Slová mnou kladené na oltár muziky nebeskej, po horách i dolinách terchovských, vzývajúcich hlbokosť duší spod Rozsustca, bolo už vypovedaných nadostač. Úcta, ktorou velebia hudci terchovskí dávnovekosť, spriadajúc minulosť, prítomnosť i budúcnosť rodu kraja Jánošíka, to náručou jest posolstva nám, všetkým, ktorým radosť oblohy modravej i spevností potokov doliny terchovskej, nikdy zo srdca nevypadnutým bude. Lístok každý, ktorý dolinou terchovskou preletí, nech v dlani ponesie odkaz dávnovekosti, nech poláskaním jest lupeňmi kvetou lúčnych, nech odkazom jest srdca obrovského tak v skvote jagajúcom sa barda a legendy muziky terchovskej - váženého a cteného muzikusa Františka - Ferka Muchu a bratov jeho, ktorí tento poklad kolísky javorovej do sveta poniesli. Buď vďaka Vám neskonalá, úcta k umeniu Vášmu plná noše skarbov vrchovatá. Kloniť hlavu jest nám povinovatou pokornosťou. V dobách dnešných, vravia tomu moderných, nevelebiac pieseň predkov našich, do dlaní ju neberúc, predsa len prišiel posol po moste nebeskom, aby do komnát, na miesto dôstojné, úctyhodné i láskyplné usadil a hold najvzácnejší s poklonou kráľov horstva terchovského vzdal , to deva mladá, poklad to jagavý, rozkošný i srdca milý - Martinka Bobáňová. V rukách jej husličky spevom vyspomínajú blahodať časov minulých, kamaráti jej, srdcu blizotou ponímaní, dotvárajú leskom klenot terchovský vojedno. Buďte šťastní a velebte kraj pod Rozsutcom, každú vlnku potokov obdarujte venčekom súdobého posolstva, aby nikdy NEZHYNULO MENO JÁNOŠÍKA. S hlbokou úctou k Vám Bobáňovci, hudci terchvskí, Janko Valéria Januch
Super..
Slová mnou kladené na oltár muziky nebeskej, po horách i dolinách terchovských, vzývajúcich hlbokosť duší spod Rozsustca, bolo už vypovedaných nadostač. Úcta, ktorou velebia hudci terchovskí dávnovekosť, spriadajúc minulosť, prítomnosť i budúcnosť rodu kraja Jánošíka, to náručou jest posolstva nám, všetkým, ktorým radosť oblohy modravej i spevností potokov doliny terchovskej, nikdy zo srdca nevypadnutým bude. Lístok každý, ktorý dolinou terchovskou preletí, nech v dlani ponesie odkaz dávnovekosti, nech poláskaním jest lupeňmi kvetou lúčnych, nech odkazom jest srdca obrovského tak v skvote jagajúcom sa barda a legendy muziky terchovskej - váženého a cteného muzikusa Františka - Ferka Muchu a bratov jeho, ktorí tento poklad kolísky javorovej do sveta poniesli. Buď vďaka Vám neskonalá, úcta k umeniu Vášmu plná noše skarbov vrchovatá. Kloniť hlavu jest nám povinovatou pokornosťou. V dobách dnešných, vravia tomu moderných, nevelebiac pieseň predkov našich, do dlaní ju neberúc, predsa len prišiel posol po moste nebeskom, aby do komnát, na miesto dôstojné, úctyhodné i láskyplné usadil a hold najvzácnejší s poklonou kráľov horstva terchovského vzdal , to deva mladá, poklad to jagavý, rozkošný i srdca milý - Martinka Bobáňová. V rukách jej husličky spevom vyspomínajú blahodať časov minulých, kamaráti jej, srdcu blizotou ponímaní, dotvárajú leskom klenot terchovský vojedno. Buďte šťastní a velebte kraj pod Rozsutcom, každú vlnku potokov obdarujte venčekom súdobého posolstva, aby nikdy NEZHYNULO MENO JÁNOŠÍKA.
S hlbokou úctou k Vám Bobáňovci, hudci terchvskí,
Janko Valéria Januch