Oskar Rózsa: Radšej zaplatím za maslo 4 eurá, ako mať nad hlavami bomby

Diskusia na palete s hudobným skladateľom a inštrumentalistom Oskarom Rózsom. Na úvod hosť komentuje okolnosti, ktoré predchádzali jeho spolupráci s Ministerstvom kultúry SR na novom symfonickom aranžmáne štátnej hymny Slovenskej republiky. Ako povedal, táto myšlienka sa zrodila v roku 2011 a jeho motiváciou bolo využiť potenciál hymny lepšie, ako je to v jej súčasnej inštrumentálnej podobe. Tá má podľa neho krásnu melódiu i text, pričom prvoradým zámerom bolo to, čo aj pri iných jeho dielach - emočne zasiahnuť poslucháča. “Chcel som priniesť niečo majestátnejšie, pokojnejšie, širšie a modernejšie,” upresnil.
Rezortu kultúry ponúkal myšlienku za posledných trinásť rokov trikrát a pozitívne zareagovalo až teraz, keď sa mu ozval generálny tajomník služobného úradu ministerstva Lukáš Machala a ponúkol realizáciu projektu. Po predčasnom uniknutí tejto informácie mainstreamové médiá priniesli dezinformáciu o “zmene” hymny s dôvetkom, že ide o “vyhadzovanie peňazí daňových poplatníkov”. “Nie, nevymyslel som novú hymnu, ktorú zlá Martina Šimkovičová bude vnucovať občanom Slovenskej republiky,” poznamenal. Doplnil, že ide o stále tú istú hymnu s jej nádhernou melódiou i textom. Je presvedčený, že od prvých tónov ju každý dôverne spozná, no zároveň ocení jej nový šat.
Moderátor pripomenul, že “kauza” okolo hymny vznikla na základe statusu speváčky a herečky Doroty Nvotovej, ktorá od začiatku vec nezmyselne spolitizovala. Ocenil, že Rózsa sa nezľakol ako mnohí iní umelci pri podobných atakoch a reagoval priamo a ostro. “Je zarážajúce, že de facto nechápe hodnotu vecí,” poznamenal na Nvotovej adresu. Súhlasil s tvrdením, že médiá a politici z pripravovanej novej podoby štátneho symbolu SR, ktorým hymna je, vyrobili politickú kauzu s cieľom pokračovať v dlhodobej diskreditácii súčasného vedenia ministerstva kultúry, ale aj preto, že ide o záležitosť týkajúcu sa národnej identity Slovákov.
Vyslovil však názor, že je lepšie, ak sa táto “vojna” deje v mediálnej sfére, a nie na skutočnom bojisku, lebo “radšej bude platiť štyri eurá za maslo, za cenu toho, že nám nebudú nad hlavami lietať bomby”. Najvyššia hodnota je totiž preňho ľudský život a odmieta, aby ľudí vystupujúcich proti vojnám, nazývali médiá fašistami, ako je to napríklad v prípade kandidáta na amerického prezidenta Donalda Trumpa. Ako výstrahu, kam môže viesť zámerné zvyšovanie politického, spoločenského či etnického napätia, uviedol konflikt na Ukrajine. “Preto si musíme dať pozor aj na to, akým spôsobom budeme viesť mladú generáciu, ktorá má právo byť dezorientovaná, a nenechali to na zdegenerované školstvo,” povedal.
Ďalej pokračoval v úvahách o tom, že útok na hymnu, ministerstvo i jeho osobu súvisia s dlhodobým bojom globalistických síl proti prejavom vlastenectva a národnej identity, čo sa dnes netýka len Slovenska a Slovákov. Sme malý národ a preto isté sily majú pocit, že “nás ľahko dostanú, lebo máme zdroje a polohu”, myslí si. Zničiť naše národné povedomie a kultúru však podľa neho nebude také ľahké. V tejto súvislosti spomenul fakt, že sme v zozname kultúrneho dedičstva UNESCO zapísaní ako malý národ s najväčším počtom odtieňov folklóru na svete.
Na margo nízkeho národného sebavedomia Slovákov, na ktoré si ťažkal už Ľudovít Štúr, poznamenal, že nemáme “vadný gén”, ako tvrdia niektorí “svetoobčania”. Slováci sa podľa neho počas svojej histórie nevyznačovali agresivitou k iným národom, boli skromní a najmä - mali svedomie. “My nie sme moreplavecký národ, ktorý dobýjal územia, všetkých vyvraždil, vyraboval zdroje a začal sa tam rozťahovať. My sme vždy iba bránili svoje územie, nikdy sme neútočili a nerozťahovali sa,” uviedol.
Dodal, že keby nás pokojne nechali zveľaďovať si svoju krajinu, získali by sme aj väčšie sabavedomie. Sme však do veľkej miery “vyhnancami na vlastnom území”, pretože nás dnes - podobne ako iné štáty - dusí globalizácia nadnárodných korporácií. Za nádejnú však označil skutočnosť, že sme súčasťou slovanského sveta, a ten na rozdiel od toho západného, ktorý sa hodnotovo rúca, má podľa jeho slov budúcnosť.
Na záver interview hovoril o tom, kam sa zliberalizovaná spoločnosť dostala za vyše tri desaťročia po zmene režimu v roku 1989. “Dostali sme sa do stavu, keď sú filmy, ako napríklad o Svätoplukovi, v trezore. Je tu cenzúra, tzv. mäkký fažimus. Som rád, že sa o tom začalo rozprávať. Prejav ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej bol pre mňa zdrojom živej vody a povedal som si, že konečne dnešnú situáciu niekto priamo pomenoval. Na želanie moderátora, že mu želá úspech pri premiére novej podoby hymny 1. januára 2025 reagoval, aby sa ľudia nebáli a uvedomili si, že tých, čo šíria v spoločnosti nenávisť a rozklad, je menšina.