Ferdinand Katona, Brezy na jeseň, 1900-1910

Ferdinand Katona alebo Nándor Katona, vlastným menom Nathan Ferdinand Kleinberger, bol spišský rodák a maliar židovského pôvodu. Narodil sa 12. septembra 1864 v Spišskej Starej Vsi.
Svoje chudobné detstvo prežil v Kežmarku. Od útlej mladosti intenzívne kreslil a útočisko pred nevľúdnou realitou hľadal vo svete fantázie. V roku 1880 si jeho talent všimol Ladislav Mednyánszky, uznávaný maliar, rozhľadený umelec a šľachtic svetobežník, s rodovým sídlom v renesančnom kaštieli Strážky. Pozval talentovaného mladíka do svojho ateliéru a poskytol mu prvé výtvarné školenie. Katona sa neskôr stal najznámejším žiakom tohto velikána stredoeurópskej maľby, s jeho formujúcim vplyvom však celoživotne zápasil. Vzdelanie si Katona čoskoro doplnil štúdiom v Budapešti, kde stretol rovesníkov s podobnými záujmami. Bol ním napríklad maliar Jozef Hanula. V tomto období sa venoval najmä figurálnej maľbe. Po ukončení štúdia v roku 1890 vystavoval v budapeštianskom múzeu umenia Mücsarnok a získal dôležité uznanie kritiky. S odporúčaniami a s hrejivým pocitom prvého úspechu odišiel do Paríža. Tam sa spočiatku živil manuálnou prácou, neskôr si však zaobstaral stálejší príjem kreslením pre miestne satirické noviny „Journal Amusant“ a tiež štipendium, vďaka čomu sa prihlásil na štúdium na parížskej L’Academie Julian. V rokoch 1891 - 1893 maľoval v legendárnom Barbizone a podnikol poznávaciu cestu do Anglicka a do Holandska. Návrat do Budapešti zostal tentoraz bez úspechu, preto Katona prijal pozvanie Mednyánszkych na návrat do Strážok. Počas ďalších rokov strávených v rodnom kraji si prehlboval vedomosti z filozofie a z histórie a intenzívne maľoval. Opätovne objavoval spišskú krajinu a postupne sa čoraz viac orientoval na krajinomaľbu. V roku 1899, po menších umeleckých úspechoch, ale aj viacerých neúspechoch s následkom slabého existenčného zázemia, sa natrvalo usadil v Budapešti. Do svojho rodiska sa však pravidelne vracal aj naďalej. Na prelome milénií získal vytúžené umelecké uznanie aj štipendium a opäť sa vydal na cesty po Európe do Anglicka, Belgicka a do Holandska. Nasledovali roky úspechov a oficiálnych uznaní. V roku 1901 bol zakladajúcim členom Spolku szolnockých umelcov, v roku 1905 získal cenu grófa Dionýza Andrássyho, a v tom istom roku sa zapojil aj do revolúcie v Rusku, odkiaľ bol vyhostený. V roku 1906 vznikla prvá monografická štúdia o jeho tvorbe, v roku 1910 dostal Štátnu malú zlatú medailu a v roku 1913 Veľkú zlatú medailu Národného salónu. Na Slovensko sa vracal pravidelne a hľadal nové námety pre svoju tvorbu. Vytvoril rad umelecky hodnotných zobrazení Vysokých Tatier a odborníci oceňovali jeho zásluhy v krajinomaľbe. Napriek tomu sa cítil ukrivdený a podliehal „módnym“ pochmúrnym náladám spojeným s obavami z konca 19. storočia. V jeho tvorbe dominovali melancholické krajiny, v ktorých úspešne spojil maliarske novinky barbizonskej školy a stredoeurópsky luminizmus. Katonovým najväčším želaním bolo založiť vlastné múzeum. Systematicky na tom pracoval a niekoľko rokov zhromažďoval všetky svoje diela. Napriek tomu však zostal jeho sen nesplnený. Katona zomrel 1. augusta 1932 v Budapešti a nezanechal závet. Obrazy sa roztratili medzi jeho dedičmi.
www.slovakiana...