání českého a chorvatského označení měsíců (listopad mají chorvaté v říjnu).
Zaujímavé, naozaj v mesiacoch červeň a červenec dozrievajú červené ríbezle, jahody, čerešne, višne, maliny, egreše a bvč. Zväčša všetko červené ovocie.
1.moj stary otec, treti syn v poradi, ktory sa narodil v roku 1900 sa, pretoze majetky podedil najstarsi, zivil v zime tesarcinou (osekavanie dreva, stavba krovov domov... ) a v lete chodil z horniak s celou rodinou za gazdu pri Trnavu... 2. stari Slovania v letnych mesiacoch pri vychode slnka kym bolo este zacervenane vychadzali do pol pasa vyzleceni... lebo sa tradovalo ze ma liecive ucinky... dnes existuju rozlicne zariadenia, ktore produkuju cervebe scetlo vlnovej dlzky myslim okolo 630 nm .. obliekali sa ked slnko zacalo palit... tebto ritual mohli vykonavat zrejme len v teplom obdobi roka??? červen...červenec
"RJ" sa zrejme čítalo ako dnešné "Ř"="Ž". Napríklad dnes u južných Slovanov má "J" funkciu ako u nás mäkčeň. Teda "ŽÁRJ"="ŽÁŽ", "RJGEN"="ŽJEN". Z toho dnešný ŘÍJEN (ŽÍJEN).
@@slovien_authoritarian To je nezmysel, lebo my všade kde máme R, tak češi niekde maju R a iba niekde Ř. A nie len my, ale aj ostatné slovanské jazyky! Takže češi iba v niektorých slovách zmenili R na Ř a nie naopak!
Po výbere partnera nastáva doba najväčšej zamilovanosti - okúzlenie, Ilúzia - mája. Po žatve sobáš a postupný návrat do reality. So zimným slnovratom prídu nové Lucky a noví koledníci a ročný kolobeh pokračuje😊
To vyzerá ako dobrá stopa. Lenže oni tú Záporožskú Sič odvádzajú od sekanie a netvrdia, že je to pustina. Ale mám jednu teóriu a názov štátu ako Seč / Sič mi do toho zapadá. A naopak, nazývať to od sekania zmysel nedáva. Mne to vychádza skôr ako "Záporožský common wealth" - vo veľkých umodzovkách, ale niečo v tom zmysle. Ak máte niečo na doloženie významu Pustina, tak sem s tým. V každom prípade ďakujem za túto stopu.
Vaše teórie sú zaujímavé a tiež si nemyslím že "Sečeň" je od slova sekať, ale ako argument ,prečo to tak nie je použiť také veci ako, to že v zime sa nerúbalo alebo, že čo by stým drevom robili v zime, lebo vtedy sa najviac kazí. Keď vyslovíte také nezmysly, tak potom aj zvyšok videa a vaše bádanie stráca dôveryhodnosť.
To bola voľná úvaha, čo som myslím zdôraznil, že to sú veci čo sa mi na tom nezdajú. Povedal som, že je to nepripravené a že ma zaujíma čo si o tom slove myslíte. Tak keď toto niekto berie ako môj záver a tým pádom to zhadzuje moje bádanie, tak neviem no.. Obávam sa, že v očiach niekoho takého nebudem dobrý nikdy. A keď budem, tak to bude nejaký čo vo mňa uveril a to je ešte horšia situácia. Spolieham na to, že každý kto vie sám myslieť pozná aj pokusy a omyly a voľné úvahy a teda presne chápe o čom toto video bolo.
Sečen - sekanie ľadu, ľudia uchovávali nasekaný ľad vo zvláštne postavených pivniciach po celý nasledujúci rok. Videla som takúto pivnicu plnú veľkých kusov ľadu u mojich starých rodičov ešte okolo roku 1958, počas letných prázdnin. Bola to ťažká, dôležitá a v tomto období tzv. sezónna práca. Nemohol byť Veľký Sečen vlastne český pra/prosinec? Začínal by okolo 20. 12. - súčasného. Malý Sečen - pokračuje sekanie ľadu, zásoba na celý rok Brezen - príroda ožíva, samice (sú březí) rodia mláďatá Duben - duby zhadzujú posledné staré listy až keď sa na nich objavujú listy/kvety/ nové ("až odpadá lístie z duba" v zmluve s čertom) Máj - májky, majetok, majať - siať? Jún - Juno, junák, junior, vrcholí jar - mladosť, sviežosť, krása prírody, alebo červen - dozrievajú červené druhý ovocia - jahody, ríbezle, čerešne,... Srpen/ serp - kosenie tráv na seno? Podľa Kolo daru rok začínal dňom jesennej rovnodennosti mesiacom s názvom Ramchať, podľa mena Najvyššieho (pripomína "Veľký tresk" ). Tento názov sa vďaka cirkvi zachoval do dnešného dňa, ovšem otočený naopak, ako hanlivé pomenovanie bezbožnej chudoby v znení" chamrať". Listopad je november a kus decembra. Začiatkom novembra ako na povel, sú v jedno ráno stromy bez listov. Prasinec / Veľký Sečen - nasekať ľad a môže začať zabíjačka, zábava - koledy, rodí sa nové slniečko, oslava kolo - behu života, preto Veľký. Jeseň-zima-jar /3+3+3/= 1leto Všetko dobré
Mesiac Sečeň mi pripadá ako mesiac, v ktorom sa domáci dobytok choval nasekanou sečkou, ktorá sa sečkovala zo slamy a sena doneseného zo stohu vytvoreného v lete. V zime sa nedalo robiť nič iné, iba krmenie a dojenie dobytka, chodenie do kostola, klebetenia pri driapaní peria a chlapy ochutnávali dorobené víno a vypálenú pálenku.
Táto úvaha sa mi pozdáva viac ako sekanie stromov. Ale moja otázka je prečo sa dávala dobytku sečka? Moje obmedzené znalosti z tejto oblasti mi hovoria, že stačí dať dobytku seno a je vybavené. A pokiaľ viem slama nie je potrava. Takže aký bol účel robenia tejto sečky? Nariediť seno slamou, aby nám vystačilo menšie množstvo sena?
Skúsil som využiť umelú inteligenciu (gemini google) a skúsil som to cez poľské slovo "Styczeń", ale bolo veľmi ťažké dozvedieť sa niečo zmysluplné. Nakoniec čo som sa dozvedel (možno pomôže, ale skôr asi nie) vypíšem: 1) Teória praslovanského pôvodu: Podľa tejto teórie poľské slovo "Styczeń" pochádza z praslovanského slova "stŭgŭnĭ", ktoré znamenalo "studený". Toto slovo je príbuzné s latinským slovom "stringere" (stiahnuť, stvrdnúť) a staroanglickým slovom "stingan" (bodnúť, pichnúť). Táto teória sa opiera o fakt, že január je zvyčajne najchladnejším mesiacom v roku v slovanských krajinách. 2) Teória germánskeho pôvodu: Podľa tejto teórie slovo "Styczeń" pochádza z germánskeho slova "stĭkĭnĭ", ktoré znamenalo "mesiac ľadu". Toto slovo je príbuzné s nemeckým slovom "Eis" (ľad) a anglickým slovom "ice". Táto teória sa opiera o fakt, že v januári sa v slovanských krajinách často vyskytuje ľad a sneh. 3) Teória Indoeurópskeho pôvodu: Existuje viacero jazykov (baltské), ktoré používajú slová s podobnou etymológiou pre označenie januára. Napríklad v litovskom jazyku je to "sausis", v lotyšskom "sausis", v staroslovanskom "sčeň".
Pomohlo. Dalo stopu, ktorú musím preskúmať -- slovo Studený. A tiež ľad a Eis. Bod 3 tiež dáva zmysel, len nepridáva žiadnu stopu. Tie litovské a lotyšské názvy súvisia s tým našim. Čo nie je prekvapením. Ale potvrdzuje to to, že je to asi naozaj starší názov.
@@thorspoczta4436 Rozumieme slovu Stykať sa. Má to zmysel. Lenže sú dva: Veľky a Malý. To vypovedá v neprospech toho, že je to o stýkaní sa starého a nového roku.
Ja tam vidím zásahý kresťanstva. Ten Január, Február by mohol byť pôvodný. Porovnaj Poľský: Styczeň, Luty, Marzec, Kwiecieň,, Maaj, Czerwiec, Lipiec, Sierpieň, Wrzesieň, Paždzierník, Listopad, Grudzieň.
Košenila sa používa ako zdravotne nezávadné karmínové farbivo. Jedná sa o usušené samičky červca nopálového, ktoré žijú na nopáloch (druh kaktusov Opuntia). Toto farbivo bolo využívané už v období starej paracaskej kultúry v Peru (asi 1000 pnl), neskôr v celej strednej Amerike. Do Európy sa dostalo až s dobytím Mexika roku 1512.
Ja som našiel, že existuje aj červec poľský a ten sa zbieral z koreňov už neviem ktorého stromu. A že toto sa u nás robilo predtým ako to preválcovalo to importované z červca nopálového. Ale neviem odkedy sa to u nás robilo. Či to nebola len napodobenina toho čo robili v peru, po tom ako sem táto technológia dorazila. Dočítal som sa, že sa predtým farbilo inými farbivami, ktoré ale nedávali takú sýtu červenú farbu. Zber červca bol veľmi náročný a bolo ich treba nazbierať veľa. Takže farbenie vyšlo poriadne draho. Takže dovoliť si to mohli len tí najbohatší.
Pretoze predtym mal rimsky kalendar 10 mesiacov - od marca do decembra (zrazu ta desiatka sedi), kvoli tomu ,ze nerozlisovali zimne mesiace - januar a februar ,tie pribudli az neskor .Dovodom je to, ze zimu nikto nemal rad, kvoli jej biednym a tazkym podmienkam na zivot a vsetci sa nevedeli dockat jary; cize keby ste sa spytali rimana cez zimu aky je mesiac odpovedal by vam -ziadny. Mozno preto ma aj februar len 28(29) dni namiesto standardnych 30/31 dni ,aby jar prisla co najskor.
Rimsky kalendar povodne zacinal v marci, vtedy bol december naozaj desiaty mesiac. Az neskor sa zacalo pocitat od januara, ale niektore nazvy mesiacov ostali.
@@naiveknight47 To je pravda. Rimania (chcel som napísať pôvodne, ale ktovie kde to má začiatok a čo bolo predtým) považovali jarnú rovnodennosť za začiatok roka. A celkovo mali divný kalendár, ktorý sa riadil mesiacom a mal mal výrazne menej ako 365 dní. Neviem kde to nabrali a prečo, ale podľa toho sa poľnohospodárstvo robiť nedalo.
Ešte k tomu sečen. Čo sa v januári robí? A tiež vo februári? Strihá sa vinohrad a ovocné stromy. Ale v minulosti nemali ľudia nožnice na konáre ako dnes. Všetko sa osekávalo. Buď nožom, alebo sekerou. Stromy sa nerúbali. Kto by to robil. V horách vtedy takmer nikto nebýval, boli nehostinné a chodiť pešo veľkú vzdialenosť bolo energeticky náročné, a každý šetril seba aj zvieratá. Dnešný svet je popletený. A takmer každý pozerá na minulosť dnešnými očami. Aj ja, hoci sa snažím o oči minulosti. Teda napr. čo by som robil ja, keby som mal ženu, a deti, nejakú chatrč (nie byt, ako ste spomínali v nejakom videu, teda obydlie, ale tvŕdzu, ako hovorím napr. ja) tak by som sa v zime nevzdialil na viac ako na pár sto metrov, lebo, fujavica, vlci, potulní lumpi, ktorí si nenagazdovali na zimu, ale aj vyhladovený sused ktorému skapala koza a pod. Všetko dobré.
Tiež na to myslim Môžeme mať vlastné názvy Nemusia to byť stromy Môžu to byť zvyky toho meiaca hody vianoce turice letnice Pre medzinarodny styk nám stači čislovanie mesiaca. Tak angličan bude vedieť že 12 je december Tieto mená mesiacov nám prišlo cirkvu úradných spisoch
Zdravím. Ja chápem význam názvu mesiaca Sečen tak, že môže byť odvodený od slova "seč". Čo môže byť ako sečnica, priesečník, to čo niečo predeľuje na dve časti, veľký a malý. Nesúvisí to so zimným slnovratom? Čo ak došlo k posunu mesiaca. Tá časť do slnovratu je veľký seč(en) a po ňom malý seč(en)? Nie je to vlastne chápané ako predel roka?
Velmi mam rada Vaše videa.. moj príspevky k tomu mesiacu "Sečen".. po chorvátsky ale aj srbsky je "sjećanie"/"sjećanje" - spominanie si...spomienka..pamiatka..."sećati" zasa sloveso..spominat si propominat si Ale slovo "seča/sječa" zasa znamena rubanie...sekanie..
Treba mať na zreteli početnos nášho národa v časoch keď názvy vznikali. Pri vzniku Československa bolo na našom území menej Slovákov ako obyvateľov národnostných menšín , a čím ideme ďalej do minulosti , tým je to so Slovákmi ešte biednejšie . Takže si myslím, že názvy sme prebrali od okolitých slovanských národov s ktorými sa Slováci vedeli dohovoriť. Napríklad Rusi majú podobné názvy.....
Ja sa pridám so svojou úvahou: neviem, ako bolo teplo v dávnej minulosti a čo je to dávná minulosť? Všetci si myslíme, že boli tuhé zimy a čo ak nie? Čo keď boli také teplejšie, ako terajšia zima? U nás v okolí Trnavy sa robí zimný strih ovocných stromov viniča, kríkov, /strihanie- sekanie- oddeĺovanie potrebného od nepotrebného, dóležitá činnosť pre získanie kvalitného ovocia. A robilo sa to, robí každý rok. A vinohradníci začínajú v januári, my záhradkári tiež a pokračujeme vo februári. Lebo vtedy nie je iná robota, v marci sa už seje, vysieva na poliach, v záhradách a stromy rašia, pučia, plačú pri neskorom reze. Čo myslíte?
Podnebie sa určite menilo, bolo aj teplejšie aj chladnejšie ako dnes. Ale pravdepodobne to nesúvisí s rezom stromov. Tie slova vznikli ešte v dobe ,kedy ľudia nepoznali ani poľnohospodárstvo.
ZIMNA ŤAŽBA - od novembre do januara ...nasledny zvoz dreva marec... april technika ktoru robili aj rimania..je to NAJKVALITNEJSIE DREVO ...!!! robili to este nasi PRADEDOVIA ... co ine mozes robit cez zimu ? ...mas dobre videa..ALE skor sa treba obratit na overene historicke fakta..ako na domnienky a intuiciu..
Takže v zime vyrúbali. Nechali na mieste a v marci zvážali? To by riešilo problém so snehom. Keby sa tak tie overené historické fakty niekde dali nájsť ináč ako mnohoročným štúdiom problematiky. Tu sa mnoho vecí len tak tvrdí ako jasná vec a nikoho pritom netrápi, že v tom sú nejaké nejasnosti. Zvážanie dreva po snehu je problém. Druhá otázka čo mám je čo sa stane s drevom ak by v zime len tak postálo v lese. Nemám na čo iné spoliehať ako na intuíciu a logiku ak sa chcem k niečomu dopracovať. Inak by som zbytok života strávil štúdiom, všetkým odborníkom by som uveril a vlastne by som nemal čím prispieť. Takže intuícia a logika je cesta. A som vďačný za informácie a vysvetlenia od tých čo o tom niečo vedia. Ale musím byť kritický. Napríklad som sa niekde dočítal, že sa drevo ťažilo okolo Vianoc a potom až začiatkom marca. Takže ono aj keď niekto niečo povie, alebo sa niečo niekde píše, tak to hneď nemusí byť presne tak.
Drevo na kúrenie sa seká. To môže byť. Strom môžete vyseknúť ak to dáte na jeden sek. To by išl aj v slovenčine tak ako ju chápem ja. Ale ak ten strom ostane po tom celý, tak ste ho nenasekali ani nevysekli ale zrúbali alebo prípadne vyťali. Ak by ste ho nasekali, môžete ho dávať akurát tak do pece.
@@suvislosti v minulosci sa slovo rubat nepouzivalo, clovek sa nezrubal do jarku ale skocil, hrubí je významovo veľký,vysoký, tlstí vyzn. hrubý, tuční vyzn. tlstý.Vyseknúť strom je vyrúbať strom.Nemáme palicu ale chabinu . Husté porast kríkov je chabrždží.
Mne to pripadá akoby mal Sečen niečo spoločné so sečkou, teda nadrobno nasekaným senom. Gazdovia používali pre prípravu sena v zime sečkáreň. V iných obdobiach sa sečka nesekala, lebo bola dostupná zelená tráva ako krmivo.
Aký je účel sečkovania? Ide mi o to odhadnúť ako starý je tento zvyk. Ja viem, že napr. kone nepotrebujú seno nijako sekať. Ovce tiež nepotrebujú robiť sečku. Preto mi vychádza, že ani kravy by nemali potrebovať sečku. A teda sečkovanie je nejaký vylepšenie, len neviem v čom je ten prínos, a tým pádom to pôvodne ľudia nerobili.
@@suvislosti My sme v minulosti dávali šečku kravám a to bola nasekaná kukurica na šečkárni. Nikdy sme seno nesekali,nemá to zmysel.Slama sa dávala ako krmivo,ale to len v krajnom prípade. Bola by tu možnosť,že by niekde seno nazývali sečka, ale to som nikdy nepočul o takom.
Ak je pravdivá teória, že "sečen" súvisí so "sekaním stromov" v zime, tak potom je tu aj zaujímavý súvis tohto slova s latinským slovom "secare", ktoré znamená "rezať", ktoré bolo možno odvodené práve zo slovenského sečen. Sečare - Secare - Sekare.
Správne má byť nie Červeň ale Červen (teda "Červený" ako je aj starodávne "hoden" dnes "hodný"). Aj ten Sečeň je preto Sečen teda starodávne "sečen" či "sečný" dnes.
@@suvislosti Ako sa volali mesiace v starovekej Rusi a medzi Slovanmi? Pôvodné ruské názvy mesiacov v roku v kalendárnom poradí Pôvod starých názvov jarných, jesenných, letných a zimných mesiacov Ľudové názvy mesiacov spojené s prírodnými javmi a ľudskou prácou Kalendárny rok našich vzdialených predkov sa nezačínal v januári, ba dokonca ani v marci (ako tomu bolo v istej ére), ale v septembri. Podľa kozmogonických predstáv starovekej Rusi bol september prvým mesiacom univerzálneho roka. Je tiež pozoruhodné, že hranice mesiacov v starovekej Rusi sa nezhodovali s hranicami rímskych. Zároveň bol začiatok a koniec mesiacov staroruského kalendára pohyblivý. V dôsledku toho boli potrebné neustále úpravy, aby sa obnovila zhoda názvov mesiacov so skutočnými javmi, ktoré označili. Na tento účel mal starý ruský kalendár niekoľko relatívne stabilných podpier, ktoré určovali niektoré z najdôležitejších míľnikov v neustále sa meniacich vzťahoch medzi lunárnymi mesiacmi a slnečným cyklom. Takýmito „podporami“ boli zrejme „prosinety“ (označujúce neustály, pravidelne sa opakujúci proces predlžovania dĺžky dňa po zimnom slnovrate) a „kosák/strnisko“ (ukazujúce hlavnú udalosť v živote farmára - úrodu). . Bolo mimoriadne dôležité, aby sa tradičný názov tohto mesiaca zhodoval so skutočným zberom úrody. V dôsledku toho sa interkalácia môže uskutočniť najskôr buď pred „prosinetami“ alebo pred „kosákom“. Ale pravdepodobne by interkalácia mohla byť v súlade aj s načasovaním jarnej a jesennej rovnodennosti. Potreba niekoľkých možných interkalačných možností sa vysvetľuje skutočnosťou, že časový interval medzi slnovratom a nasledujúcim prvým novým mesiacom, ktorým začali „prosinety“, nebol konštantný: kolísal v rámci polmesiaca. Ak by nový mesiac nasledoval bezprostredne po zimnom slnovrate, potom by potreba ďalšieho mesiaca mohla vzniknúť už na začiatku zberu (pred „kosákom“), najmä ak bolo leto chladné a dozrievanie obilia bolo oneskorené. Ak bolo naopak leto horúce a zber sa začal skôr ako zvyčajne, potreba ďalšieho mesiaca sa stala relevantnou až na jeseň alebo bezprostredne pred ďalšími „prosinetami“. Neboli to teda abstraktné astronomické výpočty, ale sezónne výkyvy počasia, ktoré diktovali Slovanom načasovanie dodatočného mesiaca: vkladalo sa v rôznych rokoch na rôzne miesta, totiž tam, kde je rozdiel medzi názvom nasledujúceho mesiaca a skutočným sezónnym jav bol obzvlášť zreteľný a tam, kde súlad medzi týmto a ostatnými bol obzvlášť prakticky nevyhnutný. Prosinety (približne od 14. decembra do 13. januára) Staroveký predkresťanský ruský názov pre druhý zimný mesiac bol Prosinets . Zachovala sa napríklad v najstaršej ruskej rukopisnej knihe - „Ostromirskom evanjeliu“, ktoré bolo prepísané v Rusku v rokoch 1056-1057, ako aj v štyroch evanjeliách z roku 1144: „Msts Genvar, Rekomyi Prosinets“. Samotný názov Prosinets je spojený so slovesom „žiariť“ a doslova znamená „čas pribúdajúceho slnečného žiarenia“, čo naznačuje neustály, pravidelne sa opakujúci proces predlžovania dĺžky dňa po zimnom slnovrate. S príchodom kresťanstva v Rusku vznikol v maloruskom dialekte nárečový tvar prosimets , čo je ľudová etymologická interpretácia podstatného mena prosinet , ktorého zloženie sa stalo nejasným . Ruský názov mesiaca si Malorusi jednoducho spájali s vianočnými a novoročnými hrami mládeže, ktoré boli sprevádzané žobraním o rôzne jedlá. Popis takýchto hier nájdete v príbehu od N.V. Gogoľova „Noc pred Vianocami“. V starých západoukrajinských kalendároch je známy aj dnes už nezvyčajný názov pre január, prozymets , v ktorom je výrazná podobnosť so slovom „zima“. Ďalšie mená mesiaca: perezimye (prelom zimy) rez (mesiac predchádzajúci rezu) lyutovey, lyutovoy, hasič (kvôli silnému chladu) praskanie (v dôsledku silných mrazov) plamienok, štika obyčajná (v dôsledku silného prechladnutia) Sechen (približne od 14. januára do 13. februára) Sichn je staroruský názov pre posledný mesiac zimy, ktorý krája mráz. Neskôr sa toto meno už vyslovuje a píše s mäkkou koncovou spoluhláskou „n“: sѣchen . Pravda, v tejto podobe už odkazuje na január. V západnom maloruskom dialekte je známy názov pre február - iný sichen (druhá časť) alebo sichnik . Predtým bola v Malom Rusku známa aj forma sishnenko (sichnenko) , to znamená „sechnyonok, syn sichny“. Porovnaj: Bulhar Malak Sechko (február) s Golyamom Sechkom (január). Rukopis zo začiatku 17. storočia uvádza pre mesiac február iný názov, sichets , ktorý priamo súvisí so slovesom „seku/sech“. Ďalšie mená mesiaca: divoký, lutna, prudký (kvôli prudkým vetrom) fujavica, fujavica, fujavica (v dôsledku silných snehových búrok) sneh, sneh, sneh, sneh (kvôli množstvu snehu) bokogrey (pretože počas teplých dní sa dobytok vyhrieval na slnku) nízka voda (hranica medzi zimou a jarou) klamár (klamný mesiac) Suché (približne od 14. februára do 13. marca) Predkresťanský názov pre prvý jarný mesiac je známy v rôznych pravopisoch: suchý, suchý, suchý . Je to spôsobené tým, že v tomto čase boli stromy po silných zimných mrazoch ešte suché a čas na pohyb miazgy prišiel neskôr. Ďalšie mená mesiaca: rozmrazená náplasť (kvôli masívnemu vzhľadu rozmrazených náplastí) Zimobor (poraziť zimu, otvoriť cestu jari a letu) kvapkať, kvapkať, kvapkať, kapitál (kvôli kvapkám) rookery (kvôli príchodu veží) proletya, vesnovka, vesnovey (počiatočný jarný mesiac) pískač, pískač, veterník (kvôli vetrom) slnečnica, spálená od slnka (kvôli zvýšenej slnečnej aktivite)
@@suvislostiV slovanskom kalendári boli tri ročné obdobia - zima, jar a jeseň. Tieto ročné obdobia tvorili úplný slnečný kruh, ktorý sa nazýval leto. V roku bolo 9 mesiacov (každá sezóna mala 3 mesiace). V slovanskom kalendári sú také pojmy ako jednoduché a posvätné leto. Tieto časové obdobia spolu tvorili Kruh rokov (15 jednoduchých a jeden posvätný). Celý cyklus slovanského kalendára teda pozostával z 9 kruhov rokov (alebo 144 deväťmesačných rokov), pričom slovanský rok trval 365 dní. Párne mesiace mali teda 40 dní a nepárne mesiace 41. Týždeň pozostával z 9 dní. Všetky nepárne a párne mesiace sa začínali v určitý deň v týždni a celý cyklus (9 kruhov rokov) začínal vždy v pondelok. Je pozoruhodné, že slovanský kalendár je najdokonalejším chronologickým systémom: počas svojej existencie kalendár nepripúšťal jedinú odchýlku.
Krútim hore dole priezviská, názvy obcí ale nikam to nevedie. Sečéni, Mária Séči (Széchy), Séke(Szőke).... Teren-čén ( Trenčín),Deren-čén (Drienčany), Čeren-čén ( Čerenčany).... atď..Čén=Čán=Kán (Čán,Kán bežné slovenské priezviská). ......Asi ten prvý nástrel bude ten správny. Asi to nebude pomenovanie mesiaca ale začínajúceho obdobia. Veľký sečén-seko-sek-skok. Malý sečén-seko-sek-skok. 😊 O skok dále.
@@janbolf3479 Skok by dával zmysel ako nový cyklus, ale prečo malý a veľký ? To nesedí. Mňa tak napadlo,že sekať z noci, lebo sa predlžujú dni. Ale to tiež nesedí, lebo dni sa predlžujú viacej vo Februári ako v Januári. Skôr sa prikláňam k tomu,že to nebude vôbec súvisieť so sekaním. V Tamilčine sú slová "seče" stíchni ! buď ticho! a "setčai" čo ma veľa významov, ale zaujímavé sú : popol, prikrívka Ale či to súvisí ? No uvidíme či sa na to príde.
zima=klepanie zubov=klepanie kosy=kosa=seč+en(prípona), je pravda ze ja som sa osobne u nas zo sečením nestretol, ale narecia su rozne. klepanie zubami od zimy sa dotyka vsetkych bez rozdielu, narozdiel od takeho rubania ci sekania stromov v zimnom obdobi. hlavne ked drevo sa rube a seka cely rok. co sa tyka inej prace v zime, napriklad taka starostlivost o zvierata v zime je narocnejsia ako po ine obdobia, ked ich vypustite na pasu.
Konečne si niekto všimol, že rúbanie dreva sa jednak robí celý rok a za ďalšie, a ešte významnejšie, netýka sa všetkých! To zima - kosa - sekanie zubami sa mi nezdá, ale veľmi ste ma potešil.
@@suvislosti v obci Seč na potoku Sečianka pri Nitrianskom Rudne sa podľa ich kroniky slovo seč chápe ako vykosenie, vyklčovanie lesných porastov kvôli tvorbe nových pasienkov a polí. stále mi to viac evokuje tu zimnú pustinu, všetko biele zasypané snehom, na tých poliach a pastvinách to potom naozaj vyzerá ako púšť. nehostinné miesto, nehostinný čas. pustý ako prázdny.
Sečeň pochádza z ukrajinského sičen z poľského styczeń z bieloruského studzen, teda studený mesiac.. A z toho je aj siječanj a svečan. Všetko plodľa českého vzoru leden. Leden - > Лютень, ljuti a z toho poľské luty. Slovanské názvy mesiacov pochádzajú z českých názvov..
A my sme z otcom rúbali stromi v zime. Ono totiž nebolo čo robiť. A zapotiť sa? To sa musím zasmiať už ma tvoj názor. To nás ani nenapadlo na to myslieť .( Ako sa to ľudstvo degeneruje, keď ty už takto rozmýšľaš.) Čo potom dnešná mládež? Zdravi prežil- slabého príroda upratala.
Ano, stromy sa rubali ale v ZIME. Prave kvoli miazge aj preto ze nebolo roboty na poli. A tie cervy sa mi pacia. Prebudza sa priroda a objavuju sa ako prve cervy a chrobaky. Dnes je to riadna divocina ta vasa prednaska🤔👍
Námět z periferie: V souvislosti s označením sečeň jsem si vzpoměl, jak jsme se nedávno zamýšleli, proč se zimě slengově říká kosa. Možná by to mohlo být větší úmrtností v zimě (zima kosí životy). Ostatně při vynášení zimy ji symbolizuje smrtka a klíčovým atributem smrtky je kosa. No a kosení a sečení jsou do jisté míry synonyma.
@@vladislavkupca8879 A možno že je problém v niečom inom. Ja som si predstavil ako tam v zime všetci rúbu ostošesť. A vy ste si vyšli s otcom rúbať stromy, lebo nebolo iné čo robiť. Takže ste išli svojim tempom, nič vás netlačilo, urobili ste koľko ste zvládali. Možno je to v tom. Ďalšia vec: Sekerou sa síce seká, ale strom len tak neodseknete, lebo je hrubý. Preto ho musíte rúbať - čo je názov pre celé to čo pri tom robíte. Odseknete vždy iba kúsok, nie celý strom. Osekať môžete menšie konára.
Stromy sa rúbu (dnes) sekerou. To je fakt. Ale sloveso sekať je odvodené od sekery (možno opačne) takže nemôžeme poprieť že naši predkovia používali pri rúbaní stromov výraz sekať. Rúbať je možno novší výraz. A či už sekerou rúbali alebo sekali, strom museli zoťať celý tak či tak lebo iný spôsob nepoznali. Takže sekeru nepoužívali "len" na osekávanie.
Myslím, že veštci čakali na tento váš komentár. Každý kto si ho prečíta už len padne na kolená a začne sa vám klaňať. Buď to, alebo si povie: "Čo? Prečo? Ach, zas nejaký nafúkaný debil čo sa tu hrá na múdreho, ale nič konkrétne nedokáže povedať."
Pán Zelen robyte to výborne. Držím Vám palce. Dovoľte môj postreh. Ja sa živím spracovaním drevenej hmoty 25 rokov. Drevo zo stromu odpileneho v období od septembra do marca je najvhodnejšie na spracovanie. Letná gulatia obsahuje vodu,môže sa zapariť,znehodnotiť chrobačou atď...
Povedzte mi prosím váš názor na rúbanie dreva počas januára a februára. To je obdobie ktoré bude zasnežené. Vidíte realisticky to, že by práve v tieto mesiace bola hlavná sezóna ťažby dreva?
Zima a mráz drevorubačom nevadí. Pomáha im kôň, sane krnačky. Zoťatý strom spadne do mäkkej periny nepolame sa . Nakoľko od septembra neprijíma vodu je o cca 60% ľahší. Keďže zimné drevo neobsahuje vodu ani mjazgu je ideálne na opracovanie.
Nasi predkovia chodili do lesa pre drevo hlavne v zime lebo je to praveze lahsie zvazanie dreva po snehu z taznymi zvieratami aj drevo je lahsie skoro bez vody ako cez vegetacne obdobie a hlave ked chodili na pole nebolo casu a sil chodit aj do lesa
@@suvislostiano
S tým (ne)sekaním stromov v zime si mimo, aj dnes, aj v minulosti sa ťažba dreva vykonávala hlavne v zime. Stromy sa rúbali sekerou, ale sekera zároveň seká. Taktiež orezávanie ovocných drevín sa robí v tomto obdobi (február, marec), kedy je miernejšia zima a neočakávajú sa už silné mrazy ( malá zima - malý sečen?)
Ja som našiel takúto informáciu: Drevorubači sa v minulosti pri výrube dreva riadili mesačnými fázami a ročnými obdobiami. Za najvhodnejší čas na ťažbu dreva považovali obdobie zimy, predovšetkým okolo Vianoc alebo začiatkom marca. Drevo sa zvyčajne ťažilo v poslednej fáze mesiaca, krátko pred novom.
Takže to bolo práve že mimo januára a februára. Mimo veľkého a malého sečňa.
Ahoj.
Niektorí stavitelia klasických drevenic a zrubov dodnes ťažia tzv. mesačné drevo. Jedná sa o zimnu ťažbu , ktorá sa robí keď je spln . Stromy sa nechávajú padat tak,aby vrcholky smerovali dolu brehom . Vytahuju sa z lesa az o niekolko tyzdnov/mesiacov . Taketo drevo sa potom nechava ďalšie mesiace /roky schnúť na vzduchu a potom sa z neho stavia. A ako uz niekto pisal , používala sa zrejme sekera. Možno kedysi používali výraz sekať namiesto rúbať, ťažiť alebo pilit. A ked sa vybralo 15 chlapov so sekerami a striedali sa , možno sa ani tak veľmi nezadychali. Vďaka za video.
Práve som túto informáciu našiel a tvrdí sa toto: Drevorubači sa v minulosti pri výrube dreva riadili mesačnými fázami a ročnými obdobiami. Za najvhodnejší čas na ťažbu dreva považovali obdobie zimy, predovšetkým okolo Vianoc alebo začiatkom marca. Drevo sa zvyčajne ťažilo v poslednej fáze mesiaca, krátko pred novom.
Teda presne mimo januára a februára, teda mimo veľkého a malého sečňa.
Perfektná analýza,👍
Ďakujem.
sa opytajte starých tesárov,kedy vyťažené drevo,je najlepšie!starí majstri poznali kolobeh prírody.ešte aj mesiac-spln,nov-má význam na kvalitu dreva.v snehu uložene drevo nieje na škodu skrz opacovanie.ale mám rád vaše videa.máme rozmýšľať
Inspirace z periferie: v súvislosti s významem slova sečeň se mi vybavilo, že jsme nedávno přemýšleli nad původem slangového označení zimy slovem "kosa", které je docela běžné. Mohlo by to být z důvodu, paralel zimy a smrti. V zimě je, vyšší úmrtnosti (zima kosí životy). V dávných dobách to nejspíš bylo mnohem zřetelnější, než dnes. Ono i při vynášení zimy ji symbolizuje smrtka a hlavním atributem smrtky je kosa. No a kosení je v podstatě synonymem sečení.
Táto úvaha je dobrá. Zime sa asi hovorí kosa presne preto. Lenže, iné indície ma vedú k tomu, že smrti zodpovedá november-december. A tak buď je sečeň smrť a je to november - december, alebo sečeň je niečo iné.
"Marec (Moren(c)) - poberaj sa starec!", sa hovorí. To skôr marec bol smrtným mesiacom. Po zime oslabení ľudia mreli najviac.
Ano, také mi připadá, že to spojení zimy a smrti lépe pasuje na pozdní zimu. To je dobře vidět na psychice a to nejen starých lidí. Jak pan Zelem ale ukázal, při pasování označení "etap" ročního cyklu na 12 měsíců docházelo k posunům, a pak i při přechodu na gregoriánský kalendář. Hezkým příkladem je porovnání českého a chorvatského označení měsíců (listopad mají chorvaté v říjnu).
Júl = čerešne❤🥰
Zaujímavé, naozaj v mesiacoch červeň a červenec dozrievajú červené ríbezle, jahody, čerešne, višne, maliny, egreše a bvč. Zväčša všetko červené ovocie.
Už som sa tešil na nové video. 💯👍
áno hlavne v zime sa rúbalo drevo je na to viacero dôvodov
1.moj stary otec, treti syn v poradi, ktory sa narodil v roku 1900 sa, pretoze majetky podedil najstarsi, zivil v zime tesarcinou (osekavanie dreva, stavba krovov domov... ) a v lete chodil z horniak s celou rodinou za gazdu pri Trnavu...
2. stari Slovania v letnych mesiacoch pri vychode slnka kym bolo este zacervenane vychadzali do pol pasa vyzleceni... lebo sa tradovalo ze ma liecive ucinky... dnes existuju rozlicne zariadenia, ktore produkuju cervebe scetlo vlnovej dlzky myslim okolo 630 nm .. obliekali sa ked slnko zacalo palit... tebto ritual mohli vykonavat zrejme len v teplom obdobi roka??? červen...červenec
"RJ" sa zrejme čítalo ako dnešné "Ř"="Ž". Napríklad dnes u južných Slovanov má "J" funkciu ako u nás mäkčeň. Teda "ŽÁRJ"="ŽÁŽ", "RJGEN"="ŽJEN". Z toho dnešný ŘÍJEN (ŽÍJEN).
to je skorej "i", zari dnesne září, rijen - říjen
@@slovien_authoritarian teoreticky aj to je možné, ale prečo by potom češi zrazu začali používať Ř namiesto R ?
@@marians7364 mozno nejako poslovenceny vyraz kedze sa u nas nepouziva ř iba r
@@slovien_authoritarian To je nezmysel, lebo my všade kde máme R, tak češi niekde maju R a iba niekde Ř. A nie len my, ale aj ostatné slovanské jazyky! Takže češi iba v niektorých slovách zmenili R na Ř a nie naopak!
Ten mesiac "mag" mi pripomína "mágiu". Magické noci, otváranie zeme, kúzla.
Mágia je vlastne ilúzia, že? Môže to byť ono. Len sa to tým pádom malo čítať asi tiež ako J.
Po výbere partnera nastáva doba najväčšej zamilovanosti - okúzlenie, Ilúzia - mája. Po žatve sobáš a postupný návrat do reality. So zimným slnovratom prídu nové Lucky a noví koledníci a ročný kolobeh pokračuje😊
Mna napadlo pri slove hruby sečen ci to nemohlo byt sekanie hrubeho ladu do pivnic, starobyle chladnicky.
A mozno aj nasledne leden ako lad.
Zaujímavá úvaha. Ma to lepší zmysel ako tie stromy a sedí to z Lednom.
Možno že etymológovia ktorí vymysleli to že slovo Sink Ťi bolo ako pôvod slova Prosinec boli Džingischánoví vyslanci z Mongolska a Číny.
Sečen je skôr pomenovanie pustiny ( zasneženej )- napr. Zaporožskaja seč, alebo na východe názov Sečovce
To vyzerá ako dobrá stopa. Lenže oni tú Záporožskú Sič odvádzajú od sekanie a netvrdia, že je to pustina. Ale mám jednu teóriu a názov štátu ako Seč / Sič mi do toho zapadá. A naopak, nazývať to od sekania zmysel nedáva. Mne to vychádza skôr ako "Záporožský common wealth" - vo veľkých umodzovkách, ale niečo v tom zmysle.
Ak máte niečo na doloženie významu Pustina, tak sem s tým. V každom prípade ďakujem za túto stopu.
Niekto to tu už písal - mne "seč" pripomína niečo ako useknutie v zmysle ukončenie, ohraničenie...
Seč ako rúbanisko - čistina - pustina@@suvislosti
Vaše teórie sú zaujímavé a tiež si nemyslím že "Sečeň" je od slova sekať, ale ako argument ,prečo to tak nie je použiť také veci ako, to že v zime sa nerúbalo alebo, že čo by stým drevom robili v zime, lebo vtedy sa najviac kazí. Keď vyslovíte také nezmysly, tak potom aj zvyšok videa a vaše bádanie stráca dôveryhodnosť.
To bola voľná úvaha, čo som myslím zdôraznil, že to sú veci čo sa mi na tom nezdajú. Povedal som, že je to nepripravené a že ma zaujíma čo si o tom slove myslíte. Tak keď toto niekto berie ako môj záver a tým pádom to zhadzuje moje bádanie, tak neviem no.. Obávam sa, že v očiach niekoho takého nebudem dobrý nikdy. A keď budem, tak to bude nejaký čo vo mňa uveril a to je ešte horšia situácia. Spolieham na to, že každý kto vie sám myslieť pozná aj pokusy a omyly a voľné úvahy a teda presne chápe o čom toto video bolo.
Sečen - sekanie ľadu, ľudia uchovávali nasekaný ľad vo zvláštne postavených pivniciach po celý nasledujúci rok. Videla som takúto pivnicu plnú veľkých kusov ľadu u mojich starých rodičov ešte okolo roku 1958, počas letných prázdnin. Bola to ťažká, dôležitá a v tomto období tzv. sezónna práca. Nemohol byť Veľký Sečen vlastne český pra/prosinec? Začínal by okolo 20. 12. - súčasného.
Malý Sečen - pokračuje sekanie ľadu, zásoba na celý rok
Brezen - príroda ožíva, samice (sú březí) rodia mláďatá
Duben - duby zhadzujú posledné staré listy až keď sa na nich objavujú listy/kvety/ nové ("až odpadá lístie z duba" v zmluve s čertom)
Máj - májky, majetok, majať - siať?
Jún - Juno, junák, junior, vrcholí jar - mladosť, sviežosť, krása prírody, alebo červen - dozrievajú červené druhý ovocia - jahody, ríbezle, čerešne,...
Srpen/ serp - kosenie tráv na seno?
Podľa Kolo daru rok začínal dňom jesennej rovnodennosti mesiacom s názvom Ramchať, podľa mena Najvyššieho (pripomína "Veľký tresk" ). Tento názov sa vďaka cirkvi zachoval do dnešného dňa, ovšem otočený naopak, ako hanlivé pomenovanie bezbožnej chudoby v znení" chamrať".
Listopad je november a kus decembra. Začiatkom novembra ako na povel, sú v jedno ráno stromy bez listov.
Prasinec / Veľký Sečen - nasekať ľad a môže začať zabíjačka, zábava - koledy, rodí sa nové slniečko, oslava kolo - behu života, preto Veľký.
Jeseň-zima-jar /3+3+3/= 1leto
Všetko dobré
Mesiac Sečeň mi pripadá ako mesiac, v ktorom sa domáci dobytok choval nasekanou sečkou, ktorá sa sečkovala zo slamy a sena doneseného zo stohu vytvoreného v lete. V zime sa nedalo robiť nič iné, iba krmenie a dojenie dobytka, chodenie do kostola, klebetenia pri driapaní peria a chlapy ochutnávali dorobené víno a vypálenú pálenku.
Myslím, že sa bavíme o predkresťanskom období. Teda ešte pred stavbou kostolov.
Táto úvaha sa mi pozdáva viac ako sekanie stromov. Ale moja otázka je prečo sa dávala dobytku sečka? Moje obmedzené znalosti z tejto oblasti mi hovoria, že stačí dať dobytku seno a je vybavené. A pokiaľ viem slama nie je potrava. Takže aký bol účel robenia tejto sečky? Nariediť seno slamou, aby nám vystačilo menšie množstvo sena?
Sečeň môže byť zrieknutie sa starého, očistiť sa od toho čo bolo v uplynulom roku, aby som mohol ísť do nového roka,,,čistý,,,s pozdravom
In polish Styczeń, Luty, Marzec, Kwiecień, Maj, Czerwiec, Lipiec, Sierpień, Wrzesień, Październik, Listopad, Grudzień.
Skúsil som využiť umelú inteligenciu (gemini google) a skúsil som to cez poľské slovo "Styczeń", ale bolo veľmi ťažké dozvedieť sa niečo zmysluplné. Nakoniec čo som sa dozvedel (možno pomôže, ale skôr asi nie) vypíšem:
1) Teória praslovanského pôvodu: Podľa tejto teórie poľské slovo "Styczeń" pochádza z praslovanského slova "stŭgŭnĭ", ktoré znamenalo "studený". Toto slovo je príbuzné s latinským slovom "stringere" (stiahnuť, stvrdnúť) a staroanglickým slovom "stingan" (bodnúť, pichnúť). Táto teória sa opiera o fakt, že január je zvyčajne najchladnejším mesiacom v roku v slovanských krajinách.
2) Teória germánskeho pôvodu: Podľa tejto teórie slovo "Styczeń" pochádza z germánskeho slova "stĭkĭnĭ", ktoré znamenalo "mesiac ľadu". Toto slovo je príbuzné s nemeckým slovom "Eis" (ľad) a anglickým slovom "ice". Táto teória sa opiera o fakt, že v januári sa v slovanských krajinách často vyskytuje ľad a sneh.
3) Teória Indoeurópskeho pôvodu: Existuje viacero jazykov (baltské), ktoré používajú slová s podobnou etymológiou pre označenie januára. Napríklad v litovskom jazyku je to "sausis", v lotyšskom "sausis", v staroslovanskom "sčeň".
Styćeń od "stykac się". To Butt up or contact. Dlatego , że stary rok styka się z nowym.
Pomohlo. Dalo stopu, ktorú musím preskúmať -- slovo Studený. A tiež ľad a Eis. Bod 3 tiež dáva zmysel, len nepridáva žiadnu stopu. Tie litovské a lotyšské názvy súvisia s tým našim. Čo nie je prekvapením. Ale potvrdzuje to to, že je to asi naozaj starší názov.
@@thorspoczta4436 Rozumieme slovu Stykať sa. Má to zmysel. Lenže sú dva: Veľky a Malý. To vypovedá v neprospech toho, že je to o stýkaní sa starého a nového roku.
A čo ak to má zmysel taký, že Veľký sa stýka s Malým preto, lebo ten Veľký je preto veľkým že je starým (dospelým) a ten Malý je novým (ako dieťa).
Ja tam vidím zásahý kresťanstva. Ten Január, Február by mohol byť pôvodný. Porovnaj Poľský: Styczeň, Luty, Marzec, Kwiecieň,, Maaj, Czerwiec, Lipiec, Sierpieň, Wrzesieň, Paždzierník, Listopad, Grudzieň.
Košenila sa používa ako zdravotne nezávadné karmínové farbivo. Jedná sa o usušené samičky červca nopálového, ktoré žijú na nopáloch (druh kaktusov Opuntia). Toto farbivo bolo využívané už v období starej paracaskej kultúry v Peru (asi 1000 pnl), neskôr v celej strednej Amerike. Do Európy sa dostalo až s dobytím Mexika roku 1512.
Ja som našiel, že existuje aj červec poľský a ten sa zbieral z koreňov už neviem ktorého stromu. A že toto sa u nás robilo predtým ako to preválcovalo to importované z červca nopálového. Ale neviem odkedy sa to u nás robilo. Či to nebola len napodobenina toho čo robili v peru, po tom ako sem táto technológia dorazila. Dočítal som sa, že sa predtým farbilo inými farbivami, ktoré ale nedávali takú sýtu červenú farbu. Zber červca bol veľmi náročný a bolo ich treba nazbierať veľa. Takže farbenie vyšlo poriadne draho. Takže dovoliť si to mohli len tí najbohatší.
Latinsky: Septem -sedem \ Octo - osem \ Novem - deväť \ Decem - desať ako môže byť december 12ty mesiac
Pretoze predtym mal rimsky kalendar 10 mesiacov - od marca do decembra (zrazu ta desiatka sedi), kvoli tomu ,ze nerozlisovali zimne mesiace - januar a februar ,tie pribudli az neskor .Dovodom je to, ze zimu nikto nemal rad, kvoli jej biednym a tazkym podmienkam na zivot a vsetci sa nevedeli dockat jary; cize keby ste sa spytali rimana cez zimu aky je mesiac odpovedal by vam -ziadny. Mozno preto ma aj februar len 28(29) dni namiesto standardnych 30/31 dni ,aby jar prisla co najskor.
Rimsky kalendar povodne zacinal v marci, vtedy bol december naozaj desiaty mesiac. Az neskor sa zacalo pocitat od januara, ale niektore nazvy mesiacov ostali.
@@naiveknight47 To je pravda. Rimania (chcel som napísať pôvodne, ale ktovie kde to má začiatok a čo bolo predtým) považovali jarnú rovnodennosť za začiatok roka. A celkovo mali divný kalendár, ktorý sa riadil mesiacom a mal mal výrazne menej ako 365 dní. Neviem kde to nabrali a prečo, ale podľa toho sa poľnohospodárstvo robiť nedalo.
Ešte k tomu sečen.
Čo sa v januári robí? A tiež vo februári? Strihá sa vinohrad a ovocné stromy. Ale v minulosti nemali ľudia nožnice na konáre ako dnes. Všetko sa osekávalo. Buď nožom, alebo sekerou. Stromy sa nerúbali. Kto by to robil. V horách vtedy takmer nikto nebýval, boli nehostinné a chodiť pešo veľkú vzdialenosť bolo energeticky náročné, a každý šetril seba aj zvieratá.
Dnešný svet je popletený. A takmer každý pozerá na minulosť dnešnými očami. Aj ja, hoci sa snažím o oči minulosti. Teda napr. čo by som robil ja, keby som mal ženu, a deti, nejakú chatrč (nie byt, ako ste spomínali v nejakom videu, teda obydlie, ale tvŕdzu, ako hovorím napr. ja) tak by som sa v zime nevzdialil na viac ako na pár sto metrov, lebo, fujavica, vlci, potulní lumpi, ktorí si nenagazdovali na zimu, ale aj vyhladovený sused ktorému skapala koza a pod.
Všetko dobré.
Tiež na to myslim Môžeme mať vlastné názvy
Nemusia to byť stromy Môžu to byť zvyky toho
meiaca hody vianoce turice letnice
Pre medzinarodny styk nám stači čislovanie
mesiaca. Tak angličan bude vedieť že
12 je december Tieto mená mesiacov nám
prišlo cirkvu úradných spisoch
Zdravím. Ja chápem význam názvu mesiaca Sečen tak, že môže byť odvodený od slova "seč". Čo môže byť ako sečnica, priesečník, to čo niečo predeľuje na dve časti, veľký a malý. Nesúvisí to so zimným slnovratom? Čo ak došlo k posunu mesiaca. Tá časť do slnovratu je veľký seč(en) a po ňom malý seč(en)? Nie je to vlastne chápané ako predel roka?
V júli sú červené:
ruže, čerešne, višne, ríbezle, mrkvy, jahody, maliny, reďkovky, (paradajky).
Preto aj Velka oktobrova revolucia pripadá na 7. November?
Velmi mam rada Vaše videa.. moj príspevky k tomu mesiacu "Sečen".. po chorvátsky ale aj srbsky je "sjećanie"/"sjećanje" - spominanie si...spomienka..pamiatka..."sećati" zasa sloveso..spominat si propominat si
Ale slovo "seča/sječa" zasa znamena rubanie...sekanie..
Ďakujem za informácie.
@@suvislosti ja ďakujem za Vašu tvorbu! Veľmi krásne sa to počúva
Treba mať na zreteli početnos nášho národa v časoch keď názvy vznikali. Pri vzniku Československa bolo na našom území menej Slovákov ako obyvateľov národnostných menšín , a čím ideme ďalej do minulosti , tým je to so Slovákmi ešte biednejšie . Takže si myslím, že názvy sme prebrali od okolitých slovanských národov s ktorými sa Slováci vedeli dohovoriť. Napríklad Rusi majú podobné názvy.....
Ja sa pridám so svojou úvahou: neviem, ako bolo teplo v dávnej minulosti a čo je to dávná minulosť? Všetci si myslíme, že boli tuhé zimy a čo ak nie? Čo keď boli také teplejšie, ako terajšia zima? U nás v okolí Trnavy sa robí zimný strih ovocných stromov viniča, kríkov, /strihanie- sekanie- oddeĺovanie potrebného od nepotrebného, dóležitá činnosť pre získanie kvalitného ovocia. A robilo sa to, robí každý rok. A vinohradníci začínajú v januári, my záhradkári tiež a pokračujeme vo februári. Lebo vtedy nie je iná robota, v marci sa už seje, vysieva na poliach, v záhradách a stromy rašia, pučia, plačú pri neskorom reze. Čo myslíte?
Podnebie sa určite menilo, bolo aj teplejšie aj chladnejšie ako dnes. Ale pravdepodobne to nesúvisí s rezom stromov. Tie slova vznikli ešte v dobe ,kedy ľudia nepoznali ani poľnohospodárstvo.
ZIMNA ŤAŽBA - od novembre do januara ...nasledny zvoz dreva marec... april technika ktoru robili aj rimania..je to NAJKVALITNEJSIE DREVO ...!!! robili to este nasi PRADEDOVIA ... co ine mozes robit cez zimu ? ...mas dobre videa..ALE skor sa treba obratit na overene historicke fakta..ako na domnienky a intuiciu..
Takže v zime vyrúbali. Nechali na mieste a v marci zvážali? To by riešilo problém so snehom.
Keby sa tak tie overené historické fakty niekde dali nájsť ináč ako mnohoročným štúdiom problematiky. Tu sa mnoho vecí len tak tvrdí ako jasná vec a nikoho pritom netrápi, že v tom sú nejaké nejasnosti. Zvážanie dreva po snehu je problém. Druhá otázka čo mám je čo sa stane s drevom ak by v zime len tak postálo v lese. Nemám na čo iné spoliehať ako na intuíciu a logiku ak sa chcem k niečomu dopracovať. Inak by som zbytok života strávil štúdiom, všetkým odborníkom by som uveril a vlastne by som nemal čím prispieť. Takže intuícia a logika je cesta. A som vďačný za informácie a vysvetlenia od tých čo o tom niečo vedia. Ale musím byť kritický. Napríklad som sa niekde dočítal, že sa drevo ťažilo okolo Vianoc a potom až začiatkom marca. Takže ono aj keď niekto niečo povie, alebo sa niečo niekde píše, tak to hneď nemusí byť presne tak.
Ja si myslím že nie vždy bola v zime zima a možno to nebolo až tak dávno...
v nasom nareci mame Hrubu omsu, hrubi krajec,hrubi krajec vo vizname velki. Strom viseknem, haluze osekam,drevo na kureni si nasekam.
Drevo na kúrenie sa seká. To môže byť. Strom môžete vyseknúť ak to dáte na jeden sek. To by išl aj v slovenčine tak ako ju chápem ja. Ale ak ten strom ostane po tom celý, tak ste ho nenasekali ani nevysekli ale zrúbali alebo prípadne vyťali. Ak by ste ho nasekali, môžete ho dávať akurát tak do pece.
@@suvislosti v minulosci sa slovo rubat nepouzivalo, clovek sa nezrubal do jarku ale skocil, hrubí je významovo veľký,vysoký, tlstí vyzn. hrubý, tuční vyzn. tlstý.Vyseknúť strom je vyrúbať strom.Nemáme palicu ale chabinu . Husté porast kríkov je chabrždží.
Mne to pripadá akoby mal Sečen niečo spoločné so sečkou, teda nadrobno nasekaným senom. Gazdovia používali pre prípravu sena v zime sečkáreň. V iných obdobiach sa sečka nesekala, lebo bola dostupná zelená tráva ako krmivo.
Aký je účel sečkovania? Ide mi o to odhadnúť ako starý je tento zvyk. Ja viem, že napr. kone nepotrebujú seno nijako sekať. Ovce tiež nepotrebujú robiť sečku. Preto mi vychádza, že ani kravy by nemali potrebovať sečku. A teda sečkovanie je nejaký vylepšenie, len neviem v čom je ten prínos, a tým pádom to pôvodne ľudia nerobili.
@@suvislosti My sme v minulosti dávali šečku kravám a to bola nasekaná kukurica na šečkárni. Nikdy sme seno nesekali,nemá to zmysel.Slama sa dávala ako krmivo,ale to len v krajnom prípade. Bola by tu možnosť,že by niekde seno nazývali sečka, ale to som nikdy nepočul o takom.
Ak je pravdivá teória, že "sečen" súvisí so "sekaním stromov" v zime, tak potom je tu aj zaujímavý súvis tohto slova s latinským slovom "secare", ktoré znamená "rezať", ktoré bolo možno odvodené práve zo slovenského sečen. Sečare - Secare - Sekare.
Presne to som chcel pozrieť. Vedel som, že v latine je sekať niečo podobné. Ďakujem.
Nespravil by si niečo o kónoch/zákonoch/konaní?
Môžem, ale nebude sa páčiť.
no a!?
Veď tu nie sme pre páči/nepáči.
Ten červeň a červenec môže byť pre kvitnutie vlčích makov (pipačov) v tom čase.
Vlčí mak kvitne nádhernou červenou farbou, nárazovo, vo veľkom množstve, na veľkých plochách, krátko, raz do roka, každý si to všimne ...
@@sgSaniGaz A preto sme podľa toho pomenovali hneď dva mesiace.
Dobrý pokus, ale nebude to ono.
Teraz mi došlo, že anglicky Poppy je slovensky Pipač.
Správne má byť nie Červeň ale Červen (teda "Červený" ako je aj starodávne "hoden" dnes "hodný"). Aj ten Sečeň je preto Sečen teda starodávne "sečen" či "sečný" dnes.
Červen (jún) môže byť od toho červeného vlčieho maku / pipača. červenec môže byť od prvého červivého ovocia (čerešne, jablká) v júli.
sečeň , sekáte dreviny kríky lebo nemajú listy ale iba holé vetvy ...
Ak rok začínal v marci (Brezon), tak potom rok končil mesiacmi Veľký a Malý Sečen. No, a malý je predsa ten posledný a najkratší mesiac február.
Preco si tam napisal "Velky Secen" YPSILON ,ked Stur pouzival vsade iba makke "i" ,hmmm?!?
Dobrý postreh. Ja som to okopíroval z Wikipédie.
Drevo sa rubalo hlavne v zime.
Sečen je staroruský názov pre posledný mesiac zimy, ktorý krája mráz. Praskanie ľadu...
P.s. ak chcete dám viac do správy....
Napíšte čo máte.
@@suvislosti Ako sa volali mesiace v starovekej Rusi a medzi Slovanmi?
Pôvodné ruské názvy mesiacov v roku v kalendárnom poradí
Pôvod starých názvov jarných, jesenných, letných a zimných mesiacov
Ľudové názvy mesiacov spojené s prírodnými javmi a ľudskou prácou
Kalendárny rok našich vzdialených predkov sa nezačínal v januári, ba dokonca ani v marci (ako tomu bolo v istej ére), ale v septembri. Podľa kozmogonických predstáv starovekej Rusi bol september prvým mesiacom univerzálneho roka. Je tiež pozoruhodné, že hranice mesiacov v starovekej Rusi sa nezhodovali s hranicami rímskych. Zároveň bol začiatok a koniec mesiacov staroruského kalendára pohyblivý. V dôsledku toho boli potrebné neustále úpravy, aby sa obnovila zhoda názvov mesiacov so skutočnými javmi, ktoré označili.
Na tento účel mal starý ruský kalendár niekoľko relatívne stabilných podpier, ktoré určovali niektoré z najdôležitejších míľnikov v neustále sa meniacich vzťahoch medzi lunárnymi mesiacmi a slnečným cyklom. Takýmito „podporami“ boli zrejme „prosinety“ (označujúce neustály, pravidelne sa opakujúci proces predlžovania dĺžky dňa po zimnom slnovrate) a „kosák/strnisko“ (ukazujúce hlavnú udalosť v živote farmára - úrodu). . Bolo mimoriadne dôležité, aby sa tradičný názov tohto mesiaca zhodoval so skutočným zberom úrody. V dôsledku toho sa interkalácia môže uskutočniť najskôr buď pred „prosinetami“ alebo pred „kosákom“. Ale pravdepodobne by interkalácia mohla byť v súlade aj s načasovaním jarnej a jesennej rovnodennosti.
Potreba niekoľkých možných interkalačných možností sa vysvetľuje skutočnosťou, že časový interval medzi slnovratom a nasledujúcim prvým novým mesiacom, ktorým začali „prosinety“, nebol konštantný: kolísal v rámci polmesiaca. Ak by nový mesiac nasledoval bezprostredne po zimnom slnovrate, potom by potreba ďalšieho mesiaca mohla vzniknúť už na začiatku zberu (pred „kosákom“), najmä ak bolo leto chladné a dozrievanie obilia bolo oneskorené. Ak bolo naopak leto horúce a zber sa začal skôr ako zvyčajne, potreba ďalšieho mesiaca sa stala relevantnou až na jeseň alebo bezprostredne pred ďalšími „prosinetami“. Neboli to teda abstraktné astronomické výpočty, ale sezónne výkyvy počasia, ktoré diktovali Slovanom načasovanie dodatočného mesiaca: vkladalo sa v rôznych rokoch na rôzne miesta, totiž tam, kde je rozdiel medzi názvom nasledujúceho mesiaca a skutočným sezónnym jav bol obzvlášť zreteľný a tam, kde súlad medzi týmto a ostatnými bol obzvlášť prakticky nevyhnutný.
Prosinety
(približne od 14. decembra do 13. januára)
Staroveký predkresťanský ruský názov pre druhý zimný mesiac bol Prosinets . Zachovala sa napríklad v najstaršej ruskej rukopisnej knihe - „Ostromirskom evanjeliu“, ktoré bolo prepísané v Rusku v rokoch 1056-1057, ako aj v štyroch evanjeliách z roku 1144: „Msts Genvar, Rekomyi Prosinets“. Samotný názov Prosinets je spojený so slovesom „žiariť“ a doslova znamená „čas pribúdajúceho slnečného žiarenia“, čo naznačuje neustály, pravidelne sa opakujúci proces predlžovania dĺžky dňa po zimnom slnovrate.
S príchodom kresťanstva v Rusku vznikol v maloruskom dialekte nárečový tvar prosimets , čo je ľudová etymologická interpretácia podstatného mena prosinet , ktorého zloženie sa stalo nejasným . Ruský názov mesiaca si Malorusi jednoducho spájali s vianočnými a novoročnými hrami mládeže, ktoré boli sprevádzané žobraním o rôzne jedlá. Popis takýchto hier nájdete v príbehu od N.V. Gogoľova „Noc pred Vianocami“. V starých západoukrajinských kalendároch je známy aj dnes už nezvyčajný názov pre január, prozymets , v ktorom je výrazná podobnosť so slovom „zima“.
Ďalšie mená mesiaca:
perezimye (prelom zimy)
rez (mesiac predchádzajúci rezu)
lyutovey, lyutovoy, hasič (kvôli silnému chladu)
praskanie (v dôsledku silných mrazov)
plamienok, štika obyčajná (v dôsledku silného prechladnutia)
Sechen
(približne od 14. januára do 13. februára)
Sichn je staroruský názov pre posledný mesiac zimy, ktorý krája mráz. Neskôr sa toto meno už vyslovuje a píše s mäkkou koncovou spoluhláskou „n“: sѣchen . Pravda, v tejto podobe už odkazuje na január. V západnom maloruskom dialekte je známy názov pre február - iný sichen (druhá časť) alebo sichnik . Predtým bola v Malom Rusku známa aj forma sishnenko (sichnenko) , to znamená „sechnyonok, syn sichny“. Porovnaj: Bulhar Malak Sechko (február) s Golyamom Sechkom (január). Rukopis zo začiatku 17. storočia uvádza pre mesiac február iný názov, sichets , ktorý priamo súvisí so slovesom „seku/sech“.
Ďalšie mená mesiaca:
divoký, lutna, prudký (kvôli prudkým vetrom)
fujavica, fujavica, fujavica (v dôsledku silných snehových búrok)
sneh, sneh, sneh, sneh (kvôli množstvu snehu)
bokogrey (pretože počas teplých dní sa dobytok vyhrieval na slnku)
nízka voda (hranica medzi zimou a jarou)
klamár (klamný mesiac)
Suché
(približne od 14. februára do 13. marca)
Predkresťanský názov pre prvý jarný mesiac je známy v rôznych pravopisoch: suchý, suchý, suchý . Je to spôsobené tým, že v tomto čase boli stromy po silných zimných mrazoch ešte suché a čas na pohyb miazgy prišiel neskôr.
Ďalšie mená mesiaca:
rozmrazená náplasť (kvôli masívnemu vzhľadu rozmrazených náplastí)
Zimobor (poraziť zimu, otvoriť cestu jari a letu)
kvapkať, kvapkať, kvapkať, kapitál (kvôli kvapkám)
rookery (kvôli príchodu veží)
proletya, vesnovka, vesnovey (počiatočný jarný mesiac)
pískač, pískač, veterník (kvôli vetrom)
slnečnica, spálená od slnka (kvôli zvýšenej slnečnej aktivite)
Prosinec mohol vzniknúť z Príslnec, čo obsahuje slnko a teda súvislosť so slnovratom. Možno prosinec = príslnec = slnovrat.
@@suvislostiV slovanskom kalendári boli tri ročné obdobia - zima, jar a jeseň. Tieto ročné obdobia tvorili úplný slnečný kruh, ktorý sa nazýval leto. V roku bolo 9 mesiacov (každá sezóna mala 3 mesiace). V slovanskom kalendári sú také pojmy ako jednoduché a posvätné leto. Tieto časové obdobia spolu tvorili Kruh rokov (15 jednoduchých a jeden posvätný). Celý cyklus slovanského kalendára teda pozostával z 9 kruhov rokov (alebo 144 deväťmesačných rokov), pričom slovanský rok trval 365 dní. Párne mesiace mali teda 40 dní a nepárne mesiace 41. Týždeň pozostával z 9 dní. Všetky nepárne a párne mesiace sa začínali v určitý deň v týždni a celý cyklus (9 kruhov rokov) začínal vždy v pondelok.
Je pozoruhodné, že slovanský kalendár je najdokonalejším chronologickým systémom: počas svojej existencie kalendár nepripúšťal jedinú odchýlku.
secen = kosak = kosa oznacenie zimy ? prasinec je podobne slovo z Bulharskym slovom praznici = sviatky
Vidím tam tento súvis. Ani to nemusí byť cez praznici. Je to tá sviatočná hostina. Mám video o tom, čo znamenajú slová ako prosiť, obed, atď.
Možno pro(a)s(zdn)inec.
V Januári a Februári sú hlavne veľmi krátke dni. To ukončenie EN môže byť zmenou od EL čo znamená svetlo.
Krútim hore dole priezviská, názvy obcí ale nikam to nevedie. Sečéni, Mária Séči (Széchy), Séke(Szőke).... Teren-čén ( Trenčín),Deren-čén (Drienčany), Čeren-čén ( Čerenčany).... atď..Čén=Čán=Kán (Čán,Kán bežné slovenské priezviská). ......Asi ten prvý nástrel bude ten správny. Asi to nebude pomenovanie mesiaca ale začínajúceho obdobia. Veľký sečén-seko-sek-skok. Malý sečén-seko-sek-skok. 😊 O skok dále.
Úsek, úsečka,priesečník...
@@janbolf3479 Skok by dával zmysel ako nový cyklus, ale prečo malý a veľký ? To nesedí.
Mňa tak napadlo,že sekať z noci, lebo sa predlžujú dni. Ale to tiež nesedí, lebo dni sa predlžujú viacej vo Februári ako v Januári.
Skôr sa prikláňam k tomu,že to nebude vôbec súvisieť so sekaním.
V Tamilčine sú slová "seče" stíchni ! buď ticho!
a "setčai" čo ma veľa významov, ale zaujímavé sú : popol, prikrívka
Ale či to súvisí ?
No uvidíme či sa na to príde.
zima=klepanie zubov=klepanie kosy=kosa=seč+en(prípona), je pravda ze ja som sa osobne u nas zo sečením nestretol, ale narecia su rozne. klepanie zubami od zimy sa dotyka vsetkych bez rozdielu, narozdiel od takeho rubania ci sekania stromov v zimnom obdobi. hlavne ked drevo sa rube a seka cely rok. co sa tyka inej prace v zime, napriklad taka starostlivost o zvierata v zime je narocnejsia ako po ine obdobia, ked ich vypustite na pasu.
Konečne si niekto všimol, že rúbanie dreva sa jednak robí celý rok a za ďalšie, a ešte významnejšie, netýka sa všetkých!
To zima - kosa - sekanie zubami sa mi nezdá, ale veľmi ste ma potešil.
@@suvislosti v obci Seč na potoku Sečianka pri Nitrianskom Rudne sa podľa ich kroniky slovo seč chápe ako vykosenie, vyklčovanie lesných porastov kvôli tvorbe nových pasienkov a polí. stále mi to viac evokuje tu zimnú pustinu, všetko biele zasypané snehom, na tých poliach a pastvinách to potom naozaj vyzerá ako púšť. nehostinné miesto, nehostinný čas. pustý ako prázdny.
Sečeň pochádza z ukrajinského sičen z poľského styczeń z bieloruského studzen, teda studený mesiac..
A z toho je aj siječanj a svečan.
Všetko plodľa českého vzoru leden.
Leden - > Лютень, ljuti a z toho poľské luty.
Slovanské názvy mesiacov pochádzajú z českých názvov..
... a este Marek sink-ti ma primalo zasmiat sa, az mi slzy tieklu
Presne preto som to prečítal celé.
ja navrhujem premenovať február na "feropuk" . Nič síce nepučí, ale Fero ...
A za toto sú platený akademici v SAV
Keď ma február 28 dni Tak je malý mesiac sečeň
SEČEŇ= ŇEČES = NEČAS...?
Zaujímavá slovná hračka.
Hruby znamena velky v nareci okolo Smolenic prababka to pouzivali, ti si uz taky hruby preco places
To sa dá pochopiť.
Marec = More(n)(e)c = Morena = Najsmutnejší mesiac v roku (marec poberaj sa starec)
... najsmrtnejší ...
Ale sekerov - sa seká.
A my sme z otcom rúbali stromi v zime. Ono totiž nebolo čo robiť. A zapotiť sa? To sa musím zasmiať už ma tvoj názor. To nás ani nenapadlo na to myslieť .( Ako sa to ľudstvo degeneruje, keď ty už takto rozmýšľaš.) Čo potom dnešná mládež? Zdravi prežil- slabého príroda upratala.
Ano, stromy sa rubali ale v ZIME. Prave kvoli miazge aj preto ze nebolo roboty na poli. A tie cervy sa mi pacia. Prebudza sa priroda a objavuju sa ako prve cervy a chrobaky. Dnes je to riadna divocina ta vasa prednaska🤔👍
Námět z periferie: V souvislosti s označením sečeň jsem si vzpoměl, jak jsme se nedávno zamýšleli, proč se zimě slengově říká kosa. Možná by to mohlo být větší úmrtností v zimě (zima kosí životy). Ostatně při vynášení zimy ji symbolizuje smrtka a klíčovým atributem smrtky je kosa. No a kosení a sečení jsou do jisté míry synonyma.
@@vladislavkupca8879 A možno že je problém v niečom inom. Ja som si predstavil ako tam v zime všetci rúbu ostošesť. A vy ste si vyšli s otcom rúbať stromy, lebo nebolo iné čo robiť. Takže ste išli svojim tempom, nič vás netlačilo, urobili ste koľko ste zvládali. Možno je to v tom.
Ďalšia vec: Sekerou sa síce seká, ale strom len tak neodseknete, lebo je hrubý. Preto ho musíte rúbať - čo je názov pre celé to čo pri tom robíte. Odseknete vždy iba kúsok, nie celý strom. Osekať môžete menšie konára.
Stromy sa rúbu (dnes) sekerou. To je fakt. Ale sloveso sekať je odvodené od sekery (možno opačne) takže nemôžeme poprieť že naši predkovia používali pri rúbaní stromov výraz sekať. Rúbať je možno novší výraz.
A či už sekerou rúbali alebo sekali, strom museli zoťať celý tak či tak lebo iný spôsob nepoznali. Takže sekeru nepoužívali "len" na osekávanie.
Prosinec = Príslnec = Slnovrat
Prečo to bolo predtým s A: Prasinec ?
Prasinec = Praslnec = staré slnko (do slnovratu)
celé zle. celé zle. veľmi zléééé.
Myslím, že veštci čakali na tento váš komentár. Každý kto si ho prečíta už len padne na kolená a začne sa vám klaňať. Buď to, alebo si povie: "Čo? Prečo? Ach, zas nejaký nafúkaný debil čo sa tu hrá na múdreho, ale nič konkrétne nedokáže povedať."
No aj svojím grobianským komentárom ste dokázali svoju povahu. Macher, čo nič nevie a sprosto útočiaci. Nečakal som od Vás inteligentnú odpoveď.