232 Alan Dolog: Helena a jej dynastia: celé noci, starala si sa o mña, ucila si ma najzákladnejsie veci, ktoré som v Zivote potreboval. Potom si trpela, ked otec rozhodol, ze mi ta vezme. Trpe-li sme obaja, cítili sme sa na dialku, nebolo mi lepsie ako tebe. Urobil som ti radost, ked som sa stal prétorom v Tréveri, ty si to bola, ktorá si dala silu nielen me, ale celej armáde zvítazit proti presile v Rime, aby som sa ja, tvoj syn, stal Velkym. Dakujem ti, mama, za to, ze si ma neodsúdila ani za to, co som urobil zle, co som pokazil. Bol som zobrákom len chvilu, ale pochopil som, ako zle som Zil. Ale teraz ma este cakajú dalsie úlohy, ktoré musim pre stát a zavrsenie spravodlivosti urobit. Prosím, mamicka moja, modli sa za mna tam v nebi, aby som to urobil tak, ako by to bolo aj podia teba správne." Zodvihol jej ruku a dlho ju bozkal. Potom sa zodvihol a vysiel z domu. Bol krásny mesacny vecer 18. augusta 330. Okno nechal otvorené. Lahol si na lavicu, na ktorej mama sedávala posledné dni, dal si pod hlavu jej saty, ktoré vonali jej distotou, jej uslachtilou zenskostou. Tie Saty si odviezol so sebou aj do Itálie a mal ich ako relikviu vo svojej izbe. Rozlúčka s Helenou Chýr o Jeleninej smrti sa rozniesol ako blesk. Telo dali do ta¿kej dubovej truly a preniesli do rotundy v Jelenci, kde sa s nou chodili lúcit ludia zo sirokého okolia. Smrt Heleny sa dotkla aj Vidimira, ktory tiez prisiel spo-lu s biskupom a sprievodom z Nitry dat jej posledné zbohom. Prvin ludi 2, Tordova zvolal zvlast a vystúpil pred truhlou so smúto¢nou recou. Nebola dIhá, ale velmi dojimavá. No to, co urobilo rozruch, povedal na záver: „Milá naša Jelenka, lúcime sa s tebou a aby ludia z mojej dediny nikdy na teba nezabudli, od dnesného dña premenúvam dedinu Tordovo na Jelenec." Zavládlo na chvílu ticho, no vzápàti ludia so slzami v ociach zacali tlieskat. DIhy potlesk ukoncil Konstantin, ktory dal pokyn nalozit truhlu na voz a sám sa rozlúcil vo svojej rodnej reci Slovenov v Bithyni. Ludia sa na seba pozerali, ako dobre mu rozumejú. „Ľudia, uviažte túto čiernu stuhu na cisársky znak na voze!" stihol prikazat Prvin. O chvilu sa smútoèny sprievod pohol smerom na Nitru. Ludia ho odprevadili a≥ na okraj dediny a potom uz len sledovali, ako sa voz stráca hore Jeleneckym kopcom. Pri kostoliku na DIhom vrchu ich cakali všetci, ktorí ju odprevadili z Ríma do tohto kraja. Aj oni ju so slzami vyprevádzali stojac na ceste, kym sa im nestratila z dohladu. Po Heleninej smrti niektori z nich sa vrátili spãt do Itálie, ale vacsina dostavala kolóniu a ostala tam hospodárit na pôde, ktorú pre nich kúpila Helena. Postarala sa o nich až za svoj hrob. Bola to múdra žena, vedela, ze tu už nebude diho.
Nitra bola centrum Quadi - Kvádov. Tu sa kulo od nepamäti . Éra Cyrila a Metoda a to čo po nej nasledovalo je len vymazaním omnoho väčšej a významnejšej histórie Nitry minimálne od počiatku nášho letopočtu.
232
Alan Dolog: Helena a jej dynastia:
celé noci, starala si sa o mña, ucila si ma najzákladnejsie veci, ktoré som v Zivote potreboval. Potom si trpela, ked otec rozhodol, ze mi ta vezme. Trpe-li sme obaja, cítili sme sa na dialku, nebolo mi lepsie ako tebe. Urobil som ti radost, ked som sa stal prétorom v Tréveri, ty si to bola, ktorá si dala silu nielen me, ale celej armáde zvítazit proti presile v Rime, aby som sa ja, tvoj syn, stal Velkym. Dakujem ti, mama, za to, ze si ma neodsúdila ani za to, co som urobil zle, co som pokazil. Bol som zobrákom len chvilu, ale pochopil som, ako zle som Zil. Ale teraz ma este cakajú dalsie úlohy, ktoré musim pre stát a zavrsenie spravodlivosti urobit. Prosím, mamicka moja, modli sa za mna tam v nebi, aby som to urobil tak, ako by to bolo aj podia teba správne."
Zodvihol jej ruku a dlho ju bozkal. Potom sa zodvihol a vysiel z domu.
Bol krásny mesacny vecer 18. augusta 330. Okno nechal otvorené. Lahol si na lavicu, na ktorej mama sedávala posledné dni, dal si pod hlavu jej saty, ktoré vonali jej distotou, jej uslachtilou zenskostou. Tie Saty si odviezol so sebou aj do Itálie a mal ich ako relikviu vo svojej izbe.
Rozlúčka s Helenou
Chýr o Jeleninej smrti sa rozniesol ako blesk. Telo dali do ta¿kej dubovej truly a preniesli do rotundy v Jelenci, kde sa s nou chodili lúcit ludia zo sirokého okolia. Smrt Heleny sa dotkla aj Vidimira, ktory tiez prisiel spo-lu s biskupom a sprievodom z Nitry dat jej posledné zbohom. Prvin ludi 2, Tordova zvolal zvlast a vystúpil pred truhlou so smúto¢nou recou. Nebola dIhá, ale velmi dojimavá. No to, co urobilo rozruch, povedal na záver:
„Milá naša Jelenka, lúcime sa s tebou a aby ludia z mojej dediny nikdy na teba nezabudli, od dnesného dña premenúvam dedinu Tordovo na Jelenec."
Zavládlo na chvílu ticho, no vzápàti ludia so slzami v ociach zacali tlieskat. DIhy potlesk ukoncil Konstantin, ktory dal pokyn nalozit truhlu na voz a sám sa rozlúcil vo svojej rodnej reci Slovenov v Bithyni. Ludia sa na seba pozerali, ako dobre mu rozumejú.
„Ľudia, uviažte túto čiernu stuhu na cisársky znak na voze!" stihol prikazat Prvin.
O chvilu sa smútoèny sprievod pohol smerom na Nitru. Ludia ho odprevadili a≥ na okraj dediny a potom uz len sledovali, ako sa voz stráca hore Jeleneckym kopcom. Pri kostoliku na DIhom vrchu ich cakali všetci, ktorí ju odprevadili z Ríma do tohto kraja. Aj oni ju so slzami vyprevádzali stojac na ceste, kym sa im nestratila z dohladu. Po Heleninej smrti niektori z nich sa vrátili spãt do Itálie, ale vacsina dostavala kolóniu a ostala tam hospodárit na pôde, ktorú pre nich kúpila Helena. Postarala sa o nich až za svoj hrob. Bola to múdra žena, vedela, ze tu už nebude diho.
Nitra bola centrum Quadi - Kvádov. Tu sa kulo od nepamäti . Éra Cyrila a Metoda a to čo po nej nasledovalo je len vymazaním omnoho väčšej a významnejšej histórie Nitry minimálne od počiatku nášho letopočtu.