Histoire D'Haiti: L'Occupation Americaine D'Haiti De 1915 A 1934
HTML-код
- Опубликовано: 14 окт 2024
- Histoire D'Haiti: L'Occupation Americaine D'Haiti De 1915 A 1934
L'occupation d'Haïti par les États-Unis débuta le 28 juillet 1915 lorsque 330 Marines américains furent envoyés par le président américain Woodrow Wilson pour débarquer à Port-au-Prince, Haïti, afin d'y protéger les intérêts économiques américains. Un premier débarquement, à partir de l'USS Montana, avait déjà eu lieu le 27 janvier 1914.
L'occupation prit fin le 1er août 1934, lorsque le président Franklin Delano Roosevelt appliqua un accord de désengagement datant d'août 1933. Le dernier contingent de Marines quitta le pays le 15 août 1934 après avoir formellement transféré l'autorité aux forces armées haïtiennes.
Merci anpil mw apran anpil baby ❤❤
Merçi anpil mwen aprann anpil BAGAY enportan
Merci beaucoup
Bon bgy ,e m knprann rapide👊
I learned so much from you today , sir! #Respect
😅😅😅,....,p,...................p0p.0.,
ruclips.net/video/LEVNBKkZEPY/видео.htmlsi=buG55sZSfQnm-R-W
😂
Bravo 🙏
Mèsi zanmim p❤
Bon travay😍😍
That explains Haiti’s current situation ! A pattern nothing changes. Our politicians have always been the problem
Je vous remercie monsieur pour votre soutien et aide moi aussi à mieux comprendre les choses
Ou twò fò prof
Bagay sa a fè San monté nan tèt mwen
Bon travail,men ta sanble c kounya ki gn okipasyon wi anmweeey
Mwn invite tout tijen ki nan klas mwayenne nan ki volonte antre nan político tande histórias peyiya lontan koman sa teye
Merci Louverture media, bon travail.
Merci pa suffit 🙌
Bon bagay bel iztwa
Me,anmi oohhh! Blan ce betel ki frekan ampil oui.
USA se peyi ki fè nou plus mal wi. Menm si la France te pran kòb dèt endepandans nan men nou, men sa ameriken fè nou pa piti menm non
Then why are you here in the United States enjoying the freedoms you do not allow others to enjoy
Travay sa tèlman enpòtan pou peyi a
C bgay ki pou ta dwe ap anseye nan université nou yo
Hmmmmmmmmm soupisa vledi kelke chos pou ayiti denojou
❤
Haiti pap peri men tout peyi ki patisipe nan detwi peyi sa gen pou yo peye pou sa,kom la vi pap fini yon jou nap wè ayiti pran wout devlopmanl.Soulouque t di yon ayiti gen poul renèt menm sil an sann.
Amen
Bon BATAY ke tout petit payi ya doué konnin , honoré et respecté.
Merci beaucoup, Monsieur Jean Julien.
Koute sa American 🇺🇸 fe Haiti epi haitien toujou ap travay pou kraze Haiti 🇭🇹
Senyè fè prizonye yo soti nan prizon Senyè a fe avèg yo wè ankò. Li bay tout moun ki nan lafliksyon kouray
Senyè a renmen moun ki mache dwat devan li . Sòm 146: 8
Super
Depi lontan nèg Député ak sénateur sa yo se kòb ki fè yo vote
Se depi lontan american ap fè nou pase mizè mem nou chanse ampill yo pat elimine tout pèp la
Merci a toir aussi ché ami
Policieu 😅yo kache depi lotan😅
Nèg kap mande pou blan meriken pran peyi a nou tande sa, poukisa nou pa mande asistans ak bon jan materyèl pou n jere peyi a
Pourquoi un titre en français mais vous parler en créole, nous autres africains intéressé par ce pays on ne comprend pas le créole.
Je vous remercie 🔥🔥🔥🇭🇹🇭🇹🇭🇹🇭🇹🇭🇹
ruclips.net/video/LEVNBKkZEPY/видео.htmlsi=buG55sZSfQnm-R-W
EST ce que l'occupation americains avaient ils occupe haïti Dan's un but humanitaire
Sim boã tarde de lenguais português buenas tarde língua
Espanhol bonjour língua haitienne nou te byen kontan tande histórias norte peyi haiti avew bon apremidi
Indépendance peyi a poko janm stab depi dessaline jis kounya
Hmmm...nou wè ki influence ke blan meriken genyen sou peyi a.
Bravo
Se depi lontan Nou pa rinmin moun kap goumin Pou Nou.
Bntravy
Bon travail 💫
Merci enfiniment d'avoir fait revivre l' Histoire de notre pays.
Menm lekol pa aprann nou istwa peyi byen
Kom c.lavi.moun sa yo pat sipoze.mouri kounye a.
24 0ct0bre 2pw3 le como de les parole sa vons maís les ecritures son reste pour il ya revolution nous avons besion Du groupe tete ensemble bataillons pour la libérte de lindepandance 1er janvier 1804 publier 27 au 28 novembre fort libérte 1er Ville Du pays
Depi lontan Ayisyen ap goumen pou pouvwa, depi lontan yap grenen dyare
22 0ctpbre 2023 27 au 28 juillet 1915 ambasade de france devant palais nationale attend re rosal vo b0b0 167 prisoniers politiques assassine es pour massacre vulbrum guillum sam
Bravoooooo bon bagay
Nèg yo ap koupe tèt boule lontan wi
Depi nan tan lontan meriken te gen Dan jònn
😊😮😢🎉❤❤❤❤❤
Si e kounya Bobo gnle tap tou mouri💀💔
Ok
Na 4 mois 5 jours li fè tout zak saa
L'occupation américaine était-elle favorable ou défavorable pour Haïti ?
C'EST UNE BELLE HISTOIRE
Sete garry Augustin ki tap fè rechèch sou prezidan Stenio Vincent
Bèl bagay mesi anpil
Journalist an Ayti dojourdwui pa fé mòd de kritik sa yo kounya se yo ki ede politichyen yo bay kolore yo tout sa yo dezire depui yo jwenn ti pa yo tanpi pou pép la
6
Lundi 14 no 2022 le monde nous aurons dans la technologie histoire de Ingenier entechnicien Du nouvelle haitien 21eme siecle nous partageons histoire mathieu raphael
2 nov 2023 le monde mondial bonsoir bien venue nouvelle generation 21eme siecle ecoutant ancien generation 19eme et 20eme siecle mathieu raphael publier
Nan ki enterè pou Etazini ta oze pile sòl Dayiti sou preteks l ap vin okipe nou 😡😡 kriminèl sa yo pa vle wè nou, se piye yo vin piye.
Depi lontan Ayisyen kite etranje ap fè yo fè kaka
Peyi sa gen anpil dyab demon kap èsekitel! Sèl Jezu ki solisyon…
Sepa bagay konnyea non, trètriz, ipokrizi, engratitd, fristrasyon, lanbisyon, malfèktè, jalousie, fè peyi saa pajanm ka jwenn wout devlopmanl.
Povdyab Ayiti.
👏👏👏👏
,,
W
Batay vertiérre
Mercredi 23
Mté an Haïti manmanm mouri lavim té fini mpacab alé lécol mpacé. grango pa foi m con fè 2 ou 3jours. Mpa jwen an gnin poum mangé mcon ap pancé. eské. Pitite Duvalier yo con grangou tancou mwen mim mpat con lot president cé Dvalier dépi lèm té fête pou juce lè. Mvine party a 27. An dage
Ana okipasyon Yankee
Mwen mim map diw censermen depim kité haïti m santi m délivré m jwen soufrance auxétasuni min pa tancou haïti Américan racist min mpito rété an Americ depuie Duvalier mouri Haïti fini tounin haïti.non thanks 🙏
5goud haitienne pour yon dolar
Kounyea 135goud pour yon dolar mesye doulé sa red pour kounyea
La Parole de Dieu vient au prophète messager qui apporte le jugement de Dieu sur la terre en sa génération.
Pour la génération dans laquelle toi et moi vivons aujourd'hui, le prophète qui est vivant et qui nous faut croire et suivre pour aller au paradis s'appelle Kacou Philippe.
Merci beaucoup
Hmmmmm