Ľudkovia, prednášajúci pre zjednodušenie a lepšiu predstavu spomenie a prirovná prúdiaci čas k rieke a lístiu v nej, na a vy ako zmyslov zbavení sa začnente na tomto jednoduchom príklade odbavovať a masírovať si svoje ego nezmyselnými príspevkami...
Ďalšia nezrozumitelná definícia pre fyzikálny pojem “čas” z dielne Samuela Kováčika. Samuel Kováčik prichádza s novou definíciou pre “čas”: “Čas je miera zmeny. ” (0:38:07) Pred rokom definoval “čas” (v prednáške “ako plynie čas”) slovami “čas je nejaký parameter, ktorý plynie”, resp. “čas je to, čo merajú hodinky”. A ja tak, ako som nesúhlasil s jeho starou definíciou pre pojem “čas”, tak rovnako nesúhlasím ani s touto jeho novou, resp. ďalšou, definíciou pre pojem “čas”, lebo podľa mňa “mierou zmeny je TRVANIE”, ktoré opisujeme pomocou konkrétnych počtov konkrétnych “jednotiek trvania” (ktoré fyzici nazývajú hodne, hodne staromódne, ako “časové jednotky”). A teraz príde, bo prísť musí, podstatná otázka, ktorej sa teoretickí fyzici vyhýbajú, ako čert krížu, ktorá znie: Nie je fyzikálny pojem “čas” synonymum pre obyčajný pojem “trvanie” ?!? A, ak by náhodou niektorý, teoretický fyzik chcel poprieť, že fyzici používajú pojem “čas” ako synonymum pre pojem “trvanie”, potom by mal zrozumitelne vysvetliť, čím sa odlišuje fyzikálny “čas” od bežného “trvania”. Jednotky trvania, prírodné, aj tie umelé (t.j. človekom vytvorené odvodením od prírodných), nám umožňujú merať trvania jednotlivých pohybov, alebo vývojov, nič viac, a nič menej. Rovnako, ako jednotky vzdialenosti nám umožňujú merať vzdialenosti, nič viac, a nič menej. A “trvania vývojov” nám umožňuú nielen merať, ale aj porovnávať, rýchlosti vývojov. Rovnako, ako “trvania pohybov” nám umožňujú merať, a aj porovnávať, rýchlosti pohybov.
Záver: Mierou zmeny je “trvanie”. A “čas” by mohol byť “mierou zmeny” len vtedy, ak by Samuel Kováčik verejne priznal, že teoretickí fyzici používajú pojem “čas” ako synonymum pre pojem “trvanie”.
Nesúhlasím s prirovnaním času ku rieke (0:08:46): “ Čas je ako nezastavitelná rieka, ktorá vždy tečie tým istým smerom, a nás, ako listy, ktoré popadali na hladinu, ťahá so sebou. “ Lebo toto prirovnanie je z pohľadu vysvetlovania (resp. chápania) času zavádzajúce. Ak sa Samuel Kováčik rozhodol prirovnávať “fyzikálny čas” ku “nezastavitelnej rieke” (ktorá vždy tečie tým istým smerom, a nás, ako listy, ktoré popadali na hladinu, ťahá so sebou), potom musí pomenovať, 1.) čo je vo fyzike “korytom času”, 2.) čo sú vo fyzike “prúdiace častice času” (ktorými sú v prúdiacej rieke molekuly vody, ktoré neustále prúdia z vyššie položených miest do nižšie položených miest v dôsledku Zemskej gravitácie), a 3.) čo je vo fyzike “hybnou silou prúdenia častíc času” (ktorou je v prúdiacej rieke gravitácia Zeme). A, ak nebude vedieť pomenovať ani “hmotné koryto času”, a ani “hmotné častice času”, (ktoré prúdia v dôsledku nejakej, konkrétnej sily nejakým, konkrétnym smerom), a ani “hybnú silu” (ktorá núti častice času prúdiť, resp. plynúť, nejakým, konkrétnym smerom), potom bude toto jeho prirovnanie zavádzajúcim príkladom pre vysvetlenie pojmu “čas”. Záver: Čas nie je ako rieka. Lebo rieka je zložená 1.) z konkrétneho, hmotného koryta, v ktorom tečie 2.) konkrétna, hmotná voda, ktorá tečie v dôsledku 3.) konkrétnej, fyzikálnej sily konkrétnym smerom. Navyše, rieka netečie vždy tou istou cestou (raz za čas dochádza ku zmene jej koryta), môže tvoriť aj viacero korýt (napr. v delte rieky), a je zastavitelná človekom (umelou priehradou), A vďaka tomuto zavádzajúcemu (nevhodne vybranému, zle zvolenému) prirovnaniu môžu ľudia považovať fyzikálny čas (ktorý má podľa Samuela Kováčika schopnosť ťahať nás so sebou) za niečo hmotné, t.j. za niečo, čo je zložené z konkrétnych, hmotných častíc (ktoré Samuel Kováčik doteraz nikdy nepomenoval), a ktorých pohyby sú regulované konkrétnou, fyzikálnou silou (ktorú Samuel Kováčik tiež doteraz nikdy nepomenoval).
Chapal som velkost vesmíru ale teraz uz som pochopil aj buducnost bytia ........ Podla mna sme z jedna z prvých civilizacii vo vesmíre ....... Bol by som zvedavy co sa stane tak na prelome 1/3 veku vesmiru ............ A teraz viem ze je sanca 1na 24 ze sa to mozno vdaka fungovaniu "času" dozviem (ked nie ja tak moja pra pra pra .... Vnucka urcite ano ! 🎉🎉🎉😊
za mojich studentskych cias sa este pripustala moznost, ze zrychlena expanzia vesmiru nemusi byt konecna. Teoreticky je mozne, ze sa vratime spet do stavu pred big bang. Spravne som pochopil, ze tato varianta je uz vyvratena a vesmir caka len expanzia? Inak velmi pekne podana prednaska, dakujem :)
Nelze se vrátit do původního počátku, jak fázovým přechodem, tak jiným. Zřejmě "povolí" i to, co drží atomy pohromadě (jak a proč je na dlouhou přednášku) a vše tak nějak vyšumí do nic. Ono ani není jasné, zda už prostor existoval před začátkem, či se vytvářel až expanzí do nicoty. Zřejmě se vytvářel do "do bezprostoru", páč by jinak nemohl expandovat milionkrát nadsvětelně. Prostě čím víc se tak nějak tuší, tím více přibývá otázek. V dobách, kdy se předpokládal cyklický vesmír, tj že se nafoukl a smrsknul, byla naděje jakéhosi nového zrození, ale singularita nevybuchuje, byť jsou snahy do toho naroubovat kvantové záležitosti, ale zase nebylo čím živit tyto záležitosti v bezprostoru...prostě kruhová tautologie. Je víc pravděpodobnější, že vesmír a život vznikl z omylu a pouze jednou, nebo si pro klid duše do toho naroubovat vrchního konstrutéra. :) Každopádně, chlad, pokud nastane, nejspíš velmi rychle nahradí rozervání a bylo by to bezbolestné. :)
Pravda o novom, fyzikálnom čase, a o rýchlosti jeho plynutia. 1.) Ako bol objavený “nový, fyzikálny čas”. “Nový, fyzikálny čas” nebol nikdy objavený, ale iba vykonfabulovaný. A vykonfabuloval ho (vymyslel ho) Isaac Newton (1642-1727), ktorý mu vymyslel aj “absolútnu rýchlosť plynutia” A keďže existencia tohto nového, Newtonom vymysleného času nebola nikým dokázaná, preto je tento nový, Newtonom vymyslený čas iba “vymyslený, reálne neexistujúci čas”. A keďže Isaac Newton nikdy neposkytol ani jednu definíciu pre jeho “nový čas”, a jeho zrozumitelnú a racionálnu definíciu neposkytol ani jeho druhý užívatel Einstein, a ani žiadny iný fyzik po Einsteinovi, preto je dnes výmysel “o existencii nového času” iba výmyslom “o existencii nového, nedefinovaného a nepozorovatelného (t.j. nezrozumitelného) času”. 2.) Prečo došlo ku zmene rýchlosti plynutia “u nového času” z absolútnej na relatívnu. Stará teória “rýchlosť svetla je absolutná” začala byť zdanlivo akceptovatelná až po vytvorení novej teórie “rýchlosť plynutia času je relatívna”, ktorú vytvoril Einstein pod názvom “ŠTR”. A Einstein vytvoril túto novú teóriu len preto, že slepo uveril v platnosť starej teórie “rýchlosť svetla je absolutná”, a preto chcel vytvoriť niečo, čo by umožňovalo jej akceptovatelnosť. Takže, jediný dôvod, prečo dnes fyzici šíria teóriu “rýchlosť plynutia času na každom telese sa mení pri každej zmene rýchlosti telesa vždy tak, aby na jej základe bolo možné vypočítať vždy rovnakú rýchlosť svetla” je ten, že mladý A. Einstein chcel dosiahnuť akceptáciu starej teórie “rýchlosť svetla je absolutná”, v ktorú slepo uveril, t.j., začal ju akceptoval ako dogmu. A keďže Einsteinovi pri tvorbe jeho ŠTR nevyhovovali rýchlosti plynutí “starých časov”, čo sú rýchlosti plynutí reálnych, t.j. pozorovatelných, prírodných časov (na základe ktorých boli vytvorené kalendáre a hodinky za účelom ich spresňovani), tak sa rozhodol akceptovať nový, Newtonom vykonfabulovaný čas, a u tohto nového času “zmenil rýchlosť jeho plynutia” z absolutnej na relativnú. A túto zmenu urobil len preto, lebo mu to tak vyhovovalo, t.j. neurobil to na základe pozorovaní prírody, a ani na základe pravdivých záverov vedeckých experimentov. A pravdepodobne to urobil aj preto, lebo chcel “prečúrať” Isaaca Newtona. 3.) Pravda o “ŠTR”. (Pravda o Einsteinovej “špeciálnej teórii relativity”.) “ŠTR” je zmesou 3 nezmyslov, ktorými sú 1.) rýchlosť svetla je absolutná, 2.) existuje aj nepozorovatelný čas (ten Newtonom vykonfabulovaný), a 3.) rýchlosť plynutia času (toho Newtonom vykonfabulovaného, nepozorovatelného) je na každom telese iná, a to vždy taká, aby pozorovatel na telese mohol pomocou nej namerať vždy rovnakú rýchlosť svetla. (A aby bolo možné namerať vždy rovnakú rýchlosť svetla, boli vytvorené aj transformačné rovnice, Lorentzové transformácie, ktoré umožňujú vypočítať - na základe rýchlosti telesa - vždy takú rýchlosť plynutia času na telese, aby umožnila namerať vždy rovnakú rýchlosť svetla.) A hoci ŠTR je iba “zmesou 3 nezmyslov”, tieto nezmysly do seba logicky zapadajú (obrazne povedané, zapadajú jeden do druhého - ako riť na šerbel), čo vzbudzuje zdanie logickej teórie. V Bratislave, 14.03.2024 Miroslav Jati
Podle teorie strun existuje celkem 2 časové dimenze a 9 prostorových. Existuje také multivesmír, který se skládá z 10 na 500 vesmírů. Lidstvo je tedy bezvýznamné v měřítku 10 na 500.
Ospravedlňujem sa , ale nie úplne tomu chápem. Nie že by som nebol oboznámený teóriou Sstrun (podotýkam ako laik), ale nemalý by ste k tomuto nejakú teoretickú štúdiu k prečítaniu......PS: No offens ďakujem 😊
V kostce ti řeknu, jak to doopravdy je. Dimenze ve skutečosti neexistují, ale slouží nám jako třídící pomůcka vlastností částic - do jednoho chlívečku dáš třeba gravitaci, nebo neexistující graviton, do druhého elektromagnetismus, či elektrický náboj, do dalšího spin atd, atd. až to dá ten počet spolu s 3x prostorem a časem. Dobře se s tím pracuje v úvahách, co by se mohlo stát, kdyby se jeden či více chlívečků "posiloval" nad ostatní a naopak. Je to pouze hraní bez efektu a ověření. Není pravdou, že tyto teorie jsou řešením na gravitaci, pokud si tam ten intermediální graviton nevrazí. Nic méně, může na tomto vzniknou matematika, která bude užitečná úplně někde jinde, jak to tak běžně ve vědě chodí - Maxwelovy rovnice, či transformace byly odvozeny ze zakázaného éteru, i když struny ve všemožných podobách jsou fakticky éterové teorie.
Čas neprúdi ako rieka jedným smerom. Čas prúdi dvoma smermi. No a meranie času dáva ľuďom len jeden rozmer. Popritom čas je mnohorozmerný. Správne to vedátor postrehol s tou minulosťou prítomnosťou a budúcnosťou. To je kľúč k času a nie nejaká attosekunda. A ešte niečo - čas je atribútom len a len živej hmoty. A živá hmota udeľuje čas hmote neživej. V neživej hmote čas stojí alebo sa prejavuje ako udelená inštancia.
Chtěl bych se zeptat. Víme že, vesmír se roztahuje. Jak to jde dohromady s tím, že naše Mléčná dráha se má za několik miliard let srazit s Adromedou. A podle mne to je zrovna opačný případ. Řekl bych, že tady jde o zmenšování vesmiru. Mohl by mi to někdo vysvětlit?
Do přibližování galaxie Andromeda už je započítaná expanze prostoru, tedy po odečtení expanze od vzájemného gravitačního přibližování se s nějakou ztrátou prosazuje zrychlující se přibližování, tj za necelých 5 miliard let se galaxie Andromeda srazí s naší Galaxií. Pokud by neexistovalo rozpínání prostoru, srazí se o fous dříve. Vesmír se jeví na velkém měřítku jako vlákna pavučiny, ve kterých je obsaženo nejvíce hmoty (nadkupy galaxií atd.). Je možné, že se jednotlivá "vlákna" vzájemné dynamicky přibližují, či oddalují, ale celkově se prostor rozpíná - zřejmě stále pokračuje velký třesk, nebo jde o pozůstatek fázového přechodu právě s tímto projevem z důsledku temné energie, kterou nikdo nikdy nezměřil.
Čas samozřejmě existuje, ale je třeba rozlišovat. Běžné hodiny ukazují uběhnutou dobu, nebo dobu, která zbývá - to je skutečně jenom naše orientace v časovém intervalu a historicky tomu říkáme čas. Ovšem existuje ještě čas jako tempo - na Měsící tikají hodiny rychleji, než na Slunci. Atomové hodiny na orbitě také "tikají" jinak, než na Zemi - v případě těchto hodin nepotřebujeme rafičky, páč skutečně měříme jen zmíněné tempo, jako tempo kyvadla hodin,které se v případě GPS koriguje ze Země (synchronizuje). Čas je nedílnou součástí jakéhosi celku, kterému říkáme prostoročas a pokud z něj saparujeme právě ten čas, pak vychází takové kraviny, jakože čas neexistuje apod.
Nesúhlasím s názorom teoretických fyzikov “ existuje aj možnosť cestovať v čase ”. A s týmto názorom nesúhlasím aj napriek tomu, že to, údajne, umožňujú Einsteinové rovnice, lebo pravda o cestovaní v čase je, podľa môjho názora, úplne iná. Tak, ako v minulosti boli ľudia ochotní podporovať duchárov za ich šírenie nádeje v podobe šírenia teórie “o spravodlivom, posmrtnom živote, v ktorom dobrí ľudia sa dostanú do raja, a tí zlí do pekla”, tak rovnako aj dnes sú ľudia ochotní podporovať teoretických fyzikov za ich šírenie nádeje v podobe šírenia fyzikálnych teórií “o nerealistických možnostiach cestovať v čase”. Veď, kto z nás by netúžil pozrieť do budúcnosti, či do minulosti - počas dovolenky? (Rovnako, ako žiť večný, posmrtný život, a žiť ho v raji.) A, ak by Einsteinové rovnice skutočne pripúšťali možnosť cestovať v čase, potom by išlo o rovnice “vycucané z prsta”, t.j. o rovnice, ktoré nemajú nič spoločné s opisom reality. Túžba presláviť sa motivovala mladého Einsteina ku kdeakým pokusom vytvoriť niečo nové, originálne. No v zrelom veku sa Einstein pozerá na svoje mladické výtvory už racionálne, keď hovorí: “ Predstavujete si, že sa na svoje životné dielo pozerám s kľudným uspokojením. Ale pri bližšom pohľade je jasné, že to tak nie je. Neexistuje jediný koncept, o ktorom by som bol presvedčený, že pretrvá. Dokonca sa sám seba pýtam, či idem tým správnym smerom. ” Záver: Ja samozrejme neupieram teoretickým fyzikom snívať o možnosti cestovať čase, a to rovnako, ako iným neupieram ich možnosť veriť v existenciu vševediaceho, všemohúceho, a spravodlivého Boha, či v existenciu mimozemšťanov. Ja iba hovorím, že pre tieto 3 najpopulárnejšie teórie neexistuje ani jeden presvedčivý (nespochybnitelný) dôkaz, resp. ani jedna racionálna indícia.
Pravda o rýchlosti svetla. A keďže neexistuje iba 1 rýchlosť svetla, preto budem používať aj pojem “rýchlosti svetiel”. 1.) Kedy bola vytvorená stará teória “rýchlosť svetla je absolutná”, a kto bol jej autorom. Stará teória “rýchlosť svetla je absolutná” bola vytvorená po vytvorení Maxwellových rovníc. No podľa mojich vedomostí, autorom tejto teórie by nemal byť J. C. Maxwell (1831-1879), lebo on šíril názor, že rýchlosť svetla sa nemení iba “v závislosti od rýchlosti zdroja svetla”. Takže autorom starej teórie ”rýchlosť svetla je absolutná” (ktorá je základným kameňom, na ktorom stojí celá, dnešná, teoretická fyzika) by mal byť iný fyzik, ktorého meno ja nepoznám, ktorý ju vytvoril v čase medzi “Maxwellovými rovnicami a Lorentzovými transformáciami”.
2.) Čo hovorí stará teória “rýchlosť svetla je absolutná”.
Stará teória “rýchlosť svetla je absolutná” hovorí, že rýchlosť svetla je “nemenná”, t.j. “stále rovnaká”, a teda, že sa odlišuje od rýchlosti iných častíc hmoty, ktoré sú relativné. 3.) Kedy začala byť akceptovaná stará teória “rýchlosť svetla je absolutná”. Stará teória “rýchlosť svetla je absolutná” začala byť akceptovaná až po 2 udalostiach. 1.) Až po akceptovaní “nepravdivého záveru experimenta Michelson - Morley”, ktorý znie “záver experimenta Michelson - Morley dokazuje absolutnú (t.j. nemennú) rýchlosť svetla”. Pravdivý záver tohto experimenta znie takto: Rýchlosti svetiel v atmosfére Zeme sa nemenia v závislosti od rýchlosti rotácie Zeme, a ani v závislosti od rýchlosti obletácie Zeme okolo Slnka - a to úplne rovnako, ako rýchlosti všetkých iných častíc hmoty v atmosfére Zeme. 2.) Až po akceptovaní novej teórie “ŠTR” (ktorej autorom bol Albert Einstein, 1879-1955), ktorá znie “rýchlosť plynutia času na telese sa mení v závislosti od rýchlosti telesa, a mení sa vždy tak, aby rýchlosť svetla nameraná pomocou tohto relativného času bola vždy absolutná”. 4.) Vysvetlenie, prečo je stará teória “rýchlosť svetla je absolutná” nepravdivou teóriou. Stará teória “rýchlosť svetla je absolutná” je nepravdivou teóriou preto, lebo “nie je pravdou, že rýchlosti svetiel (podľa mňa, rýchlosti malých častíc hmoty, ktoré ja nazývam foto-trony) sa odlišujú od rýchlosti iných častíc hmoty”. A to z 2 dôvodov: 4.1) Rýchlosti svetiel SA MENIA ROVNAKO, ako rýchlosti iných častíc hmoty. 1.) Menia sa v závislosti od prostredia, ktorým prechádzajú. T.j., jedna rýchlosť foto-tronov (svetiel) je v tzv. vákuu, no iná môže byť v rôzných plynoch, iná vo vode, iná v skle, a iná v objektoch, cez ktoré svetlá (foto-trony) neprechádzajú. Inak povedané, rýchlosti foto-tronov (svetiel) sú rovnako relatívne - závislé od prostredí, cez ktoré prechádzajú - ako rýchlosti všetkých, iných častíc hmoty. 2.) Menia sa v závislosti od dĺžky dráhy, a preto aj v závislosti od polohy pozorovatela. T.j. rýchlosť tých istých foto-tronov letiacich v tom istom dátume (čase) v atmosfére Zeme - inak nameria pozorovatel na povrchu Zeme (ktorý nameria ich rýchlosť cca 300 000 km/s), - inak by ju nameral pozorovatel na povrchu Mesiaca, lebo on ku rýchlosti cca 300.000 km/s by musel pripočítať, resp. odpočítať (ak by leteli opačným smerom), aj povrchovo rotačnú rýchlosť Zeme (iba na póloch by nameral rovnakú rýchlosť svetla, ako pozorovatel na Zemi), - inak by ju nameral pozorovatel mimo Slnečnej sústavy, lebo on by musel pripočítať, resp odpočítať, ešte aj obehovú rýchlosť Zeme po jej orbitálnej dráhe okolo Slnka. Inak povedané, rýchlosti foto-tronov (svetiel) sú rovnako relativné - zavislé od dĺžky dráhy, a teda aj od polohy pozorovatela - ako rýchlosti všetkých, iných častíc hmoty. 3.) Menia sa v závislosti od rýchlosti plynutí jednotiek času (ktoré ja nazývam presnejším názvom “jednotky trvania”). T.j., rýchlejšiu rýchlosť tých istých foto-tronov (svetiel) letiacich v tom istom dátume (čase) nameria pozorovatel, ktorého hodinky budú plynúť pomalšie, a naopak, pomalšiu rýchlosť tých istých foto-tronov letiacich v tom istom dátume (čase) nameria pozorovatel, ktorého hodinky budú plynúť rýchlejšie. (Pričom príčina zmeny rýchlosti hodiniek nie je podstatná.) Inak povedané, rýchlosti foto-tronov (svetiel) sú rovnako relatívne - závislé od rýchlosti plynutia časových jednotiek (jednotiek trvania) - ako rýchlosti všetkých, iných častíc hmoty. 4.2) Rýchlosti svetiel SA NEMENIA ROVNAKO, ako rýchlosti iných častíc hmoty. Rýchlosti foto-tronov (svetiel) letiacich v atmosfére Zeme sa nemenia voči povrchu Zeme v závislosti od rýchlosti rotácie Zeme, a ani v závislosti od rýchlosti pohybu Zeme po jej orbitálnej dráhe okolo Slnka - tak, ako to ukázal aj experiment Michelson - Morley. No úplne rovnako sa nemenia ani rýchlosti všetkých, iných častíc hmoty v atmosfére Zeme voči povrchu Zeme, keďže ani tie sa nemenia ani v závislosti od rýchlosti rotácie Zeme, a ani v závislosti od rýchlosti obletácie Zeme okolo Slnka. Takže rýchlosti svetiel (foto-tronov) sa menia, resp. nemenia, vždy rovnako, ako rýchlosti všetkých, iných častíc hmoty - BEZ JEDINEJ VÝNIMKY. A ak fyzici hovoria “rýchlosť svetla je absolútna” (t.j. iná, ako sú rýchlosti iných častíc hmoty), jednoducho KLAMÚ !!! 5.) Kedy sa stará teória “rýchlosť svetla je absolutná” stáva “metafyzikalnou dogmou”. Stará teória “rýchlosť svetla je absolutná” sa pre fyzikov stáva “metafyzikalnou dogmou” vtedy, keď fyzici zostanú slepo veriť v platnosť tejto teórie aj po prečítaní týchto 4 faktov: 1.) Nebola vytvorená na základe pozorovaní prírody. 2.) Nie je v súlade s prírodnými zákonmi, ktoré boli vytvorené na základe pozorovaní prírody. 3.) Bola vytvorená len ako chybná interpretácia Maxwellových rovníc. Takže jej základom je iba matematická konštrukcia, o ktorej niektorý fyzik svojvolne (bez jediného, vedeckého dôkazu) vyhlásil, že je “pravdivým opisom svetla”. A ostatní fyzici to stadovito akceptovali. 4.) Neexistuje ani 1 experiment, ktorého pravdivý záver by dokazoval jej platnosť. Iba dogmatickí metafyzici sú ochotní slepo veriť v platnosť nezmyselnej teórie “rýchlosť svetla je absolutná”, ktorej platnosť nebola nikdy dokázaná ani pomocou pravdivého opisu prírody, a ani pomocou pravdivého záveru aspoň jedného, fyzikálneho experimenta. Bratislava, 14.03.2024 Miroslav Jati
Nečetl jsem to celé pro opakované pasáže atd., ale "nadsvětelnost" by přímo byla existenční problém celého vesmíru. Lapidárně, například k životu potřebujeme teplo a světlo, tedy přenos energie ze zdroje. Přenos energie (světla, tepla) nelze realizovat nadsvětelně, páč by se jejich vlnová délka prodloužila do nekonačna a nic by se nepřeneslo. Od toho postulát, že informace (energie, hmota) nemůže cestovati nadsvětelně. Bezinformačně může, například fázovým posuvem, ale logicky, žádná informace (hmota, energie) se tímto způsobem nepřenese. Fázovými posuvy klidně dosáhneme i 10c, ale je to nahouby, ani ke komunikaci toho nelze využít jako ve StarTreku (komunikace je také o přenosu energie). Nic méně, světlo by skutečně chtělo cestovat nadsvětelně, ale odpor prostředí (absolutní limit c z výslednice všech složek prostoročasu) jej zabrzdí, čímž se "zdrcne" jeho vlnová délka a právě tuto vlnovou délku (frekvenci) vnímáme jako nějakou intenzitu energie. Proto největší množství energie přenášejí vysoké frekvence a naopak. Motor pračky se rovněž točí z relativistického odporu (z limitu c), čímž vznikají síly umožňující točení rotoru a vůbec vše funguje právě z tohoto absolutního limitu. Kdyby se to nedalo pochopit, představ si podlahu, která ti brání propadnutí a stavu beztíže, tedy cítíš sílu, ze které tě mohou bolet nohy. :) Tato zdánlivá síla je rovněž z rezistence atd. Nic méně, rychlost světla může býti různá v různých prostředích - Čerenkovo záření, ale nezjistilně může být různá i v gravitačním poli. Ovšem rozdíl rychlosti nezjistíme, protože my i naše měřidla se nacházíme ve stejném poli a vše je ovlivněno časovou dilatací tak, aby vše zůstalo na svém, tedy vždy a opět naměříme absolutní c z časového důsledku. Mimo tuto oblast (v jiné soustavě) stejnému světlu opět naměříme c, protože jsme s našimi měřidly v soustavě, která to také lokálně "dorovnává" v rámci svého času na absolutní rychlost c. Proto se vůbec neuvažuje o různých rychlostech světla, ale o času, který má vliv na posuv světla - Dopplerův jev. Sice nezjistíme, o kolik se jakoby zpomalilo či zrychlilo světlo průchodem gravitačního pole nějaké hvězdy, či o kolik se jakoby zpomalilo či zrychlilo vzdalujícím se a přibližujícím světelným zdrojem, ale zjistíme to podle barvy světla - zčervená, nebo zmodrá podle situace. Tedy ve všech soustávách s jakýmikoliv podmínkami vždy naměříme rychlost c - proto je absolutní. Že se něco se světlem na jeho cestě událo a ač má stále stejnou rychlost c, zjistíme podle úbytku či nárustu energie - Dopplerův jev (rudý a modrý posuv). Poslední malý příklad k vysvětlení Dopplera - pokud bys letěl v raketě vstříc nějakému světlu hvězdy, stále budeš jejímu světlu měřit absolutní rychlost c, ale toto světlo bude neustále zvyšovat svou frekvenci (modrat) s rostoucí rychlostí rakety, až se změní na rentgenové záření, které tě usmaží. Tolik tedy k tomu, proč je c absolutní.
@@DL-kc8fc Zakladným problémom teoretických fyzikov sú nepravdivé, alebo iracionalné, fyzikalné teórie (predpoklady), akou je napr. aj táto: “ Přenos energie (světla, tepla) nelze realizovat nadsvětelně, páč by se jejich vlnová délka prodloužila do nekonačna a nic by se nepřeneslo. “ Tento Váš iracionalný predpoklad stojí na inom iracionalnom predpoklade “svetlo tvoria nehmotné častice energie, ktoré sa pohybujú po vlnovkových dráhach”. (A fyzici nazývajú “dĺžky ich neustalo sa opakujúcich, rovnakých vlnoviek” ako “vlnové dĺžky svetla”.) Podľa mňa, racionalný predpoklad znie takto: Fotóny sú malé častice hmoty, ktoré sa pohybujú po rovnakých dráhach, ako iné, malé častice hmoty. A rovnako, ako iné, malé častice hmoty, môžu niekedy vytvárať aj vlnové javy, skrateno “vlny”. No tieto vlny môžu vytvárať vždy, iba a len, po vlnotvornom stimule. (Akým je napr. ich prechod cez štrbinu. ) Postulát fyzikov “svetlo, resp. informace (energie, hmota) nemůže cestovati nadsvětelně” je NEPRAVDIVÝ, resp. IRACIONALNÝ POSTULÁT, lebo raketa letiaca smerom ku zdroju svetla, ktorým môže byť napr. oheň na povrchu Zeme, sa míňa so svetlom, proti ktorému letí, večšou rýchlosťou, ako je rýchlosť svetla na Zemi. A naopak, ak svetlo letí v smere pohybu rakety, potom predbieha raketu pomalšou rýchlosťou, ako je rýchlosť svetla na Zemi. (O rýchlosť rakety.) A toto platí aj v prípade, ak by čas v rakete plynul inou rýchlosťou. Lebo pomocou inej rýchlosti času by fyzici v rakete namerali nielen inú rýchlosť rakety, ale aj inú rýchlosť svetla. To, že Lorentz vytvoril transformačné rovnice, v ktorých “učelovo vymyslené, telesovo individualné rýchlosti časov umožňujú vypočítať ZDANLIVO vždy rovnakú rýchlosť svetla”, to je fakt. No faktom je aj to, že tento Lorentzov výmysel je iba “špekulativný výmysel, ktorý teoretickí fyzici postupne akceptovali, a dnes ho stadovito šíria už ako pravdivý opis prírody”. Hlavný problém Lorentzových transformácií je ten, že fyzici nešpecifikujú rýchlosť telesa, hoci vedia, že každé teleso má mnoho rýchlostí, ktoré sa menia buď 1.) v závislosti od výberu dráhy, voči ktorej chceme rýchlosť určovať, alebo 2.) v závislosti od výberu druhého telesa, voči ktorému chceme rýchlosť určovať. A ja považujem takéto konanie teoretických fyzikov, t.j. “nešpecifikovanie (resp. nekonkretizovanie) rýchlosti” za hrubo neprofesionalné (resp. za hruho šlendrianské), resp. za hrubo nevedecké, konanie teoretických fyzikov.
Vy slepo veríte, 1.) že svetlo tvoria nehmotné častice energie, a 2.) že tieto nehmotné častice energie (fotóny) sa pohybujú po nejakých, vlnovkových dráhach, v ktorých každá vlnovka má rovnakú, vlnovkovú dĺžku, ktorú fyzici nazývajú “vlnová dĺžka svetla”, ktorá je zakladnou charakteristikou každého svetla. A ja sa Vás pýtam, 1.) poznáte v pozorovatelnej prírode niečo, čo je nehmotné, a 2.) poznáte v pozorovatelnej prírode niečo, čo sa pohybuje po vlnovkovej dráhe? A keďže v prírode nič takéto neexistuje, preto sú tieto predpoklady (teórie) fyzikov iba “iracionalnými výmyslami”. (Niekym najprv iracionalno vymyslené, a potom ostatnými fyzikmi stadovito akceptované.) Podľa mňa, takéto nezmysly (iracionalné výmysly) by dnes neboli ochotní vyučovať už ani na teologických fakultách. No paradoxne, môžu byť vyučované na prirodovedných fakultách, kde by mali byť vyučované iba “pravdivé opisy prírody”, a “racionalné teórie (predpoklady)”. (Racionalné teórie sú iba tie predpoklady, ktoré sú v súlade s platnými, prirodnými zákonmi.) Dekadencia sučasných, teoretických fyzikov spočíva v tom, že oni si myslia, že oni môžu vytvárať akékolvek nezmysly, a, ak ich budú jednotne (stadovito) akceptovať a šíriť, tak ich budú rovnako jednotne (stadovito) akceptovať a šíriť aj všetci ostatní. Ukažkovým príkladom dekadencie sučasných, teoretických fyzikov je ich absolutná neschopnosť rozpoznať nezmyselnosť (zjavnú iracionálnosť) ich zakladnej teórie, ktorá znie “rýchlosť svetla je absolutná”. Inými slovami povedané, teoretickí fyzici sú schopní, a aj ochotní, slepo (niektorí až fanaticky) veriť tomu, že rýchlosť svetla vyžiareného v idúcom vlaku, napr. v smere jazdy vlaku, je rovnaká jak 1.) voči vlaku, resp. voči podlahe vagóna, tak aj 2.) voči Zemi, resp. voči povrchu Zeme (resp. voči kolajniciam, ktoré sú na povrchu Zeme). No tu si dovolím teoretickým fyzikom povedať, že ich pseudo vedecké fantasmagórie (iracionalné bludy teoretických fyzikov) by nemali prekračovať hranice zjavnej primitívnosti. A teraz ja čakám od Vás odpoveď na otázku, či Vy ešte stále veríte, že rýchlosť svetla vyžiareného v idúcom vlaku je rovnaká 1.) voči podlahe vagóna, ako aj 2.) voči kolajniciam. A teda, či rýchlosť svetla je skutočne absolutná, ako to stadovito papagájujú teoretickí fyzici. A pokojne si môžete sám vybrať, či tieto 2 rýchlosti svetla budete opisovať z pohladu pozorovatela vo vlaku, alebo, či ich budete opisovať z pohľadu pozorovatela na stanici, cez ktorú vlak prechádza. A pokojne si môžete sám vybrať aj rýchlosť vlaku, akú chcete. V Bratislave, 11.09.2024 Miroslav Jati PS: Podľa mojich doterajších skúseností, teoretickí fyzici nevedia napísať konštruktivnú kritiku, t.j. kritiku, ktorá by mala obsahovať jak 1.) citácie (skopírovania) tých mojich viet, ktoré podľa nich obsahujú nepravdivé, alebo iracionalné názory, tak aj 2.) stručné vysvetlenia, prečo považujú nimi vybrané vety za nepravdivé, alebo za iracionalné. Mne by nevadila ani primitivná (krčmová, či internetová) kritika, akú tu občas predvádzajú napr. aj niektorí, teoretickí fyzici Made in SR, ak by nasledovala po citáciách mojich hlupých viet, ktoré by každého, racionalno mysliaceho človeka oprávňovali na napísanie tvrdej kritiky. No, sučasní, teoretickí fyzici Made in SR sa vyhýbajú citovaniu mojich nepravdivých, alebo iracionalných viet, a uchylujú sa iba ku všeobecnej kritike typu “hovoríš hlúposti”, alebo “choď sa liečiť na psychiatriu”. A preto za jediný prejav inteligencie sučasných, teoretických fyzikov Made in SR možno považovať hádam iba to, že sa pod ich komentáre, resp., pod ich odpovede na komentáre, nepodpisujú svojimi pravými menami.
Ale populace Slunce se počítá naopak. 1.generace=3.populace, 2. generace=2.populace. 3generace = 1.populace. Nebylo tam náhodou toto? Co se týče těžších prvků v dohledatelném počátku, bylo jich o fous více, ale to není až tak důležité, protože výrazně převládal právě ten atomární vodík a hélium.
Vek vesmíru by sa nemal uvádzať od veľkého tresku, ale od vzniku reliktného žiarenia. Predtým bola taká hustota, že vtedajšia jedna sekunda mohla trvať napríklad miliardu dnešných rokov. Veľký tresk nebol vôbec, lebo ešte nebol čas.
Výborně. TAK se to má vysvětlovat. A pak také ty fázové Skoky. Kdy světlo dohání zvuk, a celé se jaxi i překlápí ( nejen rozmlacuje&recykluje!) Čiže roztah.vesmíru je nesmysl. Nikdy by se nemohly srazit galaxie (My s g v Labuti Vlastně všechno JE úplně jinak. I ty konce ....s x-nulami, Další nesmysl. Mnoho do toho má co říci myšlení, a soulad poznání Programu, co vlastně vytvořilo takové možnosti života ZDE ! Jakože např.čolek odříznutý v půli zase doroste! My jsme stvořeni z neviditelna(černá vibrace) A krájení milisec.na multimiliardtiny, jen ukazuje jaký jsme smotek světla, a jaké má elektron tajemný život! Ve rychlostí, kterou nepochopíme, ledaže Meditace! Bez známek stárnutí,ale. Proč SE všichni vším tak vyčerpáváme, JE záhada. Proč je v centru slunce 2uhlíkový conus~ a z něj "teče ČAS" je taky záhada. My tady máme čas bublinu, nebo i takovou vědomě zpomalenou "bombu", co komunikuje! NÁMI! Podvědomě to víme: vibrační KOST (drží všechno, ve stavu existence, byť je to přeci jen ZASE projekce, plná smotků světla)
Velký třesk je pouze jakási interpolace - vesmír se rozpíná, tak by mělo jakoby platit, že se na začátku nacházel v bezrozměrném bodu. Ale singularity přece "nevybuchují", pokud to nenaroubujeme na něco populárně kvantového atd., což by ale znamenalo, že musel expandovat do něčeho, co nemělo současné vlastnosti prostoru...(to by bylo na dlouhé povídání). Proto se dnes více upřednostňuje předpoklad, že vesmír vznikl fázovým přechodem, tedy vznikl všude současně a všude byl hustý, což by mu nijak neubralo na současně pozorované expanzi a homogenitě (vesmír se chová jako tepelný stroj). Nic méně, zpětně se můžeme experimentálně dostat ke kvark-gluonové "omáčce", které něco předchází po dobu 30 mikro sekund, tedy časová osa vzniku a vývoje vesmíru je tak nějak známá, ale co bylo před oněch 30. mikro sekundami, vůbec nemusel být velký třesk, ale fázový přechod z něčeho, co mohlo trvat libovolně dlouho. Vznik toho, co dalo vesmíru jeho vlastnosti, máme tak nějak po stránce časové osy zvládnuté a to, co mělo být před tím, není známé a není to bráno jako počátek, ale spíš jako něco, co počátku nebo vzniku předcházelo.
@@milanbaran7291 Jasně, ale já nemám v příspěvku nic o tom, jaká fyzika byla před počátkem a co se týče černých děr, beru je jako velmi hmotná tělesa s malým objemem - gravitačně se v důsledcích nic nemění, tedy není rozdíl mezi Sluncem a černou dírou o hmotnosti jednoho slunce. A singularita, která je spíš problémem v rámci nekonečna? Ta vůbec nemusí existovat - černá díra může být jako superpevná a superhmotná malá kulička z něčeho fundamentálnějšího, než z kvarků. Jsme teprve v pravěku poznávání a vše leží v rukou dalších generací, které ovšem mohou saturovat na stávajících poznatcích a nikdy se nic nového, do zániku Země nedovíme. :) Ale neklesat na mysli. :)
za mojich studentskych cias sa este pripustala moznost, ze zrychlena expanzia vesmiru nemusi byt konecna. Teoreticky je mozne, ze sa vratime spet do stavu pred big bang. Spravne som pochopil, ze tato varianta je uz vyvratena a vesmir caka len expanzia? Inak velmi pekne podana prednaska, dakujem :)
Ľudkovia, prednášajúci pre zjednodušenie a lepšiu predstavu spomenie a prirovná prúdiaci čas k rieke a lístiu v nej, na a vy ako zmyslov zbavení sa začnente na tomto jednoduchom príklade odbavovať a masírovať si svoje ego nezmyselnými príspevkami...
Dostal som túto knihu ako darček pod stromček. :D
tak ju vyhod webov teleskop objavil galaxiu staršiu ako "vek vesmíru" podľa kovačika. 14,2 mld rokov....
@@janyakov7655 Nevyhodim. JWT sice nieco zistil. Otazka znie, ako je to interpretovane.
Vidím, že počúvaš poriadne a s porozumením...
@@jojoba3282 jojo.
@@janyakov7655 Webbov telescop neobjavil to, čo tu halucinujete.
Ďalšia nezrozumitelná definícia pre fyzikálny pojem “čas” z dielne Samuela Kováčika.
Samuel Kováčik prichádza s novou definíciou pre “čas”: “Čas je miera zmeny. ” (0:38:07)
Pred rokom definoval “čas” (v prednáške “ako plynie čas”) slovami “čas je nejaký parameter, ktorý plynie”, resp. “čas je to, čo merajú hodinky”.
A ja tak, ako som nesúhlasil s jeho starou definíciou pre pojem “čas”, tak rovnako nesúhlasím ani s touto jeho novou, resp. ďalšou, definíciou pre pojem “čas”, lebo podľa mňa “mierou zmeny je TRVANIE”, ktoré opisujeme pomocou konkrétnych počtov konkrétnych “jednotiek trvania” (ktoré fyzici nazývajú hodne, hodne staromódne, ako “časové jednotky”).
A teraz príde, bo prísť musí, podstatná otázka, ktorej sa teoretickí fyzici vyhýbajú, ako čert krížu, ktorá znie: Nie je fyzikálny pojem “čas” synonymum pre obyčajný pojem “trvanie” ?!?
A, ak by náhodou niektorý, teoretický fyzik chcel poprieť, že fyzici používajú pojem “čas” ako synonymum pre pojem “trvanie”, potom by mal zrozumitelne vysvetliť, čím sa odlišuje fyzikálny “čas” od bežného “trvania”.
Jednotky trvania, prírodné, aj tie umelé (t.j. človekom vytvorené odvodením od prírodných),
nám umožňujú merať trvania jednotlivých pohybov, alebo vývojov, nič viac, a nič menej.
Rovnako, ako jednotky vzdialenosti nám umožňujú merať vzdialenosti, nič viac, a nič menej.
A “trvania vývojov” nám umožňuú nielen merať, ale aj porovnávať, rýchlosti vývojov.
Rovnako, ako “trvania pohybov” nám umožňujú merať, a aj porovnávať, rýchlosti pohybov.
Záver: Mierou zmeny je “trvanie”.
A “čas” by mohol byť “mierou zmeny” len vtedy, ak by Samuel Kováčik verejne priznal, že teoretickí fyzici používajú pojem “čas” ako synonymum pre pojem “trvanie”.
Nesúhlasím s prirovnaním času ku rieke (0:08:46): “ Čas je ako nezastavitelná rieka, ktorá vždy tečie tým istým smerom, a nás, ako listy, ktoré popadali na hladinu, ťahá so sebou. “
Lebo toto prirovnanie je z pohľadu vysvetlovania (resp. chápania) času zavádzajúce.
Ak sa Samuel Kováčik rozhodol prirovnávať “fyzikálny čas” ku “nezastavitelnej rieke” (ktorá vždy tečie tým istým smerom, a nás, ako listy, ktoré popadali na hladinu, ťahá so sebou), potom musí pomenovať, 1.) čo je vo fyzike “korytom času”, 2.) čo sú vo fyzike “prúdiace častice času” (ktorými sú v prúdiacej rieke molekuly vody, ktoré neustále prúdia z vyššie položených miest do nižšie položených miest v dôsledku Zemskej gravitácie), a 3.) čo je vo fyzike “hybnou silou prúdenia častíc času” (ktorou je v prúdiacej rieke gravitácia Zeme).
A, ak nebude vedieť pomenovať ani “hmotné koryto času”, a ani “hmotné častice času”, (ktoré prúdia v dôsledku nejakej, konkrétnej sily nejakým, konkrétnym smerom), a ani “hybnú silu” (ktorá núti častice času prúdiť, resp. plynúť, nejakým, konkrétnym smerom), potom bude toto jeho prirovnanie zavádzajúcim príkladom pre vysvetlenie pojmu “čas”.
Záver: Čas nie je ako rieka.
Lebo rieka je zložená 1.) z konkrétneho, hmotného koryta, v ktorom tečie 2.) konkrétna, hmotná voda, ktorá tečie v dôsledku 3.) konkrétnej, fyzikálnej sily konkrétnym smerom.
Navyše, rieka netečie vždy tou istou cestou (raz za čas dochádza ku zmene jej koryta), môže tvoriť aj viacero korýt (napr. v delte rieky), a je zastavitelná človekom (umelou priehradou),
A vďaka tomuto zavádzajúcemu (nevhodne vybranému, zle zvolenému) prirovnaniu môžu ľudia považovať fyzikálny čas (ktorý má podľa Samuela Kováčika schopnosť ťahať nás so sebou) za niečo hmotné, t.j. za niečo, čo je zložené z konkrétnych, hmotných častíc (ktoré Samuel Kováčik doteraz nikdy nepomenoval), a ktorých pohyby sú regulované konkrétnou, fyzikálnou silou (ktorú Samuel Kováčik tiež doteraz nikdy nepomenoval).
Chapal som velkost vesmíru ale teraz uz som pochopil aj buducnost bytia ........ Podla mna sme z jedna z prvých civilizacii vo vesmíre ....... Bol by som zvedavy co sa stane tak na prelome 1/3 veku vesmiru ............ A teraz viem ze je sanca 1na 24 ze sa to mozno vdaka fungovaniu "času" dozviem (ked nie ja tak moja pra pra pra .... Vnucka urcite ano ! 🎉🎉🎉😊
Pre doplnenie ospravedlňujem sa ale mal som pár pív tak ospravedlňujem sa za moje filozofické myšlienky
@@PeterBirosik Peťo neospravedlňuj sa,nemáš za čo...Naopak,je veľmi pozitívne,že patríš medzi ľudí,ktorí používajú svoj mozog...
tento ešte nie, ale mnohí strávili celý život trepaním nezmyslov, ktoré dnes iní vyvracajú-
za mojich studentskych cias sa este pripustala moznost, ze zrychlena expanzia vesmiru nemusi byt konecna. Teoreticky je mozne, ze sa vratime spet do stavu pred big bang. Spravne som pochopil, ze tato varianta je uz vyvratena a vesmir caka len expanzia?
Inak velmi pekne podana prednaska, dakujem :)
Pochopil si to spravne. Späť sa pise s ä.
Nelze se vrátit do původního počátku, jak fázovým přechodem, tak jiným. Zřejmě "povolí" i to, co drží atomy pohromadě (jak a proč je na dlouhou přednášku) a vše tak nějak vyšumí do nic. Ono ani není jasné, zda už prostor existoval před začátkem, či se vytvářel až expanzí do nicoty. Zřejmě se vytvářel do "do bezprostoru", páč by jinak nemohl expandovat milionkrát nadsvětelně. Prostě čím víc se tak nějak tuší, tím více přibývá otázek. V dobách, kdy se předpokládal cyklický vesmír, tj že se nafoukl a smrsknul, byla naděje jakéhosi nového zrození, ale singularita nevybuchuje, byť jsou snahy do toho naroubovat kvantové záležitosti, ale zase nebylo čím živit tyto záležitosti v bezprostoru...prostě kruhová tautologie. Je víc pravděpodobnější, že vesmír a život vznikl z omylu a pouze jednou, nebo si pro klid duše do toho naroubovat vrchního konstrutéra. :) Každopádně, chlad, pokud nastane, nejspíš velmi rychle nahradí rozervání a bylo by to bezbolestné. :)
Pravda o novom, fyzikálnom čase, a o rýchlosti jeho plynutia.
1.) Ako bol objavený “nový, fyzikálny čas”.
“Nový, fyzikálny čas” nebol nikdy objavený, ale iba vykonfabulovaný. A vykonfabuloval ho (vymyslel ho) Isaac Newton (1642-1727), ktorý mu vymyslel aj “absolútnu rýchlosť plynutia”
A keďže existencia tohto nového, Newtonom vymysleného času nebola nikým dokázaná, preto je tento nový, Newtonom vymyslený čas iba “vymyslený, reálne neexistujúci čas”.
A keďže Isaac Newton nikdy neposkytol ani jednu definíciu pre jeho “nový čas”, a jeho zrozumitelnú a racionálnu definíciu neposkytol ani jeho druhý užívatel Einstein, a ani žiadny iný fyzik po Einsteinovi, preto je dnes výmysel “o existencii nového času” iba výmyslom “o existencii nového, nedefinovaného a nepozorovatelného (t.j. nezrozumitelného) času”.
2.) Prečo došlo ku zmene rýchlosti plynutia “u nového času” z absolútnej na relatívnu.
Stará teória “rýchlosť svetla je absolutná” začala byť zdanlivo akceptovatelná až po vytvorení novej teórie “rýchlosť plynutia času je relatívna”, ktorú vytvoril Einstein pod názvom “ŠTR”.
A Einstein vytvoril túto novú teóriu len preto, že slepo uveril v platnosť starej teórie “rýchlosť svetla je absolutná”, a preto chcel vytvoriť niečo, čo by umožňovalo jej akceptovatelnosť.
Takže, jediný dôvod, prečo dnes fyzici šíria teóriu “rýchlosť plynutia času na každom telese sa mení pri každej zmene rýchlosti telesa vždy tak, aby na jej základe bolo možné vypočítať vždy rovnakú rýchlosť svetla” je ten, že mladý A. Einstein chcel dosiahnuť akceptáciu starej teórie “rýchlosť svetla je absolutná”, v ktorú slepo uveril, t.j., začal ju akceptoval ako dogmu.
A keďže Einsteinovi pri tvorbe jeho ŠTR nevyhovovali rýchlosti plynutí “starých časov”, čo sú rýchlosti plynutí reálnych, t.j. pozorovatelných, prírodných časov (na základe ktorých boli vytvorené kalendáre a hodinky za účelom ich spresňovani), tak sa rozhodol akceptovať nový, Newtonom vykonfabulovaný čas, a u tohto nového času “zmenil rýchlosť jeho plynutia” z absolutnej na relativnú. A túto zmenu urobil len preto, lebo mu to tak vyhovovalo, t.j. neurobil to na základe pozorovaní prírody, a ani na základe pravdivých záverov vedeckých experimentov. A pravdepodobne to urobil aj preto, lebo chcel “prečúrať” Isaaca Newtona.
3.) Pravda o “ŠTR”. (Pravda o Einsteinovej “špeciálnej teórii relativity”.)
“ŠTR” je zmesou 3 nezmyslov, ktorými sú 1.) rýchlosť svetla je absolutná, 2.) existuje aj nepozorovatelný čas (ten Newtonom vykonfabulovaný), a 3.) rýchlosť plynutia času (toho Newtonom vykonfabulovaného, nepozorovatelného) je na každom telese iná, a to vždy taká, aby pozorovatel na telese mohol pomocou nej namerať vždy rovnakú rýchlosť svetla. (A aby bolo možné namerať vždy rovnakú rýchlosť svetla, boli vytvorené aj transformačné rovnice, Lorentzové transformácie, ktoré umožňujú vypočítať - na základe rýchlosti telesa - vždy takú rýchlosť plynutia času na telese, aby umožnila namerať vždy rovnakú rýchlosť svetla.)
A hoci ŠTR je iba “zmesou 3 nezmyslov”, tieto nezmysly do seba logicky zapadajú (obrazne povedané, zapadajú jeden do druhého - ako riť na šerbel), čo vzbudzuje zdanie logickej teórie.
V Bratislave, 14.03.2024 Miroslav Jati
Podle teorie strun existuje celkem 2 časové dimenze a 9 prostorových. Existuje také multivesmír, který se skládá z 10 na 500 vesmírů. Lidstvo je tedy bezvýznamné v měřítku 10 na 500.
Ospravedlňujem sa , ale nie úplne tomu chápem. Nie že by som nebol oboznámený teóriou Sstrun (podotýkam ako laik), ale nemalý by ste k tomuto nejakú teoretickú štúdiu k prečítaniu......PS: No offens ďakujem 😊
V kostce ti řeknu, jak to doopravdy je. Dimenze ve skutečosti neexistují, ale slouží nám jako třídící pomůcka vlastností částic - do jednoho chlívečku dáš třeba gravitaci, nebo neexistující graviton, do druhého elektromagnetismus, či elektrický náboj, do dalšího spin atd, atd. až to dá ten počet spolu s 3x prostorem a časem. Dobře se s tím pracuje v úvahách, co by se mohlo stát, kdyby se jeden či více chlívečků "posiloval" nad ostatní a naopak. Je to pouze hraní bez efektu a ověření. Není pravdou, že tyto teorie jsou řešením na gravitaci, pokud si tam ten intermediální graviton nevrazí. Nic méně, může na tomto vzniknou matematika, která bude užitečná úplně někde jinde, jak to tak běžně ve vědě chodí - Maxwelovy rovnice, či transformace byly odvozeny ze zakázaného éteru, i když struny ve všemožných podobách jsou fakticky éterové teorie.
Čas neprúdi ako rieka jedným smerom. Čas prúdi dvoma smermi. No a meranie času dáva ľuďom len jeden rozmer. Popritom čas je mnohorozmerný. Správne to vedátor postrehol s tou minulosťou prítomnosťou a budúcnosťou. To je kľúč k času a nie nejaká attosekunda. A ešte niečo - čas je atribútom len a len živej hmoty. A živá hmota udeľuje čas hmote neživej. V neživej hmote čas stojí alebo sa prejavuje ako udelená inštancia.
Chtěl bych se zeptat. Víme že, vesmír se roztahuje. Jak to jde dohromady s tím, že naše Mléčná dráha se má za několik miliard let srazit s Adromedou. A podle mne to je zrovna opačný případ. Řekl bych, že tady jde o zmenšování vesmiru. Mohl by mi to někdo vysvětlit?
Do přibližování galaxie Andromeda už je započítaná expanze prostoru, tedy po odečtení expanze od vzájemného gravitačního přibližování se s nějakou ztrátou prosazuje zrychlující se přibližování, tj za necelých 5 miliard let se galaxie Andromeda srazí s naší Galaxií. Pokud by neexistovalo rozpínání prostoru, srazí se o fous dříve. Vesmír se jeví na velkém měřítku jako vlákna pavučiny, ve kterých je obsaženo nejvíce hmoty (nadkupy galaxií atd.). Je možné, že se jednotlivá "vlákna" vzájemné dynamicky přibližují, či oddalují, ale celkově se prostor rozpíná - zřejmě stále pokračuje velký třesk, nebo jde o pozůstatek fázového přechodu právě s tímto projevem z důsledku temné energie, kterou nikdo nikdy nezměřil.
Čas ako fyzická veličina neexistuje...Čas je človekom vytvorená pomôcka pre chápanie dejov a riadenie v systéme pretrvávajúcich hodnôt...
Čas samozřejmě existuje, ale je třeba rozlišovat. Běžné hodiny ukazují uběhnutou dobu, nebo dobu, která zbývá - to je skutečně jenom naše orientace v časovém intervalu a historicky tomu říkáme čas. Ovšem existuje ještě čas jako tempo - na Měsící tikají hodiny rychleji, než na Slunci. Atomové hodiny na orbitě také "tikají" jinak, než na Zemi - v případě těchto hodin nepotřebujeme rafičky, páč skutečně měříme jen zmíněné tempo, jako tempo kyvadla hodin,které se v případě GPS koriguje ze Země (synchronizuje). Čas je nedílnou součástí jakéhosi celku, kterému říkáme prostoročas a pokud z něj saparujeme právě ten čas, pak vychází takové kraviny, jakože čas neexistuje apod.
@@DL-kc8fc Ako fyzická veličina nie...Skutošne neexistuje...
@@juliusmilo5959 Zkuste porozumět psanému textu - máte k dispozici překladač. :)
Nesúhlasím s názorom teoretických fyzikov “ existuje aj možnosť cestovať v čase ”.
A s týmto názorom nesúhlasím aj napriek tomu, že to, údajne, umožňujú Einsteinové rovnice, lebo pravda o cestovaní v čase je, podľa môjho názora, úplne iná.
Tak, ako v minulosti boli ľudia ochotní podporovať duchárov za ich šírenie nádeje v podobe šírenia teórie “o spravodlivom, posmrtnom živote, v ktorom dobrí ľudia sa dostanú do raja, a tí zlí do pekla”, tak rovnako aj dnes sú ľudia ochotní podporovať teoretických fyzikov za ich šírenie nádeje v podobe šírenia fyzikálnych teórií “o nerealistických možnostiach cestovať v čase”. Veď, kto z nás by netúžil pozrieť do budúcnosti, či do minulosti - počas dovolenky?
(Rovnako, ako žiť večný, posmrtný život, a žiť ho v raji.)
A, ak by Einsteinové rovnice skutočne pripúšťali možnosť cestovať v čase, potom by išlo o rovnice “vycucané z prsta”, t.j. o rovnice, ktoré nemajú nič spoločné s opisom reality.
Túžba presláviť sa motivovala mladého Einsteina ku kdeakým pokusom vytvoriť niečo nové, originálne. No v zrelom veku sa Einstein pozerá na svoje mladické výtvory už racionálne, keď hovorí: “ Predstavujete si, že sa na svoje životné dielo pozerám s kľudným uspokojením. Ale pri bližšom pohľade je jasné, že to tak nie je. Neexistuje jediný koncept, o ktorom by som bol presvedčený, že pretrvá. Dokonca sa sám seba pýtam, či idem tým správnym smerom. ”
Záver:
Ja samozrejme neupieram teoretickým fyzikom snívať o možnosti cestovať čase, a to rovnako, ako iným neupieram ich možnosť veriť v existenciu vševediaceho, všemohúceho, a spravodlivého Boha, či v existenciu mimozemšťanov.
Ja iba hovorím, že pre tieto 3 najpopulárnejšie teórie neexistuje ani jeden presvedčivý (nespochybnitelný) dôkaz, resp. ani jedna racionálna indícia.
Pravda o rýchlosti svetla.
A keďže neexistuje iba 1 rýchlosť svetla, preto budem používať aj pojem “rýchlosti svetiel”.
1.) Kedy bola vytvorená stará teória “rýchlosť svetla je absolutná”, a kto bol jej autorom.
Stará teória “rýchlosť svetla je absolutná” bola vytvorená po vytvorení Maxwellových rovníc.
No podľa mojich vedomostí, autorom tejto teórie by nemal byť J. C. Maxwell (1831-1879), lebo on šíril názor, že rýchlosť svetla sa nemení iba “v závislosti od rýchlosti zdroja svetla”.
Takže autorom starej teórie ”rýchlosť svetla je absolutná” (ktorá je základným kameňom, na ktorom stojí celá, dnešná, teoretická fyzika) by mal byť iný fyzik, ktorého meno ja nepoznám, ktorý ju vytvoril v čase medzi “Maxwellovými rovnicami a Lorentzovými transformáciami”.
2.) Čo hovorí stará teória “rýchlosť svetla je absolutná”.
Stará teória “rýchlosť svetla je absolutná” hovorí, že rýchlosť svetla je “nemenná”, t.j. “stále rovnaká”, a teda, že sa odlišuje od rýchlosti iných častíc hmoty, ktoré sú relativné.
3.) Kedy začala byť akceptovaná stará teória “rýchlosť svetla je absolutná”.
Stará teória “rýchlosť svetla je absolutná” začala byť akceptovaná až po 2 udalostiach.
1.) Až po akceptovaní “nepravdivého záveru experimenta Michelson - Morley”, ktorý znie “záver experimenta Michelson - Morley dokazuje absolutnú (t.j. nemennú) rýchlosť svetla”.
Pravdivý záver tohto experimenta znie takto: Rýchlosti svetiel v atmosfére Zeme sa nemenia v závislosti od rýchlosti rotácie Zeme, a ani v závislosti od rýchlosti obletácie Zeme okolo Slnka - a to úplne rovnako, ako rýchlosti všetkých iných častíc hmoty v atmosfére Zeme.
2.) Až po akceptovaní novej teórie “ŠTR” (ktorej autorom bol Albert Einstein, 1879-1955), ktorá znie “rýchlosť plynutia času na telese sa mení v závislosti od rýchlosti telesa, a mení sa vždy tak, aby rýchlosť svetla nameraná pomocou tohto relativného času bola vždy absolutná”.
4.) Vysvetlenie, prečo je stará teória “rýchlosť svetla je absolutná” nepravdivou teóriou.
Stará teória “rýchlosť svetla je absolutná” je nepravdivou teóriou preto, lebo “nie je pravdou, že rýchlosti svetiel (podľa mňa, rýchlosti malých častíc hmoty, ktoré ja nazývam foto-trony) sa odlišujú od rýchlosti iných častíc hmoty”. A to z 2 dôvodov:
4.1) Rýchlosti svetiel SA MENIA ROVNAKO, ako rýchlosti iných častíc hmoty.
1.) Menia sa v závislosti od prostredia, ktorým prechádzajú.
T.j., jedna rýchlosť foto-tronov (svetiel) je v tzv. vákuu, no iná môže byť v rôzných plynoch, iná vo vode, iná v skle, a iná v objektoch, cez ktoré svetlá (foto-trony) neprechádzajú.
Inak povedané, rýchlosti foto-tronov (svetiel) sú rovnako relatívne - závislé od prostredí, cez ktoré prechádzajú - ako rýchlosti všetkých, iných častíc hmoty.
2.) Menia sa v závislosti od dĺžky dráhy, a preto aj v závislosti od polohy pozorovatela.
T.j. rýchlosť tých istých foto-tronov letiacich v tom istom dátume (čase) v atmosfére Zeme
- inak nameria pozorovatel na povrchu Zeme (ktorý nameria ich rýchlosť cca 300 000 km/s),
- inak by ju nameral pozorovatel na povrchu Mesiaca, lebo on ku rýchlosti cca 300.000 km/s by musel pripočítať, resp. odpočítať (ak by leteli opačným smerom), aj povrchovo rotačnú rýchlosť Zeme (iba na póloch by nameral rovnakú rýchlosť svetla, ako pozorovatel na Zemi),
- inak by ju nameral pozorovatel mimo Slnečnej sústavy, lebo on by musel pripočítať, resp odpočítať, ešte aj obehovú rýchlosť Zeme po jej orbitálnej dráhe okolo Slnka.
Inak povedané, rýchlosti foto-tronov (svetiel) sú rovnako relativné - zavislé od dĺžky dráhy, a teda aj od polohy pozorovatela - ako rýchlosti všetkých, iných častíc hmoty.
3.) Menia sa v závislosti od rýchlosti plynutí jednotiek času (ktoré ja nazývam presnejším názvom “jednotky trvania”).
T.j., rýchlejšiu rýchlosť tých istých foto-tronov (svetiel) letiacich v tom istom dátume (čase) nameria pozorovatel, ktorého hodinky budú plynúť pomalšie, a naopak, pomalšiu rýchlosť tých istých foto-tronov letiacich v tom istom dátume (čase) nameria pozorovatel, ktorého hodinky budú plynúť rýchlejšie. (Pričom príčina zmeny rýchlosti hodiniek nie je podstatná.)
Inak povedané, rýchlosti foto-tronov (svetiel) sú rovnako relatívne - závislé od rýchlosti plynutia časových jednotiek (jednotiek trvania) - ako rýchlosti všetkých, iných častíc hmoty.
4.2) Rýchlosti svetiel SA NEMENIA ROVNAKO, ako rýchlosti iných častíc hmoty.
Rýchlosti foto-tronov (svetiel) letiacich v atmosfére Zeme sa nemenia voči povrchu Zeme v závislosti od rýchlosti rotácie Zeme, a ani v závislosti od rýchlosti pohybu Zeme po jej orbitálnej dráhe okolo Slnka - tak, ako to ukázal aj experiment Michelson - Morley.
No úplne rovnako sa nemenia ani rýchlosti všetkých, iných častíc hmoty v atmosfére Zeme voči povrchu Zeme, keďže ani tie sa nemenia ani v závislosti od rýchlosti rotácie Zeme, a ani v závislosti od rýchlosti obletácie Zeme okolo Slnka.
Takže rýchlosti svetiel (foto-tronov) sa menia, resp. nemenia, vždy rovnako, ako rýchlosti všetkých, iných častíc hmoty - BEZ JEDINEJ VÝNIMKY. A ak fyzici hovoria “rýchlosť svetla je absolútna” (t.j. iná, ako sú rýchlosti iných častíc hmoty), jednoducho KLAMÚ !!!
5.) Kedy sa stará teória “rýchlosť svetla je absolutná” stáva “metafyzikalnou dogmou”.
Stará teória “rýchlosť svetla je absolutná” sa pre fyzikov stáva “metafyzikalnou dogmou” vtedy, keď fyzici zostanú slepo veriť v platnosť tejto teórie aj po prečítaní týchto 4 faktov:
1.) Nebola vytvorená na základe pozorovaní prírody.
2.) Nie je v súlade s prírodnými zákonmi, ktoré boli vytvorené na základe pozorovaní prírody.
3.) Bola vytvorená len ako chybná interpretácia Maxwellových rovníc. Takže jej základom je iba matematická konštrukcia, o ktorej niektorý fyzik svojvolne (bez jediného, vedeckého dôkazu) vyhlásil, že je “pravdivým opisom svetla”. A ostatní fyzici to stadovito akceptovali.
4.) Neexistuje ani 1 experiment, ktorého pravdivý záver by dokazoval jej platnosť.
Iba dogmatickí metafyzici sú ochotní slepo veriť v platnosť nezmyselnej teórie “rýchlosť svetla je absolutná”, ktorej platnosť nebola nikdy dokázaná ani pomocou pravdivého opisu prírody, a ani pomocou pravdivého záveru aspoň jedného, fyzikálneho experimenta.
Bratislava, 14.03.2024 Miroslav Jati
Nečetl jsem to celé pro opakované pasáže atd., ale "nadsvětelnost" by přímo byla existenční problém celého vesmíru. Lapidárně, například k životu potřebujeme teplo a světlo, tedy přenos energie ze zdroje. Přenos energie (světla, tepla) nelze realizovat nadsvětelně, páč by se jejich vlnová délka prodloužila do nekonačna a nic by se nepřeneslo. Od toho postulát, že informace (energie, hmota) nemůže cestovati nadsvětelně. Bezinformačně může, například fázovým posuvem, ale logicky, žádná informace (hmota, energie) se tímto způsobem nepřenese. Fázovými posuvy klidně dosáhneme i 10c, ale je to nahouby, ani ke komunikaci toho nelze využít jako ve StarTreku (komunikace je také o přenosu energie). Nic méně, světlo by skutečně chtělo cestovat nadsvětelně, ale odpor prostředí (absolutní limit c z výslednice všech složek prostoročasu) jej zabrzdí, čímž se "zdrcne" jeho vlnová délka a právě tuto vlnovou délku (frekvenci) vnímáme jako nějakou intenzitu energie. Proto největší množství energie přenášejí vysoké frekvence a naopak. Motor pračky se rovněž točí z relativistického odporu (z limitu c), čímž vznikají síly umožňující točení rotoru a vůbec vše funguje právě z tohoto absolutního limitu. Kdyby se to nedalo pochopit, představ si podlahu, která ti brání propadnutí a stavu beztíže, tedy cítíš sílu, ze které tě mohou bolet nohy. :) Tato zdánlivá síla je rovněž z rezistence atd. Nic méně, rychlost světla může býti různá v různých prostředích - Čerenkovo záření, ale nezjistilně může být různá i v gravitačním poli. Ovšem rozdíl rychlosti nezjistíme, protože my i naše měřidla se nacházíme ve stejném poli a vše je ovlivněno časovou dilatací tak, aby vše zůstalo na svém, tedy vždy a opět naměříme absolutní c z časového důsledku. Mimo tuto oblast (v jiné soustavě) stejnému světlu opět naměříme c, protože jsme s našimi měřidly v soustavě, která to také lokálně "dorovnává" v rámci svého času na absolutní rychlost c. Proto se vůbec neuvažuje o různých rychlostech světla, ale o času, který má vliv na posuv světla - Dopplerův jev. Sice nezjistíme, o kolik se jakoby zpomalilo či zrychlilo světlo průchodem gravitačního pole nějaké hvězdy, či o kolik se jakoby zpomalilo či zrychlilo vzdalujícím se a přibližujícím světelným zdrojem, ale zjistíme to podle barvy světla - zčervená, nebo zmodrá podle situace. Tedy ve všech soustávách s jakýmikoliv podmínkami vždy naměříme rychlost c - proto je absolutní. Že se něco se světlem na jeho cestě událo a ač má stále stejnou rychlost c, zjistíme podle úbytku či nárustu energie - Dopplerův jev (rudý a modrý posuv). Poslední malý příklad k vysvětlení Dopplera - pokud bys letěl v raketě vstříc nějakému světlu hvězdy, stále budeš jejímu světlu měřit absolutní rychlost c, ale toto světlo bude neustále zvyšovat svou frekvenci (modrat) s rostoucí rychlostí rakety, až se změní na rentgenové záření, které tě usmaží. Tolik tedy k tomu, proč je c absolutní.
@@DL-kc8fc Zakladným problémom teoretických fyzikov sú nepravdivé, alebo iracionalné, fyzikalné teórie (predpoklady), akou je napr. aj táto: “ Přenos energie (světla, tepla) nelze realizovat nadsvětelně, páč by se jejich vlnová délka prodloužila do nekonačna a nic by se nepřeneslo. “
Tento Váš iracionalný predpoklad stojí na inom iracionalnom predpoklade “svetlo tvoria nehmotné častice energie, ktoré sa pohybujú po vlnovkových dráhach”. (A fyzici nazývajú “dĺžky ich neustalo sa opakujúcich, rovnakých vlnoviek” ako “vlnové dĺžky svetla”.)
Podľa mňa, racionalný predpoklad znie takto: Fotóny sú malé častice hmoty, ktoré sa pohybujú po rovnakých dráhach, ako iné, malé častice hmoty. A rovnako, ako iné, malé častice hmoty, môžu niekedy vytvárať aj vlnové javy, skrateno “vlny”. No tieto vlny môžu vytvárať vždy, iba a len, po vlnotvornom stimule. (Akým je napr. ich prechod cez štrbinu. )
Postulát fyzikov “svetlo, resp. informace (energie, hmota) nemůže cestovati nadsvětelně”
je NEPRAVDIVÝ, resp. IRACIONALNÝ POSTULÁT, lebo raketa letiaca smerom ku zdroju svetla, ktorým môže byť napr. oheň na povrchu Zeme, sa míňa so svetlom, proti ktorému letí, večšou rýchlosťou, ako je rýchlosť svetla na Zemi.
A naopak, ak svetlo letí v smere pohybu rakety, potom predbieha raketu pomalšou rýchlosťou, ako je rýchlosť svetla na Zemi. (O rýchlosť rakety.)
A toto platí aj v prípade, ak by čas v rakete plynul inou rýchlosťou. Lebo pomocou inej rýchlosti času by fyzici v rakete namerali nielen inú rýchlosť rakety, ale aj inú rýchlosť svetla.
To, že Lorentz vytvoril transformačné rovnice, v ktorých “učelovo vymyslené, telesovo individualné rýchlosti časov umožňujú vypočítať ZDANLIVO vždy rovnakú rýchlosť svetla”, to je fakt. No faktom je aj to, že tento Lorentzov výmysel je iba “špekulativný výmysel, ktorý teoretickí fyzici postupne akceptovali, a dnes ho stadovito šíria už ako pravdivý opis prírody”.
Hlavný problém Lorentzových transformácií je ten, že fyzici nešpecifikujú rýchlosť telesa, hoci vedia, že každé teleso má mnoho rýchlostí, ktoré sa menia buď 1.) v závislosti od výberu dráhy, voči ktorej chceme rýchlosť určovať, alebo 2.) v závislosti od výberu druhého telesa, voči ktorému chceme rýchlosť určovať. A ja považujem takéto konanie teoretických fyzikov, t.j. “nešpecifikovanie (resp. nekonkretizovanie) rýchlosti” za hrubo neprofesionalné (resp. za hruho šlendrianské), resp. za hrubo nevedecké, konanie teoretických fyzikov.
Vy slepo veríte, 1.) že svetlo tvoria nehmotné častice energie, a 2.) že tieto nehmotné častice energie (fotóny) sa pohybujú po nejakých, vlnovkových dráhach, v ktorých každá vlnovka má rovnakú, vlnovkovú dĺžku, ktorú fyzici nazývajú “vlnová dĺžka svetla”, ktorá je zakladnou charakteristikou každého svetla.
A ja sa Vás pýtam, 1.) poznáte v pozorovatelnej prírode niečo, čo je nehmotné, a 2.) poznáte v pozorovatelnej prírode niečo, čo sa pohybuje po vlnovkovej dráhe? A keďže v prírode nič takéto neexistuje, preto sú tieto predpoklady (teórie) fyzikov iba “iracionalnými výmyslami”. (Niekym najprv iracionalno vymyslené, a potom ostatnými fyzikmi stadovito akceptované.)
Podľa mňa, takéto nezmysly (iracionalné výmysly) by dnes neboli ochotní vyučovať už ani na teologických fakultách. No paradoxne, môžu byť vyučované na prirodovedných fakultách, kde by mali byť vyučované iba “pravdivé opisy prírody”, a “racionalné teórie (predpoklady)”. (Racionalné teórie sú iba tie predpoklady, ktoré sú v súlade s platnými, prirodnými zákonmi.)
Dekadencia sučasných, teoretických fyzikov spočíva v tom, že oni si myslia, že oni môžu vytvárať akékolvek nezmysly, a, ak ich budú jednotne (stadovito) akceptovať a šíriť, tak ich budú rovnako jednotne (stadovito) akceptovať a šíriť aj všetci ostatní.
Ukažkovým príkladom dekadencie sučasných, teoretických fyzikov je ich absolutná neschopnosť rozpoznať nezmyselnosť (zjavnú iracionálnosť) ich zakladnej teórie, ktorá znie “rýchlosť svetla je absolutná”. Inými slovami povedané, teoretickí fyzici sú schopní, a aj ochotní, slepo (niektorí až fanaticky) veriť tomu, že rýchlosť svetla vyžiareného v idúcom vlaku, napr. v smere jazdy vlaku, je rovnaká jak 1.) voči vlaku, resp. voči podlahe vagóna, tak aj 2.) voči Zemi, resp. voči povrchu Zeme (resp. voči kolajniciam, ktoré sú na povrchu Zeme).
No tu si dovolím teoretickým fyzikom povedať, že ich pseudo vedecké fantasmagórie (iracionalné bludy teoretických fyzikov) by nemali prekračovať hranice zjavnej primitívnosti.
A teraz ja čakám od Vás odpoveď na otázku, či Vy ešte stále veríte, že rýchlosť svetla vyžiareného v idúcom vlaku je rovnaká 1.) voči podlahe vagóna, ako aj 2.) voči kolajniciam.
A teda, či rýchlosť svetla je skutočne absolutná, ako to stadovito papagájujú teoretickí fyzici.
A pokojne si môžete sám vybrať, či tieto 2 rýchlosti svetla budete opisovať z pohladu pozorovatela vo vlaku, alebo, či ich budete opisovať z pohľadu pozorovatela na stanici, cez ktorú vlak prechádza. A pokojne si môžete sám vybrať aj rýchlosť vlaku, akú chcete.
V Bratislave, 11.09.2024 Miroslav Jati
PS:
Podľa mojich doterajších skúseností, teoretickí fyzici nevedia napísať konštruktivnú kritiku, t.j. kritiku, ktorá by mala obsahovať jak 1.) citácie (skopírovania) tých mojich viet, ktoré podľa nich obsahujú nepravdivé, alebo iracionalné názory, tak aj 2.) stručné vysvetlenia, prečo považujú nimi vybrané vety za nepravdivé, alebo za iracionalné.
Mne by nevadila ani primitivná (krčmová, či internetová) kritika, akú tu občas predvádzajú napr. aj niektorí, teoretickí fyzici Made in SR, ak by nasledovala po citáciách mojich hlupých viet, ktoré by každého, racionalno mysliaceho človeka oprávňovali na napísanie tvrdej kritiky.
No, sučasní, teoretickí fyzici Made in SR sa vyhýbajú citovaniu mojich nepravdivých, alebo iracionalných viet, a uchylujú sa iba ku všeobecnej kritike typu “hovoríš hlúposti”, alebo “choď sa liečiť na psychiatriu”. A preto za jediný prejav inteligencie sučasných, teoretických fyzikov Made in SR možno považovať hádam iba to, že sa pod ich komentáre, resp., pod ich odpovede na komentáre, nepodpisujú svojimi pravými menami.
Inac,
Slnko je hviezda tretej generacie.
A na pociatku vesmiru,
okrem vodika a helia, existovali aj stopove prvky litia.
Ale populace Slunce se počítá naopak. 1.generace=3.populace, 2. generace=2.populace. 3generace = 1.populace. Nebylo tam náhodou toto? Co se týče těžších prvků v dohledatelném počátku, bylo jich o fous více, ale to není až tak důležité, protože výrazně převládal právě ten atomární vodík a hélium.
Vek vesmíru by sa nemal uvádzať od veľkého tresku, ale od vzniku reliktného žiarenia. Predtým bola taká hustota, že vtedajšia jedna sekunda mohla trvať napríklad miliardu dnešných rokov. Veľký tresk nebol vôbec, lebo ešte nebol čas.
Výborně. TAK se to má vysvětlovat.
A pak také ty fázové Skoky.
Kdy světlo dohání zvuk, a celé se jaxi i překlápí ( nejen rozmlacuje&recykluje!)
Čiže roztah.vesmíru je nesmysl.
Nikdy by se nemohly srazit galaxie
(My s g v Labuti
Vlastně všechno JE úplně jinak.
I ty konce ....s x-nulami, Další nesmysl.
Mnoho do toho má co říci myšlení, a soulad poznání Programu, co vlastně vytvořilo takové možnosti života ZDE !
Jakože např.čolek odříznutý v půli zase doroste!
My jsme stvořeni z neviditelna(černá vibrace)
A krájení milisec.na multimiliardtiny, jen ukazuje jaký jsme smotek světla, a jaké má elektron tajemný život! Ve rychlostí, kterou nepochopíme, ledaže Meditace! Bez známek stárnutí,ale.
Proč SE všichni vším tak vyčerpáváme, JE záhada.
Proč je v centru slunce 2uhlíkový conus~ a z něj "teče ČAS" je taky záhada.
My tady máme čas bublinu, nebo i takovou vědomě zpomalenou "bombu", co komunikuje! NÁMI!
Podvědomě to víme: vibrační KOST
(drží všechno, ve stavu existence, byť je to přeci jen ZASE projekce, plná smotků světla)
@@klokangeorge4005No tak vy ste museli požiť nejaké silné substancie :D.
Velký třesk je pouze jakási interpolace - vesmír se rozpíná, tak by mělo jakoby platit, že se na začátku nacházel v bezrozměrném bodu. Ale singularity přece "nevybuchují", pokud to nenaroubujeme na něco populárně kvantového atd., což by ale znamenalo, že musel expandovat do něčeho, co nemělo současné vlastnosti prostoru...(to by bylo na dlouhé povídání). Proto se dnes více upřednostňuje předpoklad, že vesmír vznikl fázovým přechodem, tedy vznikl všude současně a všude byl hustý, což by mu nijak neubralo na současně pozorované expanzi a homogenitě (vesmír se chová jako tepelný stroj). Nic méně, zpětně se můžeme experimentálně dostat ke kvark-gluonové "omáčce", které něco předchází po dobu 30 mikro sekund, tedy časová osa vzniku a vývoje vesmíru je tak nějak známá, ale co bylo před oněch 30. mikro sekundami, vůbec nemusel být velký třesk, ale fázový přechod z něčeho, co mohlo trvat libovolně dlouho. Vznik toho, co dalo vesmíru jeho vlastnosti, máme tak nějak po stránce časové osy zvládnuté a to, co mělo být před tím, není známé a není to bráno jako počátek, ale spíš jako něco, co počátku nebo vzniku předcházelo.
@@DL-kc8fc O tom aká fyzika platila pred infláciou nemáme tušenia, podobne ako o fyzike pod horizontom čiernej diery. Môžeme len fantazírovať.
@@milanbaran7291 Jasně, ale já nemám v příspěvku nic o tom, jaká fyzika byla před počátkem a co se týče černých děr, beru je jako velmi hmotná tělesa s malým objemem - gravitačně se v důsledcích nic nemění, tedy není rozdíl mezi Sluncem a černou dírou o hmotnosti jednoho slunce. A singularita, která je spíš problémem v rámci nekonečna? Ta vůbec nemusí existovat - černá díra může být jako superpevná a superhmotná malá kulička z něčeho fundamentálnějšího, než z kvarků. Jsme teprve v pravěku poznávání a vše leží v rukou dalších generací, které ovšem mohou saturovat na stávajících poznatcích a nikdy se nic nového, do zániku Země nedovíme. :) Ale neklesat na mysli. :)
Zeroth!
first!
Blahoželám.
dobrej stěr :D
@@prioritasko
Prednášky zrýchlenou rečou nestoja za nič.Prečo si to zamestnanci JÚĽŠ nevšímajú?
second 🙂
Murphy bola jeho dcéra 🤦♂Pred tou prednáškou si sa bol urýchliť v Cerne 😅pozerám ťa na rychlosti 0,75
Tak tak, ale ako sa potom volal on?
Cooper
O ničem sekat vtipy jako Bubílková😢
- - - O ničom - - -
Predpokladam ze v knizke viacej rozoberiete tu zrnitost casu, lebo nevolo uplne jasne ako si to pedstavuje..
prednaska nieje o case, teda co je to cas, ale skor o tom, kam vsade v case sme sa pozreli:) ale je to len uvod do knizky, takzepalcek hore...
za mojich studentskych cias sa este pripustala moznost, ze zrychlena expanzia vesmiru nemusi byt konecna. Teoreticky je mozne, ze sa vratime spet do stavu pred big bang. Spravne som pochopil, ze tato varianta je uz vyvratena a vesmir caka len expanzia?
Inak velmi pekne podana prednaska, dakujem :)
Áno, bola za to Nobelova cena.