Hrad Červený Kameň - Red Stone Castle ( Slovakia )

Red Stone Castle ( Slovakia ) - 29. júl 2010
en.wikipedia.or...
Hrad Červený Kameň - 29. júl 2010
STRUČNÁ HISTÓRIA HRADU ČERVENÝ KAMEŇ
Hrad Červený Kameň založila pred rokom 1240 kráľovná Konštancia (Kunhuta), vdova po českom panovníkovi Přemyslovi Otakarovi I., dcéra uhorského kráľa Bélu III. na svojom majetku, ktorý dostala ako veno. Prvé písomné zmienky pochádzajú z 30. rokov 13. storočia.
V roku 1296 ho kúpil uhorský šľachtic a vojvoda Matúš Čák Trenčiansky (*1252 +18.3.1321) za 200 mariek striebra a rytiersky pancier. Vo svojej dobe bol najmocnejším mužom a vládcom celého západného a stredného Slovenska -- Pán rieky Váh a Tatier. Na vrchole svojej moci v rokoch 1311 až 1312 ovládal a kontroloval 14 žúp a vlastnil vyše 50 hradných panstiev a správal sa ako samostatný panovník.
O sto rokov neskôr ho vlastnili Wolfurthovci (do roku 1440), potom pezinský a svätojurský gróf Juraj a jeho syn Peter, od ktorého ho v roku 1511 získali bratia Juraj a Ján Zápoľský (1487-1540). Ján Zápoľský sa narodil na Spišskom hrade a po smrti kráľa Ľudovíta II. Jagelonského v bitke pri Moháči v roku 1526 ho časť uhorskej šľachty zvolila ako uhorského kráľa. V bitke pri Moháči zahynul i Juraj Zápoľský.
V roku 1523 hrad Červený Kameň získali od kráľovnej Márie Habsburgskej, manželky Ľudovíta Jagelonského Thurzovci, konkrétne bratia Alexius (1490-1543) a Ján Thurzo, spišskí magnáti. Alexius bol dedičný spišský gróf, kráľovský sudca, palatín a kráľovský miestodržiteľ Ferdinanda I. Habsburského.
V roku 1528 Turzovci museli hrad dať do zálohy a na jeho vyplatenie už financie nezohnali a tak hrad spolu s panstvom získava Anton Fugger (1493-1560), ktorí ho kúpili spolu s panstvom v roku 1535 od Alexeja Thurzu za 105.401 uhorských zlatých. Zrejme už pred kúpou Fuggerovci plánovali nahradiť stredoveký hrad novým fortifikačným objektom s rozsiahlymi skladovacími priestormi pre bezpečné uloženie vyťaženej medi a rôzneho tovaru pred vpádmi Turkov na čele so sultánom Sülejmanom.
Napriek premysleným plánom výstavba pevnosti trvala 20 rokov. V prvej stavebnej etape (1535 - 1544) boli postavené všetky štyri nárožné bašty pevnosti a obvodové, tzv. plášťové murivá, ktoré bašty spájali, ako aj vysoká zaklenutá pivnica po dĺžke juhozápadného krídla i systém kazemát, vetracie šachty, kurtiny, kryté ochodze so strieľňami, ochodza pre stráže pred severovýchodným múrom. Postavená bola fortifikácia - technická časť pevnosti, ktorá bola v prípade nutnosti už prispôsobená na obranu.
Stavba bola dokončená v roku 1556. Zápis v rodinnej kronike Fuggerovcov v Augsburgu hovorí: „Tak postavil pán Antonius Fugger zámok Bibersburg so všetkým úplne znova od základov na skale, s baštami a všetkým nevyhnutným ho dobre opevnil tak, že môže odolať každej sile."
V roku 1583 Mikuláš II. Pálffy uzatvára výhodný sobáš s Máriou Magdalénou Fuggerovou, grófkou z Kirchbergu a Weissenhornu, vnučkou Antona Fuggera a tým časť hradu získava aj vo forme manželkinho vena. Zvyšnú časť hradu a panstva sa mu podarilo vykúpiť do roku 1588 za veno nevesty za 94 012 rýnskych zlatých, teda za menej ako zaplatili Fuggerovci Alexiovi Thurzovi v roku 1535.
Koncom 16. a začiatkom 17. storočia Mikuláš II. Pálffy začal prestavovať nehostinnú, na bývanie len málo uspôsobenú fortifikáciu na renesančno-barokový zámok s bohatými, výtvarne riešenými interiérmi, kaplnkou, rytierskou sieňou a dobovou sallou terrenou.
V roku 1620 hrad vyhorel a opravený bol iba provizórne. Prestavba bola uskutočnená za Mikuláša IV. Pálffyho ( vnuk Mikuláša II. Pálffyho ) v druhej štvrtine 17. storočia, veľkolepé renesančno-barokové prestavby smerovali k reprezentácii a kvalitnému dobovému bývaniu. Dal obnoviť stajne a jazdiareň, pristavil nové hospodárske budovy. Padací most do hradu nahradil kamenným na sústave pilierov a arkád, nanovo upravil záhrady (v roku 1793), kde okrem vzácnych stromov dal vysadiť aj exotické rastliny a stromy (pomarančovníky, citrónovníky a figovníky).
V 19. storočí sa modernizovala časť obytných priestorov v juhovýchodnom krídle, kde boli vstavané moderné hygienické zariadenia, upravovali sa stropy a modernizovalo vykurovanie. Posledný člen pálfiovského rodu opustil hrad v roku 1945 a o štyri roky neskôr bol hrad vyhlásený za štátny kultúrny majetok.