Pozdrav mojim rodákom...od Milana Rúfusa - mojliptov.sk
HTML-код
- Опубликовано: 10 сен 2024
- Videonahrávka pozdravu básnika Milana Rúfusa účastníkom osláv jeho 80. narodenín v Závažnej Porube.
autor Augustin Rosa, fotografie René Miko, archívne zábery Dušan Kutnár, upravil Ľ. Patsch.
Nedocenený diamant .Krása človeka,milujem jeho tvorbu hoci je málo propagovaná balzam na dušu.
Večne bude žiť v srdciach ľudí dobrých a pokorných❣️
Neskutočne "čistý" a múdry človek!Uctievajte jeho pamiatku na cintoríne v Závažnej Porube❣️❣️❣️
Múdrosť, láska a pokora. Veľká vďaka majstre!
Neskutočné jak tento úžasný človek dokáže čarovať so slovami. Čest jeho pamiatke
Užasný človek ❤️
Básnik svetových rozmerov. ❤
:,( krásne, precítené, pravdivé .. to ale pochopí len človek s pokorou
Navždy zostanete v našich srdciach, maestro. Neskutočný básnik a velikán... :(
❤
👍👍👍
1- som dostal za tuto basnicku na ZS, kedze text bol dost tazky (pre mna na tu dobu, kedze nie som basnik...)...
Na chotári malá jeseň sedí,
v kalnom striebre nebies ospalých,
navlieka si na povrázky z medi
lastovičiek modré koraly.
Kosé slnce mliečnym jasom slepí,
tuhne západ hustým nachom líc,
nad zelenou mastnou hrivou repy,
tepú vrabce zlato makovíc.
Známa mne tá návesť, dávno známa,
tulácke vy moje podzimy,
po kuchyni chodí smutná mama
a na cestu koláč robí mi.
A hoci teplom záludným,
nás plachá nádej vo snách hreje,
ten, kto ti povie: zabudni,
je pravdivejší od nádeje.
Deň, ktorý tepe do zmyslov,
jak rozvíril, tak stíši boje,
z úst zlíže penu horkých slov
a z tváre oheň slzy tvojej.
Znám ju, znám, to vo dňoch osamelých,
krotká ľútosť takto hľadá ju,
na cestu mi robí koláč biely,
do kvásku jej slzy padajú.
A keď potom v podvečernú chvíľu,
v dome prázdnom deň sa zošerí,
v srdci kryjúc nádej pošetilú,
tretiu misku podá k večeri.
Do jej prázdna v bázni hľadieť bude,
spola úsmev, slza napoly,
na oblohe zhasnú fakle rudé,
tento psík náš do hviezd zaskolí.
Je to ťažké čítať bez sĺz, ako sa volá táto báseň?
@@tomassevcik9886
báseň Na chotári malá jeseň sedí. Autor v nej opisuje moment lúčenia. Báseň má znaky symbolizmu. Opisuje jeseň, smutnú, ale pestrofarebnú, keď sa lyrický hrdina, každú jeseň lúči s domovom, s matkou. Odchodom nastáva samota, clivota a odlúčenosť. Matka trpezlivo syna čaká a vždy ma pripravenú misku aj pre neho.
😭😭😭
Vďaka, no tá gitara PREBÍJA báseň
On uz zomrel
ano den vidania tohto videa
Hlboká poklona majstre
👍👍👍