Pašie - Veľký Piatok - Oravské Veselé

Pašie spievam viac ako 20 rokov. Vždy nad nimi premýšľam a uvedomujem si ich najväčšie posolstvo. Zameriavame sa predovšetkým na Ježišovu bolesť a jeho ukrižovanie. Je pravda, že Ježišovo ponižovanie a umučenie na kríži sa nedá spochybniť a vieme že veľmi trpel. No chcem vyjadriť aj ďalšie moje myšlienky, ako ja tieto pašie prežívam.
Za mňa osobne mi chýba zo strany Cirkvi a Kňazov aj vyjadrovanie sa o ďalších skutočnostiach, ktoré pašie opisujú, a tými sa akoby málo, alebo len okrajovo ne-zaoberajú.
A tým je dôvod: Prečo? bol Ježiš umučený a Kto? zavinil jeho bolesti a ukrižovanie.
Boli to Veľkňazi, Zákonníci a nimi vedený Ľud/Farizeji. Pilát bol v pozícii štátu, ktorý vyhodnotil Ježiša ako nevinného, kde sa spomýna v pašíach , ako si umýva ruky na znak toho, že on nemá nič spoločné s jeho rozsudkom smrti.
Ľud a Veľkňazi si radšej vybrali zločinca Barabáša,, prepustiť ho a dobrého Ježiša plného lásky ukrižovať.
Pre mňa je najväčším poučením a posolstvom pašíí nespravodlivý skutok, ktorého boli kňazi a Ľud v tedajšej spoločnosti schopný vykonať. Ako si dokázali zakrývať oči a neochotu, (nechcotu") vidieť jeho nevinu.
Bola to obrovská krivda, ktorú ľud vykonal na Ježišovi. Aj keby naozaj nebol Ježiš Božím synom, čo bola vlastne jeho vina, keďže ho obviňovali z rúhania sa a neverili mu, i tak si nezaslúžil takéto ponižovanie a smrť.
Mám pocit, že viac ako 2000 rokov sa zameriavame len" na Ježišove ukrižovanie a nehľadíme na to, Kto? a Prečo? sa to stalo. To že sa to stalo, je pravda,, je správne si to pripomýnať, ale správne by aj bolo, vziať si poučenie s toho prečo sa to stalo, a kto to zavinil. A keď to už vieme, nemali by sme rovnako naďalej odsudzovať iných.
V posledných rokoch vidím veľmi silne podobnú situáciu, kedy sa ľudia chovajú rovnako. Ponižujú, prenasledujú a priamo či nepriamo zabíjajú ľudí len preto, že sú menšinovou skupinou obyvateľstva. Ná základe farby pleti, iného náboženského vyznania, iné pohľady a názory, inú sexuálno-psichologickú cítiacu orientáciu a inú rodovo-psichologicky-duševnú identitu osoby. Identitu s pozície Ducha" a nie tela. Tak ako nás učí viera, že naše telo je len schránka, v ktorej dôležitá je duša, naše cítenie vnímanie a uvedomovanie sa ako bytosti. Preto je potrebné aj takto vidieť ľudskú osobu.
Akoby nevidíme a nechceme vidieť podstatu človeka, ako bytosti, ktorú stvoril Boh na svoj obraz. Každý z nás je zrodený na tento svet tak, ako to Boh chcel. Tak ako dal na zem svojho syna Ježiša Krista a dal mu poslanie ukázať nám lásku, vykúpenie, ktoré v tedy nebolo prijaté, tak aj dnes od Nás očakáva Boh, čo urobíme týmto menšinám, jednotlivcom, ako sa ku nim zachovávame, a či v Nás prebudí lásku a úctu a rešpektovanie blížneho svojho, ktorú každý potrebujeme vnímať.
Je na zamyslenie či aj dnes sa cíti obyčajný človek viac chránený a prijatý štátom, ktorý v tedy zastupoval Pilát, alebo náboženstvom, Cirkvou. Je na zamyslenie či aj po 2000 rokoch si uvedomili Veľkňazi, dnešná Cirkev, akú neprávosť, a krivdu spáchali na Ježišovi. Či aj dnes sa Cirkev stavia za právo na lásku, a úctu pre všetkých, alebo poburuje ľud, viac, ako samotný štát.
Pričom Cirkev by mala byť tá prvá inštitúcia, ktorá vlieva každému človeku nádej, vieru v Boha a dobrotu v ľudí. Každý človek je rovnako plný lásky ako bol , a je náš Pán. Ježišovi v tedy neverili a báli sa, čo to prinesie, ak ho nechajú žiť jeho vierou v Boha. Kým žil na zemi, učil a uzdravoval ľudí a napriek tomu si vynašli nástroj vo forme rúhania sa, ktoré určili za zlé konanie, ktoré pre nich bolo zvrátené, a keď už takto bolo určené, označené, v dnešnej dobe onálepkované" bolo ľahšie konať a urobiť Ježiša vynným, "v duchu pomysleným zlom".
A takto rovnako sa určujú a onálepkujú menšiny, alebo jednotlivec, kde ich už ľahko označíme za niečo zlé. Uvediem konkrétny príklad: Prečo ak vieme, že pán arcibiskup Róbert Bezák, bol nevinný, mal pochopenie pre širokú verejnosť, inteligentné a poznaním" obdarené , láskavé otvorené srdce,,, prečo ho teraz naša Cirkev, neoslobodí" z neprávosti a krivdy, ktorá sa mu stala. On ešte žije, je tu medzi Nami, a vie Nám priniesť to, čím ho Boh poveril.
A teda pre mňa je veľkým posolstvom Pašií fakt, že aj v dnešnej dobe by sme mali dávať pozor, uvažovať zdravým ľudským rozumom a aby sme brali ľudí, jednotlivcov takých aký sú, bez podmienok, v ktorých im umožníme rovnako plnohodnotný život, ako má ostatná väčšina spoločnosti.
Aby sme nerobili rozdiely, a nepovyšovali sa nad slabších a viac zraniteľných, len preto, že majú v podstate rovnakú túžbu milovať a byť prijatý. Aby sme v ľuďoch a jednotlivcoch videli lásku, ktorá je Bohom určená v každej podobe. Lásku ktorú potrebujeme dávať aj prijímať. Všetci sme si pred Bohom rovný, lebo Ježiš je v každom z nás. František Kumor
Spev:
Opis udalostí - František Kumor
Reč ostatných - Peter Ganobjak
Ježiš Kristus - Vladimír Resutík
Kamera:
Michal Pisarčík
Eliáš Kurek
Obrad celebroval: Mgr. Milan Prídavok

[@milangazik-2159]

Výborne.