V tichu spomienok a čiernej tmy, alebo ako som sa stratil v opustenom podniku.

Spleť chodieb a desivých miestnosti pokračuje. Tento podnik nemá konca a moje urbexove srdce plesá radosťou. Na chvíľu som sa stratil v tmavých zákutiach obrovského socialistického podniku, ale s úsmevom na perách prechádzam ďalšími časťami tejto úžasnej urbexovej krásy. Žiadna tma ani steny pripomínajúce hororové kulisy mi nevezmú úsmev a neuberú na odvahe. Som rád, že som práve tu mohol skončiť urbexovu kariéru. Miesto dávnych príbehov a obrovských dobdružstiev, ktoré mi zostanú navždy v pamäti.