Kelti, Dákovia, Rimania a bratislavské oppidum

Prednáška vynikajúceho odborníka na dobu laténsku dr. Rada Čambala (SNM - Archeologické múzeum), ktorá odznela v rámci cyklu Archeologická kaviareň 15. 11. 2023, spolu s diskusiou po prednáške.
ABSTRAKT: Začiatkom 70. rokov 1. storočia pred n.l. vzniká už na existujúcej sídliskovej štruktúre v priestore súčasnej Bratislavy nová, organizovaná zástavba, ktorú označujeme ako oppidum. Tzv. bratislavské oppidum sa rozprestieralo na území Starého mesta a hradného vrchu. Jeho vznik a pomerne krátka a turbulentná existencia je spájaná s keltským kmeňom Bójov. Tí tu okrem rozvinutej remeselníckej výroby (hrnčiarstvo, kovolejárstvo) razili aj vlastné mince - tetradrachmy typu BIATEC, vrátane zlatých nominálov. Najnovšie archeologické výskumy odhalili aj prítomnosť rímskych architektúr, ktoré boli postavené okolo polovice 1. storočia pred n.l. pravdepodobne za konzulátu G. J. Caesara. Okrem nich dokladá úzke kontakty na Rímsku ríšu v čase vrcholiacej republiky aj množstvo importovaného tovaru.
Kolaps bratislavského oppida, zdá sa, nie je jednoznačný. Pravdepodobne sa tu odohrali dve katastrofické udalosti. Prvá s najväčšou pravdepodobnosťou súvisí s aktivitami a výbojmi dáckeho kráľa Burebistu, ktoré vyústili do Bójsko-dáckej vojny. O nej nám sprostredkovane stručne podáva informáciu Plínius starší, keď hovorí o tzv. Bójskej púšti (Deserta Boiorum). Tá však neznamenala zánik bójskeho panstva na strednom Dunaji. Až druhý katastrofický horizont znamenal pre existenciu oppida definitívny koniec. Ohľadom tejto udalosti je naďalej stále veľa otázok, na ktoré momentálne nepoznáme jednoznačné odpovede.
O týchto nastolených témach sa dozviete viac v prednáške R. Čambala. Priblížil v nej život Keltov na strednom Dunaji v okolí súčasnej Bratislavy v záverečnej etape keltského osídlenia okolo polovice 1. storočia pred n.l. na pozadí nepočetných nám známych historických udalostí a v širších európskych súvislostiach.