Zajímavá úvaha 👍 Taky mám někdy stav, kdy přemýšlím, jestli můj vztah má anebo nemá smysl. Ale podle mě není špatné se ptát a přemýšlet. Rozhodnutí jsou i o nastavení mysli - aspoň u mě. Buď ocením, to co mám, a naučím se s tím žít. Nebo najdu argumenty, proč ne, co mi vadí, proč to pro mě smysl nemá. Je pravda, že jsem schopná v každé situaci i vztahu si najít důvody pro změnu, proč něco ukončit - když chci. Byla jsem v třeba situaci, kdy jsem hlavou vymyslela docela pádné argumenty, proč s někým nebýt. No a pak jsem si vedle dotyčného sedla a chtěla jsem ho obejmout 😢 moje tělo nebo možná srdce mé argumenty neposlouchalo prostě. Byl to dost divný pocit rozdvojení, že každá moje část chce něco jiného. Nakonec jsem neodešla. Jen jsme si s partnerem vyříkali nějaké věci a došli jsme k závěru, že bysme měli některé věci změnit, zapracovat na nich. Člověk by asi měl druhému dát šanci něco udělat dřív, než definitivně odejde...
presne tak, išla si cez rozum, tak si sa chcela odpojiť, ale keď si šla cez pocity ako žena, pocítila fyzickú blízkosť a tak to mohol pochopiť aj muž cez teba. Ono sa to určite ešte bude opakovať.
Ak toto sledoval Váš manžel, tak mu zrejme zapli všetky alarmy. Bolo povedané, že aj keď som momentálne spokojná s ním, neznamená, že s ním budem do konca života. Mám čoskoro 50 rokov a niečo o živote viem a predovšetkým, že nikdy v mojom živote nebude rozhodovať emócia a pocit, ale osobné rozhodnutie a zodpovednosť. Ak manželka bude aj roky v niečom zlyhávat, existuje súcit a milosrdenstvo, pretože nie som len ja a moje ego, ale aj tí druhí. Ak sa budem pozerať na to, čo vyhovuje mne, tak zmením partnerku každé 3 až 4 roky. Toto je liberalizmus ako vyšitý. Ak budete mať 50 rokov a poviete mi, že sa vám takáto filozofia života osvedčila, potom uverím. Zatiaľ je to strašne nedôvery hodné.
P. Martin, vaša myseľ vám (zatiaľ) nedovolí pochopiť to, o čom Katarína hovorí. Som vám vďačná za váš príspevok, pretože mi to znovu ukázalo, že pre mňa jasná informácia, môže byť niekym iným pochopená úplne opačne. Este raz veľká vďaka za váš príspevok; nesúhlasím s ním.
Ak niekto v niecom roky zlyhava, nie je to nahoda, skor to robi naschval, lebo mu to vyhovuje. A prave v momente ked si clovek mysli ze nieco o zivote vie- ze vie viac ako ini- tak vie prd.
Analytické uvažovanie nie je prirodzene dominantné pre ženy a automaticky sa tým tlačia do mužského (menej tolerantného, drsnejšieho) v čom nikdy nebudú šťastné. Potom z toho analyticky pochopia ten úzky rozsah, s ktorým sa najľahšie citovo stotožnia. Stále zamestnávanie analytickej mysle aj v práci na úkor pozorovania a ženského preciťovania. Autorka je od študentských čias v takomto dlhodobom stereotype a pochopenie môže prísť asi až v inom živote, snáď v mužskom tele :) Tento príhovor je postavený na domienkach ako: podľa mňa .... niekedy... Za týždeň ako sama povedala, už môže mať iný názor a potom vymení aj eunucha "po svojom boku". Každé dieťa s iným mužom, aby aspoň niečo k nemu cítila po dvoch rokoch. Problém všetkých samozvaných špecialistov na vzťahy a život je, že diktujú druhým ako to cca oni vyriešili a ego im dalo zelenú, že aký sú šťastný a tlačia tento svoj vzorec aj iným. Stačí jeden pohľad do duše cez oči. Pretvárka sklamanej ženy, ktorá ani nevidí že je už dávno kvázimužom. V takýchto tvrdeniach je samozrejme aj pravda, inak by to nikoho neoslovilo, ale vychýlenie je zjavné. Hľadanie stredu, vyváženie v sebe treba cez prítomnosť opačného pohlavia. Pokiaľ tam nebude sedieť aj tvoj muž a rovnocenne zasahovať do takéhoto diktátu, tak je to stále slabé a bude viac pomýlených žien ako skutočne pochopených. Pekne zapletená karma do ďalších životov. Môžeš mať milión kurzov a psychoškôl, ktoré absolvuješ bez svojich najbližších a tým sa odpájaš od svojej rodinnej podstaty a supluješ to chlapsky pracovnou rodinou nešťastných ľudí, ktorým trochu pomôžeš, ale v inej oblasti ich zviažeš, samozrejme je to podmienené peniazmi, ale rodina nie je. Dramaticky smiešne to bolo ukázané v sitcome teória veľkého tresku kde bola mama psychologička toho eunucha okuliarnatého. Za podmienky otvorenej mysle to možno v starobe pochopíš cez svoje deti. Každý sme iný a pritom taký rovnakí. To čo platí pre všetkých je prestať klamať smerom von druhým a tým môžeme odhaliť aj klamstvá, v ktorých sa utvrdzujeme vo svojom vnútri na dennej báze, z čoho vznikajú životné postoje. Na to sa treba zamerať a ostatné sa na takej ceste odhalí samo, stačí silný zámer. Ženy hlavne cez pocity a až potom myšlienkami, slovami, muži hlavne rozmýšľaním, z čoho môžu pochopiť svoje city pocity.
4 месяца назад+1
nemôžem povedať, že by sme sa v istých bodoch nezhodli. Avšak, rovnako si vyniesol súdy, bez toho, aby si poznal pozadie deja. Pozri si aj iné videá, prípadne zablúď na môj web, kde zistíš, že ten môj "eunuch" je v tam so mnou.
Este je jeden velmi dolezity Aspekt-vzajomny respekt
Zajímavá úvaha 👍 Taky mám někdy stav, kdy přemýšlím, jestli můj vztah má anebo nemá smysl. Ale podle mě není špatné se ptát a přemýšlet. Rozhodnutí jsou i o nastavení mysli - aspoň u mě. Buď ocením, to co mám, a naučím se s tím žít. Nebo najdu argumenty, proč ne, co mi vadí, proč to pro mě smysl nemá. Je pravda, že jsem schopná v každé situaci i vztahu si najít důvody pro změnu, proč něco ukončit - když chci. Byla jsem v třeba situaci, kdy jsem hlavou vymyslela docela pádné argumenty, proč s někým nebýt. No a pak jsem si vedle dotyčného sedla a chtěla jsem ho obejmout 😢 moje tělo nebo možná srdce mé argumenty neposlouchalo prostě. Byl to dost divný pocit rozdvojení, že každá moje část chce něco jiného. Nakonec jsem neodešla. Jen jsme si s partnerem vyříkali nějaké věci a došli jsme k závěru, že bysme měli některé věci změnit, zapracovat na nich. Člověk by asi měl druhému dát šanci něco udělat dřív, než definitivně odejde...
presne tak, išla si cez rozum, tak si sa chcela odpojiť, ale keď si šla cez pocity ako žena, pocítila fyzickú blízkosť a tak to mohol pochopiť aj muž cez teba. Ono sa to určite ešte bude opakovať.
Mne sa veľmi páči že Katka povedala čo povedala o jej manželovi a občasných pochybnostiach. Úplne som sa v tom našla, cítim to rovnako. 💗💗💗
Tleskám a děkuji 😃🌸
Velmi pekné a poučné.
žena v mužskom tele
Uzasne video... prave sa nachadzam v takej situacii.....
Ak toto sledoval Váš manžel, tak mu zrejme zapli všetky alarmy. Bolo povedané, že aj keď som momentálne spokojná s ním, neznamená, že s ním budem do konca života. Mám čoskoro 50 rokov a niečo o živote viem a predovšetkým, že nikdy v mojom živote nebude rozhodovať emócia a pocit, ale osobné rozhodnutie a zodpovednosť. Ak manželka bude aj roky v niečom zlyhávat, existuje súcit a milosrdenstvo, pretože nie som len ja a moje ego, ale aj tí druhí. Ak sa budem pozerať na to, čo vyhovuje mne, tak zmením partnerku každé 3 až 4 roky. Toto je liberalizmus ako vyšitý. Ak budete mať 50 rokov a poviete mi, že sa vám takáto filozofia života osvedčila, potom uverím. Zatiaľ je to strašne nedôvery hodné.
P. Martin, vaša myseľ vám (zatiaľ) nedovolí pochopiť to, o čom Katarína hovorí. Som vám vďačná za váš príspevok, pretože mi to znovu ukázalo, že pre mňa jasná informácia, môže byť niekym iným pochopená úplne opačne. Este raz veľká vďaka za váš príspevok; nesúhlasím s ním.
Zodpovedny je kazdy sam za seba v prvom rade, nie byt martyrom do konca zivota v nestastnom vztahu.
Ak niekto v niecom roky zlyhava, nie je to nahoda, skor to robi naschval, lebo mu to vyhovuje. A prave v momente ked si clovek mysli ze nieco o zivote vie- ze vie viac ako ini- tak vie prd.
Analytické uvažovanie nie je prirodzene dominantné pre ženy a automaticky sa tým tlačia do mužského (menej tolerantného, drsnejšieho) v čom nikdy nebudú šťastné. Potom z toho analyticky pochopia ten úzky rozsah, s ktorým sa najľahšie citovo stotožnia. Stále zamestnávanie analytickej mysle aj v práci na úkor pozorovania a ženského preciťovania. Autorka je od študentských čias v takomto dlhodobom stereotype a pochopenie môže prísť asi až v inom živote, snáď v mužskom tele :) Tento príhovor je postavený na domienkach ako: podľa mňa .... niekedy... Za týždeň ako sama povedala, už môže mať iný názor a potom vymení aj eunucha "po svojom boku". Každé dieťa s iným mužom, aby aspoň niečo k nemu cítila po dvoch rokoch. Problém všetkých samozvaných špecialistov na vzťahy a život je, že diktujú druhým ako to cca oni vyriešili a ego im dalo zelenú, že aký sú šťastný a tlačia tento svoj vzorec aj iným. Stačí jeden pohľad do duše cez oči. Pretvárka sklamanej ženy, ktorá ani nevidí že je už dávno kvázimužom. V takýchto tvrdeniach je samozrejme aj pravda, inak by to nikoho neoslovilo, ale vychýlenie je zjavné. Hľadanie stredu, vyváženie v sebe treba cez prítomnosť opačného pohlavia. Pokiaľ tam nebude sedieť aj tvoj muž a rovnocenne zasahovať do takéhoto diktátu, tak je to stále slabé a bude viac pomýlených žien ako skutočne pochopených. Pekne zapletená karma do ďalších životov. Môžeš mať milión kurzov a psychoškôl, ktoré absolvuješ bez svojich najbližších a tým sa odpájaš od svojej rodinnej podstaty a supluješ to chlapsky pracovnou rodinou nešťastných ľudí, ktorým trochu pomôžeš, ale v inej oblasti ich zviažeš, samozrejme je to podmienené peniazmi, ale rodina nie je. Dramaticky smiešne to bolo ukázané v sitcome teória veľkého tresku kde bola mama psychologička toho eunucha okuliarnatého. Za podmienky otvorenej mysle to možno v starobe pochopíš cez svoje deti. Každý sme iný a pritom taký rovnakí. To čo platí pre všetkých je prestať klamať smerom von druhým a tým môžeme odhaliť aj klamstvá, v ktorých sa utvrdzujeme vo svojom vnútri na dennej báze, z čoho vznikajú životné postoje. Na to sa treba zamerať a ostatné sa na takej ceste odhalí samo, stačí silný zámer. Ženy hlavne cez pocity a až potom myšlienkami, slovami, muži hlavne rozmýšľaním, z čoho môžu pochopiť svoje city pocity.
nemôžem povedať, že by sme sa v istých bodoch nezhodli. Avšak, rovnako si vyniesol súdy, bez toho, aby si poznal pozadie deja. Pozri si aj iné videá, prípadne zablúď na môj web, kde zistíš, že ten môj "eunuch" je v tam so mnou.