Vianočné zamyslenie 4: Dôvera

Život nie vždy vyjde tak, ako sme si to predstavovali. Jozef našiel lásku - ženu, s ktorou sa chystal zdieľať svoju budúcnosť, sny a nádeje. No než si ju stihol zobrať, zistil, že je tehotná.
Pred očami sa mu všetko rozpadá: žena, ktorú miloval, zdanlivo pošliapala jeho dôveru a pripravila ho o dobrú povesť. I tu sa však ukazuje Jozefov charakter: nech si o Máriinom príbehu myslel čokoľvek, „nechcel ju verejne vystaviť hanbe“.
Boh vidí sklamaného Jozefa. V kľúčovej chvíli mu dáva sen. Niekedy zabúdame, že Jozef nemal výhodu fyzického stretnutia s anjelom ako Mária - on videl anjela len vo sne. Ráno iste prišli aj pochybnosti. Viera nie je bez pochybností: je to schopnosť dôverovať Bohu napriek našim pochybnostiam. Jozef stelesňuje dôveru, o ktorej píšu už starozmluvné Príslovia:
„Dôveruj celým srdcom Hospodinovi a nespoliehaj sa na svoj rozum. Na všetkých svojich cestách ho poznávaj a on sám ti urovná chodníky.“ (Prísl 3, 5-6)
Jozef sa naozaj nemôže spoliehať na svoj rozum v nasledujúcich „bláznivých“ mesiacoch svojho života. Avšak vidí, ako jemu i jeho malej, krehkej rodine Pán urovnáva chodníky v náročných chvíľach. Je s ním dlho očakávaný „Emanuel, čo v preklade znamená: Boh s nami“.
Riešením všetkých našich problémov je to, že je „Boh s nami“. Jeho prítomnosť uzdravuje každú bolesť, sklamanie a trápenie. Zostaň teraz ešte chvíľu s ním a naplno precíť, že je s tebou. Dôveruj mu celým svojím srdcom a nespoliehaj sa na svoj rozum. On sám ti urovná chodníky.