Nespomínam si ani na bezpečie, ani na strach, možno nedocenená, ale najviac mi prichádza opustená, neprijatá, osamelá. Možno nie stále, ale toto mi tam prevláda, tieto dve emócie. Chýbalo mi prejavova- nie lásky obidvoch rodičov. Nesúdim ich, nemohli mi dať, čo im samých chýbalo.
😢
Nespomínam si ani na bezpečie, ani na strach, možno nedocenená, ale najviac mi prichádza opustená, neprijatá, osamelá. Možno nie stále, ale toto mi tam prevláda, tieto dve emócie. Chýbalo mi prejavova- nie lásky obidvoch rodičov. Nesúdim ich, nemohli mi dať, čo im samých chýbalo.
Ťažko sa hľadajú slová útechy, možno len pár slov pochopenia. A nádej, že Vám je dnes už lepšie.
😢